Náhorný Karabach: hrozí ďalšie vymazávanie arménskych stôp?

Nedávny masový odchod etnických Arménov z Náhorného Karabachu, nad ktorým prevzal moc Azerbajdžan, vzbudzuje obavy, aké plány má nová vláda s arménskym pamiatkami v tejto oblasti, píše Veronika Svoradová.

Pamätník We are Our Mountains z roku 1967, známy aj pod názvom „Tatik-Papik“ (v preklade Starý otec-Stará mama). Zdroj: Wikimedia Commons

Svetové médiá a odborníci už dlhšie upozorňujú na systematické ničenie rozsiahleho arménskeho kultúrneho dedičstva na území Azerbajdžanu. V krajine s prevažne moslimským obyvateľstvom sa nachádza množstvo starobylých kresťanských kostolov, kláštorov, cintorínov a iných sakrálnych pamiatok vrátane chačkarov, ornamentmi vyzdobených kamenných stél s krížom, zapísaných aj do UNESCO, ktoré sú typickým prejavom arménskej kresťanskej kultúry. 

V roku 2019 portál Hyperallergic informoval o vymazávaní historickej prítomnosti Arménov na území azerbajdžanskej exklávy Nachičevan, kde sa nachádzal napríklad aj teraz už zničený najväčší stredoveký arménsky cintorín. Množstvo arménskeho kultúrneho dedičstva možno nájsť aj v hornatom regióne Náhorný Karabach na území Azerbajdžanu, na ktorý si robia nárok Arméni aj Azerbajdžanci. Po vzniku Sovietskeho zväzu pripadlo toto územie Azerbajdžanu, hoci väčšina obyvateľstva bola arménskeho pôvodu. Arménski separatisti vyhlásili v roku 1991 medzinárodne neuznanú republiku Národný Karabach, čo viedlo k prvej vojne medzi oboma krajinami o toto územie. Azerbajdžan v nej stratil moc nad regiónom aj niektorými ďalšími oblasťami.

Konflikt v tichosti pretrvával ďalšie tri desaťročia, počas ktorých mala kontrolu nad územím separatistická vláda podporovaná Jerevanom. Situácia sa zmenila v roku 2020 po ďalšej vojne, keď sa Azerbajdžanu podarilo získať kontrolu nad časťou Náhorného Karabachu a tromi ďalšími oblasťami. Odvtedy sa pravidelne objavujú správy o systematickom ničení arménskeho kultúrneho dedičstva na územiach spravovaných azerbajdžanskou vládou.

Dlhotrvajúci spor o Náhorný Karabach ukončila v koncom septembra 2023 blesková ofenzíva Azerbajdžanu, ktorá donútila karabšskú vládu kapitulovať a vyhlásiť zánik republiky s účinnosťou od 1. januára 2024. Viac ako 100 000 Arménov opustilo oblasť v obave pred etnickými čistkami, čo predstavuje 80 % populácie územia. 

Čo sa stane s arménskym kultúrnym dedičstvom, ktoré je momentálne plne v rukách azerbajdžanskej vlády, nie je zrejmé. Viacerí*é odborníci*čky vyjadrili obavy z pokračovania „kultúrnej genocídy“. Predpokladá sa podobný scenár ako v prípade Nachičevanu alebo území, nad ktorými získala krajina kontrolu po vojne v roku 2020, t. j. demolácia alebo stavebná úprava pamiatok. Príkladom je kontroverzná renovácia katedrály z 19. storočia v meste Šuša, ktorej mala byť prinavrátená „pôvodná podoba“ po tom, čo ju údajne Arméni po upravili „neautentickými“ zásahmi.

Azerbajdžanská vláda svoje kroky zdôvodňuje historickou teóriou, podľa ktorej sú niektoré sakrálne stavby na jej území pozostatkom po starovekom kráľovstve – Kaukazskom Albánsku a arménske nápisy boli na ne pridané až neskôr. Azebajdžanský minister kultúry minulý rok avizoval plánované „vymazávane fiktívnych arménskych stôp na albánskych náboženských miestach“, za čo krajina čelila medzinárodnej kritike

Adam T. Smith, antropológ z Cornellovej univerzity a jeden z iniciátorov výskumného projektu Caucasus Heritage Watch monitorujúceho stav ohrozeného arménskeho kultúrneho dedičstva kritizuje doterajšiu pasivitu UNESCO a iných medzinárodných organizácii v súvislosti s ničením arménskych pamiatok v Nachičevane a v Náhornom Karabachu. Upozorňuje, že ak v tomto smere zlyhajú, následkom bude úplné zmiznutie nenahraditeľných arménskych stredovekých a ranonovovekých pamiatok. Tiché prizeranie sa týchto organizácií môžu následne lídri iných národov s nepriateľským postojom k etnickým menšinám vnímať ako „zelenú“ pre ich pokusy o očistenie dejín ľudstva.

Lori Khatchadourian, docentka z Cornellovej univerzity a spoluzakladateľka spomínanej výskumnej platformy, odhaduje, že po ovládnutí Náhorného Karabachu Azerbajdžanom bude v tejto oblasti ohrozených ďalších 200-300 arménskych kultúrnych pamiatok. Podľa posledných informácií by jednou z nich mohol byť monument We are Our Mountains, nachádzajúci sa na kopci nad Stepanakertom, predtým hlavným mestom Náhorného Karabachu. 

Veronika Svoradová | Narodená 1985, vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde ďalej pokračovala v doktorandskom štúdiu na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Po obhájení dizertačnej práce spolupracovala so Studia Academica Slovaca ako lektorka slovenského jazyka a literatúry pre cudzincov a s viacerými slovenskými vydavateľstvami ako korektorka a redaktorka. V rokoch 2016 až 2019 pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry vyslaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR na Bolonskej univerzite v Taliansku. Po návrate na Slovensko pracovala ako odborná asistentka v Studia Academica Slovaca - centre pre výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka. Výskumne sa zameriava na slovenskú literatúru prvej polovice 20. storočia a didaktiku slovenčiny ako cudzieho jazyka. Od roku 2021 spolupracuje s Artalk.sk ako redaktorka.