Benátky sa dostanú na zoznam ohrozených pamiatok UNESCO

Benátky pre neustále stúpajúcu hladinu morí a topiacich sa ľadovcov už dlhodobo čelia klimatickej zmene. Mesto má vybudovaných niekoľko protipovodňových bariér, poslednou z nich je projekt MOSE, ktorý však nepočítal s fenoménom neustále stúpajúcej morskej hladiny, píše Barbora Komarová v krátkej správe zo sveta.  

Zaplavené Námestie sv. Marka v Benátkach. Zdroj: Wikimedia Commons

Mesto Benátky a jeho lagúna by sa po odsúhlasení Komisie svetového dedičstva UNESCO mali dostať na zoznam Svetového dedičstva v ohrození, na ktorom je v súčasnosti zapísaných 52 lokácií z celého sveta. Zaradenie pamiatky na tento zoznam umožní organizácii UNESCO okamžitú alokáciu fondov a podpory na jej záchranu. 

Koncom júla tohto roka sa uskutočnilo zasadnutie, kde mala o ochrane Benátok a jeho lagúny diskutovať komisia Svetového dedičstva UNESCO. Už dlhodobo sa vie o ohrození talianskeho mesta klimatickou zmenou a najmä stúpaním morskej hladiny („sea-level rise‟, ďalej iba SLR). Túto situáciu mal vyriešiť projekt MOSE, pozostávajúci zo série mobilných železných brán umiestnených priamo v mori.Brány sa na pokyn dvíhajú a majú zabrániť prívalovým vodám, búrkam a iným dočasným záplavám. 

Podľa výpočtov vedcov je však problém projektu MOSE v tom, že nepočíta so stúpaním morskej hladiny ako výsledkom neustále sa zhoršujúcej klimatickej zmeny. O tejto téme sa v Taliansku hovorí len málo a aj spoločnosti, ktoré MOSE realizovali, problém SLR nespomínajú. Tieto spoločnosti urobili všetko preto, aby si verejnosť rozdiel medzi nárazovými prívalovými vodami a sústavným SLR neuvedomovala a MOSE považovala za konečné a efektívne riešenie aj pre budúcnosť. Pritom je len otázkou času, keď vplyvom zvyšujúcej sa teploty hladina morí stúpne nad 60 cm, čo je ešte bezpečná zmena pre účinnosť zábran MOSE. Avšak Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) predpokladá, že do roku 2100 by hladina morí mohla stúpnuť o 30 až 60 cm iba v prípade, ak by sa teplota nezvýšila o viac než 2 °C. Pri súčasnej spotrebe emisií však môže hladina dovtedy stúpnuť až o 60 až 110 cm. 

Benátky na ochranu svojho mesta dlho nič nepodnikali a čelili výčitkám pre málo koordinovanú stratégiu, ako predísť budúcej katastrofe. Iba pred pár mesiacmi talianska vláda odsúhlasila zákaz prístupu veľkých výletných lodí do centra mesta, čo považuje za odpoveď na požiadavky UNESCO. 

Po celom svete sa krajiny, ktoré sú a budú najviac ohrozené SLR, začínajú strategicky venovať tomuto problému nielen preto, aby chránili kultúrne dedičstvo, ale najmä svojich obyvateľov a ekonomiku. Asi najkomplexnejší plán má v súčasnosti v Európe Holandsko, ktoré vďaka spolupráci vlády a nezávislých subjektov vytvorilo Delta Programme. Ten si dáva za cieľ hľadať a plánovať riešenia na ochranu krajiny a jej obyvateľov pred hrozbou SLR, nedostatku pitnej vody a pod. Už dnes bojuje proti SLR „prírodnou‟ cestou, a to využívaním piesku ako prirodzenej bariéry. Taktiež ICLEI Canada vydala nedávno manuál pre samosprávy Considering Sea Level Rise and Cultural Heritage, ako sa môžu účinne a efektívne postaviť k problému klimatickej zmeny ohrozujúcej ich kultúrne dedičstvo. 

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.