Belgicko mlčí o reštitúciách koloniálnych zbierok
8. 6. 2021Zprávy
Podobne ako iné európske krajiny aj Belgicko vytvorilo príručku, kde predstavuje kroky pre proces reštituovania umeleckých artefaktov nadobudnutých počas koloniálnej éry. Napriek tomu, že Belgicko už v júli 2020 avizovalo zriadenie parlamentného výboru pre výskum svojej koloniálnej histórie, zatiaľ nepodniklo konkrétne opatrenia, píše Barbora Komarová.
Kráľovské múzeum strednej Afriky v Tervurene. Foto: Wikimedia Commons
Akademici a akademičky, aj iní odborníci a odborníčky pôsobiaci nielen v Belgicku, vydali začiatkom júna dokument s názvom Etické princípy pre manažment a reštitúcie koloniálnych zbierok v Belgicku, v ktorom zdôrazňujú potrebu a predstavujú kroky pre proces reštituovania umeleckých artefaktov nadobudnutých počas koloniálnej éry tejto krajiny. Príručka je podobná tým, ktoré boli vydané a prijaté v Nemecku či Holandsku, no na rozdiel od nich belgická vláda zatiaľ v tejto záležitosti nepodnikla žiadne oficiálne kroky.
Od konca 19. storočia až do 60. rokov 20. storočia Belgicko kolonizovalo veľkú časť strednej Afriky (dnešnú Konžskú demokratickú republiku, Rwandu a Burundi). Najmä počas vlády kráľa Leopolda II. sa nemalé množstvo artefaktov dostalo do krajiny rôznymi, nie práve etickými spôsobmi – plienením, okrádaním, niekedy aj výkupom od pôvodných majiteľov. Mnoho z nich sa stalo súčasťou muzeálnych zbierok po celom Belgicku, najviac ich je v Kráľovskom múzeu strednej Afriky v Tervurene.
Vo viacerých európskych krajinách v súčasnosti prebieha diskusia o tom, že podobne nadobudnuté diela by sa mali vrátiť do svojich domovských krajín. Medzi štátmi, ktoré navrátenie diel sľúbili či prijali opatrenia smerujúce k reštitúciám, sú napríklad Holandsko, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko. Napriek tomu, že Belgicko už v júli 2020 avizovalo zriadenie parlamentného výboru pre výskum svojej koloniálnej histórie, veľa sa odvtedy nezmenilo.
Aj vzhľadom na túto aktuálnu debatu, no najmä z pocitu frustrácie sa vedci a vedkyne z oblasti afrického umenia a histórie rozhodli zostaviť príručku, ktorá by belgickej vláde mala pomôcť v procese navrátenia artefaktov do Afriky. Autori a autorky tohto dokumentu žiadajú o „rozsiahly výskum proveniencie v kultúrnych inštitúciách, financovanie tohto druhu výskumu a v rámci výskumu väčšiu spoluprácu s komunitami a krajinami pôvodu (čo zahŕňa aj komunity diaspóry)“. Ďalej napríklad odporúčajú založenie nezávislého výskumného inštitútu proveniencie, ktorý by „v úzkej spolupráci s inštitúciami vlastniacimi zbierky a s komunitami i krajinami pôvodu dopĺňali známe informácie o proveniencii a umožňovali prípadné žiadosti o reštitúciu“. Prostredníctvom vydanej príručky by chceli najmä rozprúdiť verejnú debatu a prinútiť vládu čím skôr prijať v tejto záležitosti konkrétne opatrenia.
Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.