Belgicko mlčí o reštitúciách koloniálnych zbierok

Podobne ako iné európske krajiny aj Belgicko vytvorilo príručku, kde predstavuje kroky pre proces reštituovania umeleckých artefaktov nadobudnutých počas koloniálnej éry. Napriek tomu, že Belgicko už v júli 2020 avizovalo zriadenie parlamentného výboru pre výskum svojej koloniálnej histórie, zatiaľ nepodniklo konkrétne opatrenia, píše Barbora Komarová.

Kráľovské múzeum strednej Afriky v Tervurene. Foto: Wikimedia Commons

Akademici a akademičky, aj iní odborníci a odborníčky pôsobiaci nielen v Belgicku, vydali začiatkom júna dokument s názvom Etické princípy pre manažment a reštitúcie koloniálnych zbierok v Belgicku, v ktorom zdôrazňujú potrebu a predstavujú kroky pre proces reštituovania umeleckých artefaktov nadobudnutých počas koloniálnej éry tejto krajiny. Príručka je podobná tým, ktoré boli vydané a prijaté v Nemecku či Holandsku, no na rozdiel od nich belgická vláda zatiaľ v tejto záležitosti nepodnikla žiadne oficiálne kroky.

Od konca 19. storočia až do 60. rokov 20. storočia Belgicko kolonizovalo veľkú časť strednej Afriky (dnešnú Konžskú demokratickú republiku, Rwandu a Burundi). Najmä počas vlády kráľa Leopolda II. sa nemalé množstvo artefaktov dostalo do krajiny rôznymi, nie práve etickými spôsobmi – plienením, okrádaním, niekedy aj výkupom od pôvodných majiteľov. Mnoho z nich sa stalo súčasťou muzeálnych zbierok po celom Belgicku, najviac ich je v Kráľovskom múzeu strednej Afriky v Tervurene.

Vo viacerých európskych krajinách v súčasnosti prebieha diskusia o tom, že podobne nadobudnuté diela by sa mali vrátiť do svojich domovských krajín. Medzi štátmi, ktoré navrátenie diel sľúbili či prijali opatrenia smerujúce k reštitúciám, sú napríklad Holandsko, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko. Napriek tomu, že Belgicko už v júli 2020 avizovalo zriadenie parlamentného výboru pre výskum svojej koloniálnej histórie, veľa sa odvtedy nezmenilo.

Aj vzhľadom na túto aktuálnu debatu, no najmä z pocitu frustrácie sa vedci a vedkyne z oblasti afrického umenia a histórie rozhodli zostaviť príručku, ktorá by belgickej vláde mala pomôcť v procese navrátenia artefaktov do Afriky. Autori a autorky tohto dokumentu žiadajú o „rozsiahly výskum proveniencie v kultúrnych inštitúciách, financovanie tohto druhu výskumu a v rámci výskumu väčšiu spoluprácu s komunitami a krajinami pôvodu (čo zahŕňa aj komunity diaspóry)“. Ďalej napríklad odporúčajú založenie nezávislého výskumného inštitútu proveniencie, ktorý by v úzkej spolupráci s inštitúciami vlastniacimi zbierky a s komunitami i krajinami pôvodu dopĺňali známe informácie o proveniencii a umožňovali prípadné žiadosti o reštitúciuProstredníctvom vydanej príručky by chceli najmä rozprúdiť verejnú debatu a prinútiť vládu čím skôr prijať v tejto záležitosti konkrétne opatrenia.

 

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.