Na ruský blog o umení Tzvetnik sa spustila vlna kritiky 

Ruský blog Tzvetnik chce opustiť Rusko a vyzval medzinárodnú umeleckú scénu na finančné dary. Ukrajinské umelkyne však zverejnili príspevok, kde vysvetľujú prepojenie členov blogu s proputinovským politikom, píše Barbora Komarová.

Po invázii a útoku ruských vojsk na Ukrajinu sa väčšina (nielen západného) sveta zasiahnutej krajine a jej obyvateľstvu snažila pomôcť všetkými možnými spôsobmi, prinajmenšom aspoň upozorniť na neprávosť alebo vyjadriť solidaritu. Viacero ruských inštitúcií i jednotlivcov sa vyjadrilo proti rozhodnutiam svojho prezidenta aj pod hrozbou, že budú perzekvovaní, uväznení alebo stratia prácu. O protestoch v rámci ruskej kultúrnej scény sme písali na Artalku ešte v marci tohto roku.

Medzi umeleckými inštitúciami, ktoré bezodkladne v priebehu prvých dní od vypuknutia bojov reagovali odmietavo voči správaniu svojej krajiny, boli napríklad múzeum súčasného umenia Garage, ktoré do odvolania pozastavilo výstavné aktivity a do dnešných dní organizuje len vzdelávacie podujatia či prednášky; vzdelávacie centrum Strelka – Inštitút pre médiá, architektúru a dizajn vo februári ohlásilo prerušenie svojej činnosti a podľa (ne)dostupných informácií v tom zjavne aj naďalej pokračuje. 

Vojna na Ukrajine trvá už osem mesiacov a väčšina verejných osôb alebo inštitúcií vyjadrila svoju proukrajinskú či proruskú pozíciu viac-menej hneď na začiatku. Na konci septembra sa však na sociálnej sieti Instagram zdvihla vlna kritiky voči ruskému, no medzinárodne známemu blogu o umení Tzvetnik (v tom čase s približne 38 000 sledovateľmi), ktorý uverejnil príspevok s prosbou o pomoc. V ňom žiadajú medzinárodnú scénu o finančné dary, ktoré by im mali pomôcť pri odchode z krajiny: „My, zakladatelia TZVETNIK-a, už nevidíme možnosť zostať pracovať vo vlastnej krajine. Cítime sa izolovaní od zvyšku sveta, máme pocit ohrozenia vlastnej bezpečnosti a životov. Nepodporujeme a nikdy sme nepodporovali akcie Ruska na Ukrajine, ale počas pobytu v Rusku sme boli nútení mlčať kvôli brutálnej cenzúre, ktorá bola v krajine zavedená od začiatku vojny.“

Kritické komentáre si vyslúžili najmä za načasovanie svojej prosby, ktorá bola publikovaná len niekoľko dní po tom, ako ruský prezident vyhlásil čiastočnú mobilizáciu – ktorá sa priamo dotýka jedného z dvoch zakladateľov blogu Vitalyho Bezpalova. Kritické hlasy (nielen ukrajinských umelcov a umelkýň) ich obviňovali z dlhodobého účelového mlčania a zahmlievania svojej pozície voči ruskej agresii, zmazania kritických komentárov a aj vlastných príspevkov podporujúcich Ukrajinu, aj zo zablokovania mnohých ukrajinských umelcov a umelkýň. V spomínanom poste síce tentoraz uznávajú ruskú agresiu voči Ukrajine, no aj tak z väčšej časti hovoria len o vlastnom ohrození či o neistej budúcnosti ruskej kultúry. 

Pred týždňom uverejnili ukrajinské umelkyne „vysvetľujúci“ príspevok, kde zakladateľov blogu spojili s „mozgom“ za Putinovým režimom – Alexandrom Duginom, politickým filozofom, analytikom a teoretikom fašizmu. Spolu s ním sa zakladateľka blogu Natalya Serkova zúčastnila na svadbe jeho syna Dmitryho Khvorostova, ktorý na jednej svojej výstave vyjadril náklonnosť ruskému nacionalizmu prostredníctvom symboliky blízkej fašizmu. Okrem toho, zakladatelia Tzvetnika aj naďalej udržujú blízke vzťahy s umelcami a umelkyňami, ktorí/-é zľahčujú ruskú agresiu na Ukrajine. 

Blog Tzvetnik (Záhrada plná kvetov) bol založený v roku 2016 umelcom Vitalym Bezpalovom a teoretičkou umenia Natalyou Serkovou ako platforma na propagáciu a šírenie najnovších trendov v súčasnom umení. Odvtedy sa na medzinárodnej scéne etabloval a okrem uverejňovania fotografických reportov z výstav sú na ňom publikované aj rôzne rozhovory, texty a vzdelávacie aktivity. Blog donedávna uverejňoval kurátorovaný výber výstav z celého sveta, avšak po pochybných prejavoch a spojenectvách jeho zakladateľov sa stredná a východná Európa stiahla. V najnovších príspevkoch tak nájdeme len výstavy zo „Západu“ či mimoeurópskych krajín ako Brazília, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a podobne. Ako v rozhovore vysvetľuje tohtoročná laureátka Ceny Jindřicha Chalupeckého Olga Krykun: „Lidi, o kterých jsem si myslela, že budou sdílet stejné hodnoty jako já, je ve skutečnosti nesdílí. Jedná se o ukázku nebezpečí zrychlené konzumace umění, které je mimo kontext politiky. Mám přesto pocit, že lidi z východní Evropy tuto situaci snáze pochopili, na rozdíl od velkého počtu lidí na Západě, kteří často nemají žádné informace nebo je jim to úplně jedno. Chtějí být jen vidět na cool blogu. Dřív bylo například na zmiňovaném Tzvetniku publikováno hodně výstav a umělců právě z východní Evropy, teď jsou tam pouze lidi ze západní Evropy, USA etc. Tito umělci nemají stejnou historickou zkušenost, nechápou celou situaci a je těžké jim celý kontext vůbec vysvětlit.“