Zhasnutie Slavína ako akt solidarity

Aktuálne je spustená verejná výzva na vypnutie osvetlenia pamätníka Slavín, ktorá je smerovaná na magistrát a primátora mesta Bratislavy Matúša Valla. Jej iniciátorky a iniciátori žiadajú, aby sa pamätník ponoril do tmy v deň prvého výročia ruskej agresie na Ukrajine, píše Barbora Komarová.      

Zdroj: Wikimedia Commons

Dňa 24. februára 2023 to bude presne rok, čo ruské vojská zaútočili na ukrajinské územie. Odvtedy vojna zničila mnoho životov, domovov a vyhnala domáce obyvateľstvo na útek. Ukrajinské vlajky na inštitúciách či žlto-modré svetlá na fasádach z nášho verejného priestoru pomaly miznú. Na pripomenutie tohto neveselého výročia sa preto skupina odborníkov, umelkýň, politických komentátorov a teoretičiek umenia rozhodla vyzvať mesto Bratislava, aby aspoň na jeden deň zhaslo osvetlenie na Slavíne: „Pomníky sú mocnými nástrojmi propagandy, vďaka ktorým sú udalosti z minulosti viditeľné v súčasnosti. A v nových súvislostiach. Verejné umenie tohto typu definuje hrdinov a obete, fixuje historický naratív. Slavín je nielen cintorín padlých vojakov. Je naším kritickým miestom, s ktorým sa treba vysporiadať. V obraze Slavína sa spájajú totiž dve funkcie, ktoré sú vo vzájomnom rozpore – úcta obetiam a sféra vplyvu Kremľa.“

Z tohto dôvodu sa názory verejnosti na tento symbolický akt rôznia. Pre niektorých je to primárne pietne miesto, kde je pochovaných vyše 6800 vojakov Červenej armády padlých na území západného Slovenska na konci druhej svetovej vojny. Okrem Rusov sa tu nachádzajú aj ďalšie národnosti, a teda aj vojaci ukrajinského pôvodu. Odporcovia výzvy argumentujú tým, že padlí nemôžu za súčasné dianie na Ukrajine a za ruský útok, mali by sme ich teda ctiť za oslobodenie našej krajiny. Rovnaký názor zaznieval aj pred rokom v marci, keď neznámy páchateľ ako reakciu na vypuknutie vojny natrel pamätník žltou a modrou farbou. 

Na druhej strane však iniciatíva vyzýva aj na iné čítanie tohto miesta. Pre nich nie je problematický cintorín ako pietne miesto, ale pamätník vysoký niekoľko desiatok metrov, ktorý sa týči nad naším hlavným mestom a na vrchole ktorého je umiestnená socha sovietskeho vojaka a tiež päťcípa hviezda. Tá bola v rámci nedávnej rekonštrukcie dokonca pozlátená, čo iniciátorky a iniciátori považujú za nepochopiteľné, keďže to ešte zvyšuje jej viditeľnosť. Pýtajú sa, čo znamená zviditeľnenie toho symbolu vo verejnom priestore. Symbol päťcípej hviezdy po roku 1989 nie je ani tak pripomienkou Červenej armády, ako skôr odkaz na Sovietsky zväz, spod vplyvu ktorého sme sa snažili vymaniť a aj po jeho rozpade čelíme vplyvu Ruska. Okrem toho upozorňujú aj na to, že obnovenie osvetlenia Slavína v plnej miere financovala ruská ambasáda. Slavín sa teda stal miestom, ktoré si pre svoje vlastné rôznorodé účely a politické programy privlastňujú ruskí nacionalisti, konšpirační či proruskí politici, navštevujú ho štátne delegácie, ale aj motorkárske gangy, konkrétne Noční vlci. 

Výzvu zatiaľ podpísalo viac ako 2000 ľudí z rôznych kútov Slovenska. Podľa posledných informácií magistrát mesta jednodňové zhasnutie svetiel na Slavíne ešte zvažuje.