Nemecko plánuje vrátiť beninské bronzy

O vrátení rôznych umeleckých a muzeálnych artefaktov sa v euroamerickom kontexte diskutuje dlhšie. Nemecko a Nigéria spolu aktuálne rokujú o dohode, ktorej súčasťou okrem iného bude aj návrat beninských bronzov, píše Barbora Komarová v správe zo sveta.

Leopard, akvamanila, Nigéria, Beninské kráľovstvo, 17. storočie n. l., mosadz – Etnologické múzeum, Berlín, Zdroj: Wikimedia Commons

Nemecko sa môže stať jednou z prvých krajín, ktoré nastálo vrátia Nigérii artefakty známe ako beninské bronzy. Tisíce týchto objektov, reliéfov a sôch vyrobených z bronzu i slonoviny boli ukradnuté z kráľovského paláca v Benin City počas plienenia britskou armádou v roku 1897. Následne boli predané európskym múzeám a neskôr sa rôznymi spôsobmi dostali do celého sveta. Len v Nemecku má beninské bronzy vo svojich zbierkach dvadsaťpäť múzeí. Teraz by sa časť z nich mohla po stodvadsiatich rokoch vrátiť späť do svojej domovskej krajiny. 

Predseda oddelenia kultúry nemeckého Ministerstva zahraničných vecí Andreas Görgen nedávno navštívil Nigériu, aby so štátnym guvernérom Edo Godwinom Obasekim otvorili rokovania na túto tému. Dohoda by okrem iného mala obsahovať aj participáciu Nemecka pri archeologických vykopávkach, vzdelávaní nigérijských zamestnancov a zamestnankýň múzeí, pomoc pri stavaní nového múzea v Benin City, aj vrátenie beninských bronzov. Podľa Görgena by sa mali detaily dohody finalizovať do leta tohto roka.

Vyhlásenie však ešte nie je potvrdené Ministerstvom kultúry a samotnými múzeami. Ministerka kultúry Monika Grütters zvolala na apríl zasadnutie, kde by sa mali jednotlivé kroky prediskutovať. Zatiaľ sa však vyhla stanoveniu časového rozmedzia, v rámci ktorého by k reštitúciám malo dôjsť, najmä z dôvodu potreby digitalizácie zbierok. Nové múzeum Humboldt Forum v Berlíne, kde sa okrem iného mali vystaviť aj beninské bronzy, vyvrátilo tvrdenie, že ich vystavenie už nebude možné. Po dohode s nigérijskou stranou by ich radi zaradili do výstavy, ktorá by bola zameraná práve na tému nespravodlivosti.

Pri tejto príležitosti bola založená aj organizácia Benin Dialogue Group, ktorá spája reprezentantov a reprezentantky z Nigérie s rakúskymi, nemeckými, švédskymi, holandskými a britskými múzeami. Doteraz sa zapojené múzeá dohodli iba na rotačnom systéme dlhodobých prenájmov, prostredníctvom ktorého by sa objekty dostali aj do plánovaného múzea v Benin City.

O vrátení beninských bronzov, ale aj iných ukradnutých artefaktov z bývalých kolónií, ktoré sú v európskych a amerických múzeách, sa diskutuje už dlhšie. V roku 2017 francúzsky prezident Emmanuel Macron na návšteve v Burkina Faso sľuboval začatie reštitučných procesov, ktoré by umožnili vrátenie umeleckých diel do ich domovských krajín. Univerzita v škótskom Aberdeen už sľúbila vrátiť jednu beninskú sochu zo svojich zbierok. O vrátenie objektov z koloniálnej éry sa začalo aktívne snažiť aj Holandsko. Tlak je vyvíjaný najmä na britské a francúzske múzeá, ktoré vlastnia najviac týchto objektov, no legislatívne kroky umožňujúce reštitúcie napredujú len veľmi pomaly.

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.