Lorem ipsum dolor

Ministerka spojila kultúru v geste odporu

13. 2. 2024Mara StankováZprávy

Aktuálna situácia v slovenskej kultúre podnietila vznik platformy Otvorená kultúra!; posledné vyjadrenia a plány ministerky zároveň vyvolali ďalšiu vlnu kritických reakcií, píše Mara Stanková.

Piateho februára 2024 odovzdali iniciátorky a iniciátori Otvorenej výzvy na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej škatule s viac ako 180 000 podpismi. Michaela Kučová za koordinačný výbor informovala o kontrole platných hlasov, keďže ministerstvo reagovalo na petíciu podaním trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru SR „z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového systému, sabotáže, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, poškodzovania cudzích práv a ďalších možných súvisiacich trestných činov“.

Mária Beňačková Rišková ako jedna z iniciátoriek výzvy pre televíziu TA3 vysvetlila, že je nevyhnutné, aby na tvorbe štátnej kultúrnej politiky participovali odborníci a odborníčky. Výtvarníčka Ilona Németh upozornila aj na nové problémy – na fakt, že ministerstvo kultúry obnovilo spoluprácu s Bieloruskom a Ruskom, čo podľa nej „odporuje solidarite voči napadnutej Ukrajine“.

V ten istý deň oznámila svoj vznik platforma Otvorená kultúra!, ktorá priamo nadväzuje na iniciatívu otvorenej výzvy. Vo svojom memorande sa jej členovia*ky vyjadrujú k najväčším problémom súčasného riadenia kultúry na Slovensku. Okrem iného protestujú proti zámerom politizácie umeleckých fondov a legitimizovania médií, ktoré nerešpektujú novinársku etiku. Volajú tiež po dodržiavaní schválenej Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 a v neposlednom rade sa vymedzujú proti homofóbnym vyjadreniam ministerky. 

Na alarmujúcu situáciu v slovenskej kultúre upozornila aj Medzinárodná asociácia výtvarných kritikov textom o stave slobody slova na Slovensku.

Voči konaniu ministerky namieta aj opozícia, ktorá začiatkom februára podala výzvu na jej odvolanie. Keďže na podpisových hárkoch chýbali 2 podpisy, mimoriadna schôdza na odvolávanie Šimkovičovej sa nekonala. Ďalší termín bol stanovený na pondelok 12. 2. 2024 o 9.00. Už deň predtým však Roman Michelko, predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá, potvrdil že parlament nebude uznášaniaschopný.

Ministerstvo kultúry na kritiku reagovalo tlačovou konferenciou „Šafárenie v Audiovizuálnom fonde a iné skutočnosti“. Na schôdzi boli spomínané napríklad financovania rôznych projektov a spôsoby udeľovania podpory Fondom na podporu umenia či Audiovizuálnym fondom. 

Voči zavádzajúcim tvrdeniam zo strany ministerstva sa ohradila napríklad producentka Zuzana Mistríková, ktorá dementovala, že by spoločnosť PubRes získala dotáciu z Audiovizuálneho fondu na film Miki vďaka nepravdivým dokumentom. Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Veronika Fishbone Vlčková v reakcii na vyhlásenia ministerky kultúry uviedla, akým spôsobom boli využité prostriedky z verejných zdrojov, a zverejnila aj rozpis podporených aktivít. Riaditeľ FPU Róbert Špoták zase v rozhovore vysvetlil, ako fungujú jednotlivého komisie na udeľovanie podpory umelcom. 

Informácie z tlačovej konferencie ministerstva samotný FPU korigoval aj vo zverejnenom stanovisku. V tom sa okrem iného zdôrazňuje regionálna vyváženosť podpory projektov: „Najúspešnejším žiadateľom v zmysle pomeru podaných a podporených žiadostí je Žilinský kraj, za ktorým sa tesne umiestňuje Banskobystrický kraj.“ 

FPU v stanovisku takisto vysvetľuje, že podporuje aj široké spektrum právnych foriem žiadateľov, z tých sú najúspešnejšie práve obce, VÚC a nimi zriadené organizácie. 

Nesúhlas s konaním ministerstva vyjadrili aj zástupcovia kultúrnych inštitúcií z Trnavského kraja, ktorí tvrdia, že „absencia dialógu vedie k zbytočnému nedorozumeniu a spolitizovaniu aj tých oblastí kultúry, ktoré by mali zostať slobodnými, bez ideologického či politického vplyvu“.

Foto: Olja Triaška Stefanović

Mara Stanková | Mara Stanková vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave, kde obhájila i doktorát zo slovenskej literatúry. V rokoch 2013 – 2017 pracovala ako šéfredaktorka vydavateľstva NOXI a od roku 2017 učí na katedre žurnalistiky svojej alma mater najmä predmety orientované na jazyk, komunikáciu a interpretáciu, vedecky sa zameriava na medialingvistiku a kultúru v médiách. Napísala monografiu o literárnej kritike, ktorou sa habilitovala v roku 2022, je autorkou učebných textov a štúdií i dvoch prozaických kníh.