Orbánova vláda rozkladá maďarskú kultúru už viac ako desať rokov

Barbora Komarová píše v správe zo sveta o aktuálnom stave maďarskej kultúry a umenia pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Dva nezávislé subjekty vydali správy, kde približujú pôsobenie Orbánovej strany, ktorá spôsobila rozklad kultúrnych inštitúcií, obmedzenie umeleckej slobody či šírenie nacionalistickej propagandy v Maďarsku.

Viktor Orbán na veľkom predvolebnom mítingu. Zdroj: FB/FideszHU

Autokratický spôsob vládnutia maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho strany Fidesz už viac ako desať rokov programovo rozkladá kultúrnu scénu a moc nad ňou presúva do vlastných rúk. V období pred parlamentnými voľbami, ktoré by sa v Maďarsku mali konať v apríli tohto roka, boli zverejnené komplexné monitorovacie správy o stave kultúry, umenia, vzdelávania, vedy a výskumu od dvoch nezávislých subjektov – Artistic Freedom Initiative (AFI) so sídlom v New Yorku a od Oktatói Hálózat (OHA), nezávislej siete akademikov a akademičiek z Budapešti. Na mnohých príkladoch podložených výskumom, rozhovormi alebo priamou účasťou na lokálnej scéne dokladajú premyslený, no zároveň pre Európu 21. storočia strašidelný obraz využitia kultúry a jej inštitúcií na upevňovanie moci jednej strany (resp. jedného muža), šírenie strachu pred všetkým, čo je „iné“ alebo „cudzie“, až na postupné preorientovanie inštitúcií, verejného diskurzu a hodnôt, ktoré boli doteraz progresívne, otvorené a liberálne – smerom k niečomu, čo sa nazýva národným, rodinným a kresťanským.

Správa s názvom „Systematic Suppression: Hungary’s Arts & Culture in Crisis“ od AFI je prvým podobným projektom tejto organizácie, ktorá sa venuje pomoci umelcom a umelkyniam, ktorí/-é sú prenasledovaní/-é, perzekvovaní/-é alebo im nie je umožnené slobodné umelecké vyjadrenie v ich domovskej krajine. Po správe o Maďarsku sa budú ďalej venovať monitorovaniu kultúrnych scén v Poľsku a Rusku.

Tento viac ako 60-stranový dokument sa zaoberá aktuálnym stavom kultúry a umenia v Maďarsku, zasadeným do kontextu vlády premiéra Orbána: „Orbánova vláda zaviedla politiku, ktorá efektívne inštitucionalizuje jej autoritu nad všetkými verejnými umeleckými a kultúrnymi inštitúciami, mechanizmami financovania, médiami a umeleckými vzdelávacími inštitúciami. Ak bude táto kampaň úspešná, občania Maďarska budú vystavení iba umeniu, ktoré odráža politické názory strany Fidesz – čím sa účinne potláča sloboda prejavu a systematicky sa odstraňujú demokratické hodnoty Maďarska,“ uviedla v tlačovej správe Johanna Bankston, výskumná pracovníčka v oblasti ľudských práv v AFI a zároveň spoluautorka správy.

To má za následok, okrem iného, aj úplné vyčlenenie subjektov, inštitúcií či jednotlivých aktérov a aktérok (kritických voči vláde) z fungovania scény, a to buď zastavením ich financovania pod rôznymi zámienkami, ukončenia pracovného vzťahu, či dokonca osočovania ich činnosti alebo osoby pred verejnosťou v spriaznených médiách prostredníctvom negatívneho spravodajstva. Aktivity progresívnych umelcov/umelkýň a umenie, ktoré pracuje s komunitou LGBTQ+, viedli vládu k vytvoreniu „zákona proti pedofílii“, ktorý zakazuje obsah zobrazujúci homosexuálne vzťahy alebo poukazujúci na problémy transgenderových osôb.

Zásadným krokom zo strany Fideszu na ovládnutie (nielen) kultúry, školstva a umenia je prenesenie kontroly nad inštitúciami a ich financovaním na stranícke „nadácie“ a iných lojálnych zastupiteľov, čím sa znížila transparentnosť ich riadenia a nie je možné kontrolovať ich „zvonku“. Ústrednou administratívnou zmenou bolo označenie Maďarskej akadémie umení (MMA), súkromnej nadácie kontrolovanej Fideszom, ako popredného riadiaceho orgánu pre národné umenie a kultúru. Prostredníctvom MMA sa Orbán zmocnil moci nad financovaním a menovaním vedenia v maďarských umeleckých a kultúrnych inštitúciách. Monitorovacia správa identifikuje ďalšie Orbánove mechanizmy na potláčanie slobodného fungovania, a to napríklad ústavné a legislatívne zmeny zamerané na obmedzenie slobody prejavu a rozšírenie vládnej regulačnej autority v oblasti umenia; byrokratické zasahovanie do umeleckých inštitúcií a kontrola nad nimi či vládna konsolidácia a manipulácia médií s cieľom propagovať nacionalistické kultúrne naratívy a potláčať odporujúce hlasy.

Výsledkom je už spomínaná izolácia a vyčlenenie kritických hlasov z kultúrnej scény. Umelci a umelkyne, kultúrni pracovníci a pracovníčky, ktorí/-é nie sú v súlade s predstavami Fideszu, strácajú zamestnanie, ich práce sa nedostanú na výstavy, do divadiel či rozhlasového vysielania. Inštitúcie s nimi radšej ukončujú spolupráce taktiež zo strachu, že by za to mohli byť neskôr nejakým spôsobom perzekvované. Okrem verejného ohovárania v médiách a medzi verejnosťou sú umelci a umelkyne dokonca vystavovaní/-é tiež občianskych súdnym konaniam či trestnému stíhaniu. Viacerí/-é tak už odstúpili zo svojich pozícií, uchýlili sa k autocenzúre alebo boli nútení/-é opustiť krajinu, aby mohli pokračovať vo svojej práci.

„Nastolenie nejasných základov zo strany vlády a byrokratických štátnych štruktúr jej umožnilo skryť manipulovanie s maďarským umením a kultúrou pred medzinárodnými ukazovateľmi tvrdiac, že ​​sektor prechádza organickým procesom, ktorý odráža vyvíjajúce sa perspektívy umelcov a túžby umeleckých inštitúcií,“ povedal Sanjay Sethi, spoluvýkonný riaditeľ AFI a spoluautor správy. „Za touto oponou sú však Orbánove kroky v rozpore s ochranou občianskych, politických, sociálnych a kultúrnych práv, ku ktorým sa Maďarsko zaviazalo prostredníctvom ratifikácie kľúčových medzinárodných zmlúv a dohovorov o ľudských právach, a jeho strana by mala byť braná na zodpovednosť za svoje úsilie znížiť rozmanitosť tvorivých prejavov v Maďarsku.“

Okrem zhodnotenia aktuálnej situácie AFI ponúka aj konštruktívne návrhy, ako súčasné nastavenie zmeniť, aby bolo v súlade s medzinárodnými záväzkami, ako aj tými voči EÚ, najmä s Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ľudských právach. Správa vyzýva na zrušenie „zákona proti pedofílii“ (v podstate proti LGBTQI+ komunite), ako aj na ochranu plurality médií a tiež odporúča zaviesť politiky, ktoré obnovia nezávislé riadenie umeleckých a kultúrnych inštitúcií, rozšíria ochranu umelcov/umelkýň a kultúrnych pracovníkov/pracovníčok a rozšíria vládne dotácie na podporu a diverzifikáciu maďarského kreatívneho sektora. V neposlednom rade vyzýva medzinárodnú scénu, aby vyžadovala prijatie zodpovednosti za porušovanie medzinárodných záväzkov a záväzkov EÚ v oblasti ľudských práv zo strany Maďarska.

Ďalšia správa od OHA – nezávislého zoskupenia maďarských akademikov a akademičiek, pedagógov a pedagogičiek, výskumníkov a výskumníčok má názov „Hungary Turns Its Back on Europe 2.“ a je už druhým podobným zhrnutím činnosti Orbánovej vlády nielen na poli umenia a kultúry, ale aj rôznych stupňov a druhov školstva, vedy a výskumu, médií, vzťahu štátu a cirkvi či rodových politík (prvá správa bola vydaná v januári 2020).

„Dôvodom pre pokračovanie našej práce je, že medzičasom sa situácia v Maďarsku vyostrila: autoritárske črty Orbánovho režimu sa ešte viac posilnili, pokračuje sa v odstraňovaní právneho štátu, vládna „kultúrna vojna“ sa zrýchľuje a je čoraz deštruktívnejšia. Je našou bežnou skúsenosťou, že Maďarsko s využitím prostriedkov Európskej únie vybudovalo otvorene protieurópsku autokraciu 21. storočia, ktorá vzala štát do zajatia, zrušila mechanizmy vzájomnej kontroly nevyhnutné pre vládu zákona, zmenila demokratické inštitúcie na prázdne škrupiny, vtrhla do médií a urobila korupciu systémovou,“ deklarujú autorky a autori v úvode správy.

Podľa OHA si Fidesz za posledné roky vybudoval tzv. paralelný štát, ktorý mu umožňuje kontrolovať určité oblasti aj v prípade porážky v najbližších parlamentných voľbách. Kľúčovými nástrojmi na udržanie moci sú už spomínané „nadácie“, do ktorých vláda presúva obrovské množstvo verejných peňazí a majetku. Tieto „nadácie správy aktív vo verejnom záujme plniace verejné úlohy“ (alebo inak KEKVA) boli zriadené s cieľom previesť celé sektory pod dlhodobú kontrolu provládnych kádrov a vznikli najmä v oblasti vysokého školstva a kultúry. Dve tretiny z 33 KEKVA vytvorených do konca roku 2021 budú spravovať inštitúty vyššieho vzdelávania, ktoré predtým spravoval štát. KEKVA získali peňažné injekcie vo výške rádovo 1 000 miliárd HUF z verejného majetku vrátane tisícok nehnuteľností a akcií spoločností. Správne rady KEKVA sú z veľkej časti zložené z funkcionárov lojálnych súčasnej politickej strane. Mnohí z nich sú alebo boli členmi vlády, prípadne sú vysokými štátnymi úradníkmi. Správne rady sú zároveň oprávnené vykonávať zakladateľské práva, čím sú budúce vlády zbavené právomoci vyjadrovať sa k zloženiu rád.

Jedným z často skloňovaných hesiel Viktora Orbána od jeho tretieho volebného víťazstva v roku 2018 je „kultúrna vojna“ alebo „Kulturkampf“. Má vyjadrovať nastolenie novej kultúrnej éry charakterizovanej podporovaním nekritických subjektov blízkych vláde či využívaním inštitúcií a populárnej kultúry na šírenie vlastných ideológií medzi širšou verejnosťou. Počas posledných rokov provládna tlač vyzýva na angažovanejšiu, pravicovo-nacionalistickú úlohu štátu, militantnejšiu partizánsku politiku a na nahradenie starej kultúrnej elity, ktorá je označovaná za ľavicovú a liberálnu. 

Súčasťou Orbánovej kultúrnej politiky je aj ovládnutie veľkých múzeí a pamiatok, najmä dosadením vedenia blízkeho vláde, a následná kontrola nad ich programom. Väčšinu z nich vážne zasiahol zákon XXXII z mája 2020, podľa ktorého bol od 1. novembra 2020 zrušený štatút štátnych zamestnancov v múzeách, archívoch, knižniciach a kultúrnych inštitúciách a nahradený štatútom verejného zamestnanca. V roku 2012 vláda tiež zrušila ústrednú štátnu inštitúciu pamiatkovej ochrany. Odvtedy sa z pamiatkovej ochrany vytratila odbornosť a v súčasnosti nie je možné robiť odborné rozhodnutia v rozpore s politickou vôľou vlády. Ideologické a ekonomické záujmy vlády čoraz viac definujú manažment lokalít svetového dedičstva, najmä v Budapešti a pri jazere Fertő, čo viedlo k stiahnutiu Limes Romanus v Zadunajsku z procesu žiadosti o štatút lokality svetového dedičstva.

Na druhej strane zoskupenie OHA vidí možnosť zlepšenia situácie – Fidesz sa svojou činnosťou (nielen na poli kultúry) dostáva do nevôle ostatných členských štátov EÚ a po rokoch sa v Maďarsku objavuje aj silná opozícia, ktorá by mohla mať najbližšie parlamentné voľby veľkú podporu verejnosti. Istú nádej vidí aj v rezistencii samotnej kultúrnej scény: „Hlavným dôvodom (na vyhlásenie kultúrnej vojny, pozn. red.) bolo, že mocenský aparát Fideszu si uvedomil, že hoci sa mu do značnej miery podarilo vnútiť svoju vôľu štruktúram a aktérom v ekonomických oblastiach, súdnictvu a médiám, to isté nemožno povedať o signifikantnom počte niektorých významných aktérov v sektore kultúry. Strane sa nepodarilo ani zmysluplne transformovať svet maďarskej kultúry násilným obsadzovaním inštitúcií, vylúčením nezávislých umelcov, neúmerným odmeňovaním politicky lojálnych intelektuálov v pomere k ich výkonu, požadovaním „zmeny kánonu“ atď. Aj dnes, v dvanástom roku politického vládnutia Fideszu dvojtretinovou väčšinou, má teda tento sektor stále malý, no nie úplne zanedbateľný potenciál na odpor z hľadiska sociálneho dopadu.“