UNESCO: Benátky nateraz mimo ohrozenia

Benátky sa aj vďaka novému poplatku pre turistov vyhli zápisu do zoznamu ohrozeného svetového dedičstva, píše Veronika Svoradová.

Obľúbená destinácia návštevníkov a návštevníčok z celého sveta dlhodobo bojuje s následkami masového turizmu a klimatických zmien. Neustále zvyšovanie cien nehnuteľností, preplnené ulice, hluk, vytláčanie lokálnych podnikov a obchodov v prospech tých turistických a odpad produkovaný masami výrazne znižujú kvalitu života miestneho obyvateľstva. V dôsledku otepľovania a kontinuálne stúpajúcej morskej hladiny Benátky striedavo trápia sucho a časté záplavy, čo má za následok poškodzovanie základov historických budov. 

Centrum svetového dedičstva (World Heritage Centre, ďalej WHC), ktoré je súčasťou Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), v júli 2023 varovalo pred „nezvratnými škodami“, ktoré hrozia, ak mesto nepristúpi k razantnejším opatreniam. WHC navrhlo zaradiť Benátky na zoznam ohrozeného svetového dedičstva, médiami označovaného ako „čiernu listinu UNESCO“.

Zapísanie lokality do tohto zoznamu je varovaním pred možnou stratou prestížneho statusu pamiatky svetového významu. Už samotné zaradenie medzi kultúrne dedičstvo v ohrození by však naznačovalo zlyhanie talianskej strany v otázke spravovania daného miesta, čo by pre Taliansko znamenalo aj medzinárodnú blamáž. 

UNESCO, ktoré dlhodobo monitoruje situáciu v Benátkach, zvažovalo zaradenie mesta do nepopulárneho zoznamu už niekoľkokrát, naposledy v roku 2021. Talianska vláda vtedy reagovala zákazom kotvenia veľkých výletných lodí v Benátskej lagúne. Proti vstupu lodí do centra roky predtým protestovalo domáce obyvateľstvo aj aktivisti. V roku 2022 následne Taliansko dodalo UNESCO rozsiahlu správu so zoznamom avizovaných a už realizovaných krokov podniknutých na ochranu mesta. 

Opatrenia uvedené v správe však podľa WHC nepriniesli významnejší posun v riešení problémov spojených s „masovým turizmom, developerskými projektami a klimatickou zmenou“. Možnosť zápisu do zoznamu svetového dedičstva v ohrození mala byť prerokovaná počas 45. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v saudskoarabskom Rijáde.

Talianske ministerstvo kultúry, ministerstvo zahraničných vecí a vedenie Benátok reagovali vyslaním svojich zástupcov do štruktúr UNESCO, aby členov medzinárodného výboru presvedčili o neopodstatnenosti tohto kroku.  

Jedným z nástrojom, ako regulovať množstvo turistov, má byť napokon zavedenie 5-eurového poplatku pre jednodňových návštevníkov a návštevníčky. Mesto začne poplatok vyberať na jar 2024 v 30-dňovom skúšobnom intervale, pričom sa zameria najmä na predĺžené víkendy a sviatky, t. j. intervaly, v ktorých je nápor turistov a turistiek najsilnejší. Magistrát Benátok zverejnil informáciu o zavedení poplatku pár týždňov pred zasadnutím výboru v Rijáde. Hoci sa o ňom diskutovalo už niekoľko rokov, jeho uvedenie do platnosti sa neustále odkladalo. 

Benátky sa nakoniec do zoznamu ohrozeného kultúrneho dedičstva nedostali – Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO 14. septembra 2023 hlasoval proti odporúčaniam expertov z WHC. Odvolával sa pritom na taliansku správu z minulého roka. Rozhodnutie členov výboru ovplyvnila aj informácia o plánovanom spoplatnení vstupu do historického centra.

Taliansky minister kultúry Gennaro Sangiuliano označil návrh WHC za politikárčenie. „... víťazstvo Talianska a zdravého rozumu,“ komentoval výsledky hlasovania. 

Kritické hlasy však skepticky konštatujú, že poplatok vo výške 5 eur odradí od návštevy mesta len málokoho. Dlhodobo spochybňovaný je aj protipovodňový systém MOSE, ktorý je stále vo fáze dokončovacích prác. WHC avizovalo, že situáciu v Benátkach bude naďalej sledovať.

Veronika Svoradová | Narodená 1985, vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde ďalej pokračovala v doktorandskom štúdiu na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Po obhájení dizertačnej práce spolupracovala so Studia Academica Slovaca ako lektorka slovenského jazyka a literatúry pre cudzincov a s viacerými slovenskými vydavateľstvami ako korektorka a redaktorka. V rokoch 2016 až 2019 pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry vyslaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR na Bolonskej univerzite v Taliansku. Po návrate na Slovensko pracovala ako odborná asistentka v Studia Academica Slovaca - centre pre výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka. Výskumne sa zameriava na slovenskú literatúru prvej polovice 20. storočia a didaktiku slovenčiny ako cudzieho jazyka. Od roku 2021 spolupracuje s Artalk.sk ako redaktorka.