Lorem ipsum dolor

Quo vadis, slovenská kultúra?

7. 12. 2023Barbora KomarováZprávy

Už viac ako mesiac je na poste ministerky kultúry SR Martina Šimkovičová. Za túto krátku dobu stihla vyvolať obavy a negatívne reakcie kultúrnej obce, a to najmä svojimi názormi na smerovanie a fungovanie kultúry.

Ešte pred vyhlásením oficiálnej nominácie zo strany SNS sa rozšírila informácia, že budúcim ministrom kultúry by mal byť Tomáš Taraba, proti ktorému však viac ako 15 tisíc ľudí podpísalo petíciu. Nakoniec sa šéfkou tohto rezortu stala Martina Šimkovičová, v minulosti známa ako hlásateľka televíznych správ v súkromnej televízii, neskôr ako členka viacerých politických strán a moderátorka televízie Slovan, ktorá šíri konšpirácie a nepravdivé informácie.  

Z predošlého postu televíznej hlásateľky spravodajstva bola prepustená práve pre šírenie  nenávistných názorov na svojom súkromnom profile na sociálnych sieťach v čase prvej migračnej krízy. V podobne ladených vyhláseniach pokračuje aj vo vysielaní TV Slovan, kde spolu so svojím kolegom Petrom Kotlárom šírili hoaxy o pandémii covidu, či o chemtrails. Svoje pôsobenie na ministerstve začala vyhlásením na facebookovej stránke spomínanej televízie, kde okrem iného odmietla túto nálepku dezinformátorky a označila to za nedorozumenie: Verím, že slovenská spoločnosť sa vie zhodnúť na tom, že sa nechceme medzi sebou hádať. Som presvedčená, že hádky pramenia z nedorozumenia a z nerešpektovania. Som pripravená diskutovať a konať tak, aby dochádzalo k vzájomnému pochopeniu a rešpektu. Považujem to za základný stavebný kameň kultúry spoločnosti. Ak by sme nateraz dokázali odhodiť predsudky za hlavu a nechali ma naplno pracovať, rada budem čeliť objektívnej konštruktívnej kritike mojej práce v budúcnosti.“

Na prvej tlačovej konferencii rezortu kultúry za novej vlády vystúpil aj premiér Róbert Fico, ktorý Šimkovičovú na úvod požiadal, aby sa konečne zmenilo predošlé smerovanie a sústredili sa skôr na slovenský národ, veľkomoravskú a cyrilometodskú tradíciu, či na národných buditeľov. V podobnom duchu pokračovala aj Šimkovičová, ktorá svojou víziou rešpektovania, no nemiešania našej kultúry s tými cudzími, zaskočila kultúrnu obec: Rešpektovanie iných kultúr však neznamená miešanie slovenskej kultúry s inou, a toto je, dámy a páni, moja vízia. Postaviť oblasť kultúry na slovenských kultúrnych dedičstvách, buditeľoch a dejinných míľnikoch slovenského národa.“

Aj zloženie vysokých štátnych úradníkov na tomto ministerstve vyvolalo obavy. Prvým štátnym tajomníkom sa stal Štefan Kuffa, ktorý už na svojom novom poste verejne vyhlásil, že Ježiš Kristus bude intronizovaný za kráľa Slovenska, voči čomu sa ohradila aj samotná ministerka. Pred niekoľkými dňami bol Kuffa presunutý na rovnaký post na ministerstvo životného prostredia, čo bolo vysvetlené nezhodou medzi ním a Šimkovičovou. Prvým štátnym tajomníkom v kultúre sa stal Mário Maruška, ktorý nemá s touto oblasťou žiadne skúsenosti a posledných 15 rokov viedol bezpečnostnú službu. Do vysokej funkcie generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry bol vymenovaný Lukáš Machala, taktiež známy šíriteľ dezinformácií a konšpiračných teórií o iluminátoch či fanúšik ruského prezidenta Putina. 

Nová ministerka kultúry zasahuje aj proti témam súvisiacim s LGBTI+ komunitou a identitou, a to nielen v rámci svojich vystúpení v TV Slovan. Ešte minulý mesiac bola na bratislavskom hrade zrušená výstava, na ktorej mali byť prezentované fotografie s názvom Neskrývaná láska, zachytávajúce dúhové páry. Podľa ich autorky Doroty Holubovej bola výstava cenzurovaná, keďže ministerka mala údajne dať stopku” na všetky LGBTI+ projekty, čo sa dozvedela len z kuloárov“. Voči tomuto obvineniu sa postavilo vedenie múzea argumentom, že výstava nemohla byť zrušená, keďže ani nebola zahrnutá vo výstavnom pláne. Ministerka sa vyjadrila podobne, a to, že o danej výstave nevedela. V čase zrušenia projektu boli fotografie Holubovej už na hrade, pripravené na inštalovanie. 

Minulý týždeň ministerku zas pobúril obraz slovenského maliara Andreja Dúbravského, ktorý bol vystavený v rámci skupinovej výstavy Ne(s)pútaní v galérii Slovenského rozhlasu. Na Dúbravského maľbe sú zobrazení dvaja nahí muži. Vyrušilo ju najmä to, že sa jej mnoho ľudí na podobné diela sťažuje, no zo svojej pozície nemá možnosť, ako tomu predchádzať, alebo zabrániť. Ohlásila teda prípravu legislatívnych zmien, ktoré by rozširovali ministerstvu kultúry kompetencie, ako v takýchto situáciách reagovať: „Chceme spraviť legislatívne zmeny, tie sa pripravujú. Pôjde o to, aby ministerstvo kultúry malo vyššiu kompetenciu riadiť tieto veci, aby sme mohli na ne nejakým spôsobom vplývať.“ Avizované legislatívne zmeny by sa mali týkať Fondu na podporu umenia, a najmä jeho komisií a rady, kde momentálne ministerka priamo nominuje len štyroch z celkovo deviatich členov. To znamená, že v presadzovaní svojich záujmov je v menšine. Okrem Fondu na podporu umenia spomína Šimkovičová aj možné zmeny v Audiovizuálnom fonde. 

V poslednom týždni nastala na ministerstve kultúry ešte jedna zmena, ktorá sa týkala dotačného programu pre rozvoj a podporu mediálnej výchovy a boj proti dezinformáciám, vytvoreného bývalou ministerkou Hroncovou. Súčasné vedenie rezortu však zhodnotilo, že do konca roka ostáva príliš krátka doba na zrealizovanie predložených projektov a hrozí, že by vyčlenené peniaze neboli využité. Rozhodlo sa teda zmeniť účel dotácie a dofinancovať opravu strechy Slovenskej filharmónie, ktorá sa rekonštruuje už viac ako rok. Zvyšné peniaze chce využiť na pokrytie bežnej prevádzky Univerzitnej knižnice v Bratislave, prípadne aj ďalších knižníc na Slovensku.

Reprodukcia: Andrej Dúbravský

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.