Začne sa znovu vyvlastňovanie Machnáča?

Nedávno sme informovali o rozhodnutí Okresného súdu v Trenčíne o zastavení vyvlastňovacieho konania liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Generálna prokuratúra však 8. augusta podala protest proti danému rozhodnutiu, čo by mohlo celý proces znova naštartovať. O získanie budovy sa dlhodobo snaží Spoločnosť Jaromíra Krejcara, píše Barbora Komarová.

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Zdroj: FB Spoločnosť Jaromíra Krejcara

Po niekoľkých zamietnutých ponukách na odkúpenie Machnáča podala Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK) podnet na jeho vyvlastnenie ešte v roku 2021, keď sa konanie aj začalo. K tomuto kroku pristúpila najmä z dôvodu častej zmeny majiteľov, väčšinou schránkových firiem, ktoré budovu roky nechávali chátrať. V polovici mája 2023, keď SJK dostala rozhodnutie o pozastavení skoro dva roky trvajúceho vyvlastňovacieho konania, vyzývala v tlačovej správe a konferencii všetky kompetentné orgány štátnej a verejnej správy, aby začali v danej veci konať. SJK totiž týmto rozhodnutím prišla o svoje právne možnosti, ako Machnáč zachrániť. Proti rozhodnutiu, ktoré od začiatku považovala za gramaticky nesprávny výklad vyvlastňovacieho zákona, sa SJK odvolala, ale pred štyrmi týždňami dostala aj rozhodnutie odvolacieho orgánu – Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý potvrdil pôvodné rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne. 

Dnes však Generálna prokuratúra Slovenskej republiky publikovala tlačovú správu o podaní protestu prokurátora voči rozhodnutiu Okresného úradu v Trenčíne, ktoré považuje za nezákonné: Vyzvať vyvlastniteľa na aktualizáciu znaleckého posudku o všeobecnej hodnote pozemkov a stavby možno len v situácii, ak znalecký posudok bol neaktuálny, teda starší ako dva roky, už v čase podania návrhu na vyvlastnenie. V čase podania návrhu na vyvlastnenie, však znalecký posudok tento nedostatok nemal.“

Práve platnosť znaleckého posudku sa stala argumentom Okresného súdu v Trenčíne na zastavenie vyvlastňovania. V čase podania návrhu na vyvlastnenie zo strany SJK bol posudok vydaný v zákonnej lehote, avšak po 22 mesiacoch trvania konania prekročil stanovený dvojročný limit. Okresný súd vyzval SJK na predloženie nového posudku, ktorý nebol dodaný, a preto sa súd vyvlastňovanie rozhodol zastaviť. Vyjadrenie prokurátora však ďalej udáva, že ak ide o vyvlastňovanie vo verejnom záujme, je povinnosťou vyvlastňovacieho úradu si takýto posudok obstarať a nenechávať túto povinnosť výlučne na vyvlastniteľa (v tomto prípade SJK). Zároveň objasňuje: Navyše za situácie, keď vyvlastňovací orgán sám svojou nečinnosťou a prieťahmi v konaní významne prispel k „zostarnutiu“ znaleckého posudku.“ 

Nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK) bola založená v roku 2020 s cieľom rozvinutia aktivít umeleckého zoskupenia Opustená (re)kreácia, tentoraz však už s právnymi, ekonomickými, grantovými kompetenciami na záchranu liečebného domu Machnáč. Ten je (nielen v slovenských odborných kruhoch) považovaný za jednu z našich najvýznamnejších funkcionalistických budov medzivojnového obdobia. Bol postavený v roku 1932 pražským architektom Jaromírom Krejcarom a ako jedna zo základných typologických realizácií liečebnej architektúry „spadá Machnáč do trojice špičkovej dobovej architektúry európskych sanatórií, ktorá položila základy kúpeľnej starostlivosti a prístupu k regenerácii tela, ale aj duševných síl“, ako uviedol v rozhovore riaditeľ SJK Martin Zaiček. Minimalistické vybavenie súkromných izieb bez kúpeľní či komunitné riešenie spoločných priestorov v minulosti často odrádzalo jeho viacerých majiteľov od rekonštrukcie a zachovania jeho pôvodnej dispozície.

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.