Aké mesto, taká kultúra. A jej fórum. 

Predposledný novembrový utorok sa konalo prvé z ohlasovanej série Bratislavských kultúrnych fór. Témou bola Vízia. Iniciátorom a hlavným organizátorom je Oddelenie kultúry bratislavského magistrátu. V budúcnosti sa majú takéto fóra konať dvakrát do roka a ich cieľom má byť vytváranie podmienok umožňujúcich sieťovanie aktérov v oblasti, zisťovanie problémov a potrieb, vytvorenie priestoru pre pravidelnú diskusiu, nastavovanie a vyhodnocovanie kultúrnych politík atď. Výsledný dojem bol však zatiaľ viac ako rozpačitý, no na druhej strane celkom verne vystihoval hodnotové nastavenie mesta, píše Damas Gruska. 

Zľava: Slávo Krekovič (Festival NEXT), Petra Fornay (Nu Dance Fest), Jen Kratochvíl (Kunsthalle Bratislava), Zuzana Ivašková, vedúca odd. kultúry HMBA a Michal Hvorecký počas prvéh ročníka Bratislavského kultúrneho fóra (BaKF).

Aké mesto, taká kultúra. A jej fórum. 

Aká je vízia kultúry v hlavnom meste do roku 2030? Tento pomyselný východiskový bod stretnutia je tiež aj súčasťou rozsiahleho dokumentu, ktorý vypracoval magistrát. Nie som veľký nadšenec siahodlhých vzletných programových dokumentov. Myslím si o nich svoje. No v Bratislave sú teraz v móde. Pred štyrmi rokmi primátor vyhral s „Plánom pre Bratislavu“. Rozsiahly dokument (v skrátenej podobe vyšiel i knižne) síce obsahoval množstvo dobrých nápadov i cieľov, ale neskoršia realita ukázala, že ich mesto nielenže neplní, realizuje skôr ad hoc nápady nejasného pôvodu, odôvodnenia a opodstatnenia, ba dokonca sa akosi pričasto vyberá presne opačným smerom, ako sa v pláne sľubovalo. 

Ku koncu funkčného obdobia mesto vypracovalo svoj „plán“ na obdobie do roku 2030. Jeho kultúrna časť má 400 strán, v skrátenej podobe vyšla stovka strán formátu A4 aj knižne. Účastníci fóra ju dostali čerstvo z tlačiarne. Nuž, papier znesie všetko, ale osobne preferujem menej slovného balastu a vaty, realistické a stručnejšie vytýčenie cieľa bez popisu všetkých implementačných detailov. Viac ako plán pôsobí dokument skôr dojmom, že má byť argumentačným manuálom pre usmerňovanie miestnych politikov. Keď to už schválili. Takto však toto mesto nefunguje. Mne viac napovedia osoby/obsadenie a ich činy. A dojmy z ostatných štyroch rokov sú skôr zmiešané. 

Dva príklady za všetky. Inak sa počúvajú reči o ochrane kultúrneho dedičstva, keď vieme, s akou ľahostajnosťou (u niektorých azda rovno tichou radosťou) sledovalo vedenie mesta búranie Istropolisu, jednej z najvýznamnejších pamiatok modernistickej architektúry. A na druhej strane s akou dojemnou starostlivosťou to isté vedenie oprašuje umelecky menej hodnotný Slavín, v čase ruskej vojenskej agresie ťažko vnímaný inak ako symbol jeho imperiálnej politiky. Iným príkladom je smutný príbeh Parku kultúry a oddychu, miesta nielen nostalgických spomienok, ale i dôležitého živého kultúrneho priestoru. Svojím vlastným rozhodnutím oň mesto pred rokmi prišlo. Chýbajúce nové PKO súčasné vedenie vážne uvažuje postaviť na periférii Bratislavy. Efektný odraz stavby na hladine priľahlého jazera sa iste bude dobre vynímať v architektonickom časopise, no jej kultúrny prínos v dôsledku excentrickej lokácie je otázny. 

Knižné vydanie Koncepcie udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030.

Stretnutie sa konalo v priestoroch Starej tržnice. Tá samotná už dávno zmizla z kultúrnej mapy mesta, keďže drakonické podmienky nájomnej zmluvy tlačia prenajímateľov skôr do komerčných eventových akcií a využitia gastroprevádzkami. Mesto ako majiteľ tento problém nerieši. Pritom úplný základ toho, čo mesto môže urobiť pre kultúru, je vytvoriť jej priestor, i doslovne. Paradoxne, v týchto dňoch sa chystá predať pomerne veľkorysé priestory pre potreby čisto komerčného divadla, ktoré svojím napojením na štátny rozpočet dlhodobo vzbudzuje rozpaky. Mimochodom, asi nie je náhoda, že účastníkov fóra privítali chladné priestory a stráviť v nich plánovaných šesť hodín, hoc aj v teplom kabáte, nie je pre každého. To, že sa (od začiatku zďaleka nie zaplnené priestory) pomerne rýchlo vyprázdňovali, malo aj iné a vážnejšie príčiny.

Hoci sa stále zdôrazňovala otvorenosť a inkluzívnosť, takmer všetkých účastníkov možno zaradiť do jednej homogénnej hodnotovej a kultúrno-sociálnej bubliny. Paradoxne, hádam s výnimkou primátora Matúša Valla, ktorého vystúpením stretnutie začalo. Hoci opakovane vyzdvihol svoje rodinné kultúrne zázemie (obaja rodičia, Miroslava a Stanislav Vallovci sú významné osobnosti slovenskej kultúry a skvelí prekladatelia), sám spomedzi kultúrnych „highlightov“ svojho predchádzajúceho funkčného obdobia spomenul to, pričom zaplesá skôr srdce bratislavského meštiaka (alebo rovno „šosáka“?): odkúpenie podielu na budove, kde sídlila lekáreň U sv. Salvátora – novorenesančná budova zo začiatku 20. storočia, hoci dnes by sme skôr hovorili o „podnikateľskom baroku“ a plánované obnovenie farmaceutickej prevádzky v jej parteri (úplne iný kultúrny level by bola záchrana neďalekej budovy Nemeckého veslárskeho klubu – ukážky špičkovej funkcionalistickej moderny). A spomenul aj streamovanie otvárania časovej kapsuly nájdenej pri rekonštrukcii Michalskej veže (do tej novej mesto dalo, okrem iného, menoslov aktuálnych, no už dosluhujúcich poslancov zastupiteľstva). 

Zľava: Lucia Dubačová (Sensorium), Tomáš Štefek (Mestská knižnica v Bratislave), Boris Meluš (Nadácia Nová Cvernovka), Alžbeta Vrzgula (Uhol_92), Zuzana Palicová (Múzeum mesta Bratislavy), Slávo Krekovič (Festival NEXT), Petra Fornay (Nu Dance Fest), Jen Kratochvíl (Kunsthalle Bratislava), Zuzana Ivašková, vedúca odd. kultúry HMBA a Michal Hvorecký počas prvéh ročníka Bratislavského kultúrneho fóra (BaKF).

S ničím, čo by za štyri roky jeho primátorovania ocenilo prítomné publikum, vlastne neprišiel, ani s nejakou vlastnou predstavou, čo ďalej. To trochu vzbudzuje rozpaky, keďže vieme, aký vplyv má na chod mesta. Mimochodom, mesto vymenilo vedenie všetkých svojich kultúrnych inštitúcií, čo by samo osebe stálo za reflexiu, s akým výsledkom (čitateľ si môže pozrieť jeho predvolebný kultúrny program tu, kde ako jediný z kandidátov reagoval na výzvu redakcie).

Po ňom nasledovalo vystúpenie – Nový idealizmus v kultúre vedúcej Oddelenia kultúry magistrátu Zuzany Ivaškovej, ktorá ho sama označila za „keynote prednášku“ (pre mňa trochu nezvyklé od organizátora stretnutia). Kombinácia úradníckej „hantírky“, vyšperkovaná filozofickými vsuvkami a trochou slniečkárstva (áno, aj na lásku prišlo) na mňa očakávaný efekt neurobila. Zanechal vo mne matný dojem mesiášstva a vôle k centralizácii. Ale tu je zrejme chyba v mojom prijímači.

Potom nasledovalo osem sedemminútových vystúpení rôznych kultúrnych aktérov: Petra Fornayová (Nu Dance Fest), Jen Kratochvil (Kunsthalle Bratislava), Boris Meluš (Nadácia Cvernovka), Lucia Dubačová (Sensorium, Kreatívny inštitút Trenčín – Trenčín 2026), Tomáš Štefek (Mestská knižnica v Bratislave), Zuzana Palicová (Múzeum mesta Bratislavy), Slávo Krekovič (Festival NEXT), Alžbeta Vrzgula (Uhol_92) primárne na tému, kde si svoje inštitúcie/aktivity predstavujú po roku 2030. Toto, napriek „PechaKucha“ štýlu, patrilo k tomu najlepšiemu z fóra, hoci aktéri veľmi rozdielne uchopili zadanie. Azda len samotný výber i vystúpenie riaditeľa KHB vzbudili vážne pochybnosti a osobne by som šéfa trochu prispatej mestskej knižnice nahradil aktívnejšou šéfkou staromestskej knižnice.

Potom už nasledovali len „diskusné formáty“ panelistov (oných ôsmich a neskôr diskutovali aj Matúš Bieščad, Inštitút kultúrnej politiky, MK SR, Zuzana Ivašková a Svetlana Waradzinová, Odd. kultúry, BSK) medzi sebou, prípadne s účastníkmi. Ak mali byť jadrom stretnutia, toto až tak nevyšlo. Poslucháčov ubúdalo, ale ostatne, komu sa chce počúvať ponosy, ktoré počúvame už roky (financie, platy, granty, ľudia atď.), či si znovu pripomínať nekoordinovanosť kultúrnych politík na vertikálnej osi. Sebakritický rozmer komunity som nepostrehol vôbec. Rovnako ako záujem o „prijímateľa kultúry“, návštevníka, poslucháča, diváka,...

Prvý ročník Bratislavského kultúrneho fóra (BaKF) v Starej Tržnici.

Nerobme si ilúzie, ťažko očakávať, že by mestská kultúra vyzerala nejako inak ako vedenie mesta. Od kamarátšaftov až po elitárstvo. Na rozdiel od Čiech, na Slovensku máme na komunálnej úrovni väčšinový volebný systém, a to jednokolový. Takže vo výsledku 90 % obyvateľov nemusí mať svoje zastúpenie. Tak ako sa mesto vo veľkom dizajnuje malými mestskými zásahmi, ako mení svoj vizuál (isto k lepšiemu), tak vyzeralo i fórum. Kvalitná grafická úprava materiálov i kultúra organizácie podujatia (s výnimkou problémov s registráciou účastníkov), no výber aktívnych i pasívnych účastníkov neprekročil svoje obzory. Ak mestu vo svojej vízii chýbajú konkrétne ciele, podľa možnosti merateľné – smutným príkladom za všetky je kvalita životného prostredia, v Bratislave úplne okrajová téma, to isté sa dá povedať i o kultúrnej vízii.

Popri veľmi profesionálnom moderovaní (Michal Hvorecký) pre mňa medzi najlepšie patrilo vystúpenie Sláva Krekoviča. Nechýbal mu nadhľad i vtip. Okrem iného pripravil krátku ukážku kultúrnej politiky/vízie vypracovanú umelou inteligenciou. Celkom som sa pobavil, ale zároveň som si uvedomil, že keby sme softvér naplnili máličko sofistikovanejšími dátami, mohla by kompletne zrealizovať ďalšie kultúrne fórum. A vyšlo by to lacnejšie.


Bratislavské kultúrne fórum: Vízia / Stará Tržnica, Bratislava / 22. 11. 2022

Foto: Marek Velček

Damas Gruska | Okrem prednášania na Univerzite Komenského (hlavne neštandardnej a neklasickej logiky) sa venuje kultúrnej publicistike. Založil a 4 roky viedol kultúrny mesačník/revue K&S.