Odparkované

Pred Kunsthalle Bratislava aktuálne parkuje sedem škodoviek, projekt SK Parking Romana Ondaka. Ide o reinštaláciu diela, ktoré pri viedenskej Secession už pred dvadsiatimi rokmi veľmi znepokojivým spôsobom vyvolávalo otázky o kultúrnych, sociologických a ekonomických kontrastoch východu a západu Európy po páde železnej opony. Dnes si tieto otázky kladieme znovu, ale tentoraz v Bratislave. Damas Gruska píše o novom viacvrstvovom čítaní diela, pričom škodovky vizualizujú nielen našu minulosť, ale, paradoxne, i prítomnosť.

Odparkované

Keď pred 20 rokmi Roman Ondak zaparkoval sedem, už v tej dobe zastaraných škodoviek vedľa ikonickej viedenskej Secession, nenapadlo by mi, že bude možné toto „time and site specific“ dielo úspešne preniesť do iného časopriestoru. Projekt SK Parking bol súčasťou výstavy Dosnívané…, predstavujúcej umenie východnej Európy desať rokov po páde železnej opony. Boli to časy, kedy z tamojších obchodov síce už zmizli nápisy „Nekradnúť!“, ale „Východoeurópanom“ predsa len zostal biľag chudobného príbuzného. Výbehové modely áut a ich ešpézetky ho spoľahlivo identifikovali. Tento príbuzný už stihol zabudnúť, ako pekne ho susedia prijali, napríklad vstup do galérií a múzeí bol zadarmo. A pravdepodobne len s ťažkosťami vtedy mohol tušiť, ako sa onedlho jeho parlamentná reprezentácia bude predháňať v odpore k cudzím príchodzím.

Odvtedy sa východná Európa zmenila. Za hranicou pracujeme, výhodne nakupujeme. Už i základné potraviny a domy. Pocit dezilúzie pretrváva. Aj keď v dôsledku pandémie sa teraz migračný prúd otáča a dvíha sa vlna navrátilcov. Kým pre niekoho bol pomer embéčiek a zahraničných áut na našich cestách vyjadrením vyrovnávania sa západu, teraz je indikátorom „východoeurópskeho“ myslenia žiaľ skôr celkové vysoké množstvo áut. Škodovka je úspešnou súčasťou medzinárodného koncernu a Slovensko vyrába najviac áut na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Pyrrhovo víťazstvo.

Teraz nám tu sedem škodoviek, niečo medzi veteránom a haraburdou, no menej „prefláknutou“ ako trabant, stále pripomína minulosť. Odparkované sú pri bratislavskej Kunsthalle. Nie, budova v ktorej sídli, nie je žiadnou ikonickou stavbou mesta. Zastal v nej čas približne vtedy, keď boli autá vyrobené. Jej zanedbaný stav odkazuje k významu kultúry v našom priestore, ale umiestnenie má aj niekoľko iných referencií. Ostatne, Ondakovo dielo bolo navýsosť politickým gestom aj v čase svojho vzniku. Teraz je kontext iný a má i nové viacvrstvové čítanie. Je to sólo projekt. Miesto, kde parkujú, je symbolickým bojiskom dvoch videní mesta, miestom stretu protichodných vízií magistrátu a mestskej časti Staré mesto. Nie tak dávno na tomto mieste bežne parkovali autá. Potom ho progresívny magistrát vyhradil chodcom, rovnako ako časť susediaceho námestia SNP. Po vzore iných miest, farebným značením vytýčil vydobyté územie bez áut. Naopak, konzervatívne vedenie i poslanecká väčšina mestskej časti sú zástancovia „práv“ motoristov. Intenzívne bojovali proti prijatiu celomestskej parkovacej politiky, hoci tá ich súčasná patrí široko-ďaleko k najhoršiemu. A dokonca sa pohrávali s nápadom ísť cestou späť a vrátiť parkovanie do jednej z peších zón. Rozmiestnenie áut nám pripomína aj iný slovenský unikát – Kaliňákovo legálne parkovanie na chodníku. Iste nie len mne napadlo, prečo namiesto starých škodoviek arogantne nezaparkovať luxusné SUV. No, asi by sme si ich nevšimli. Absurdné množstvo drahých áut na našich zle udržiavaných cestách je jasnou správou o našej krajine. Posúva nás viac k zle spravovanej východnej banánovej republike než k civilizácii. Staré škodovky nám pripomínajú i to, aký skok sme odvtedy urobili v materiálnej sfére. Ku konzumu a individualizmu. Auto je jeho výrazom, rovnako ako symbolom „akože“ nového životného štýlu. Ale komplex chudobného príbuzného nelieči. Naopak, zviditeľňuje. Ale konotácií projekt vzbudzuje ešte viac. Ostatne, to je zmyslom jeho reinkarnácie. Kurátorka Lýdia Pribišová k nemu pripravila aj kvalitný sprievodný text. Približuje v ňom vtedajší dobový kontext i reflexiu diela. Potvrdzuje ním, akou výraznou posilou sa stala pre inak dlhodobo stagnujúcu Kunsthalle Bratislava.

PS: Okrem záujmu širokej verejnosti, prechádzajúcej popri zaparkovaných autách, iniciovalo dielo i dve reakcie z radov umelcov. Peter Rónai zastrčil za stierač textový odkaz inzerujúci predaj auta. V parodickom dadaistickom texte Rónai (podpísaný ako univerzitný profesor) popisuje svojho tátoša, využívajúc naplno hantýrku motoristických časopisov a automechanikov. V čase výroby boli tieto autá hotovým rodinným pokladom, na ktorý sa dlho šetrilo. A prakticky každý motorista, či chcel alebo nechcel, sa o ne a ich konštrukciu a opravy tak nejako musel zaujímať. Medzitým sa doba zmenila, ale ešte stále nie sme tam, kedy by auto predstavovalo niečo, čo sa v slušnej spoločnosti nerieši a už vôbec nie tam, aby motoristické časopisy boli v trafike decentne odložené v kúte, niekde vedľa pornografie. Naopak, zdá sa, že najmajetnejšia vrstva našej spoločnosti viac investuje do áut než do kultúry. Stano Masár upravenými zábermi z „televízneho spravodajstva“ dokomponoval Kollerovský otáznik na zasnežené čelné sklá (pred Kunsthalle ešte nádavno stál Sikorov výkričník). Na jednom zábere sa pod postupne odhrabávaným snehom objavuje Peter Rónai, čoby (v čase) zamrznutý šofér.

Obaja autori sa, každý svojím spôsobom, dívajú dovnútra či pod kapotu. Posúvajú Ondákov projekt inam, do iných dimenzií súčasnosti i minulosti.

Roman Ondak: SK Parking / Kurátorka: Lýdia Pribišová / Kunsthalle EXT / Bratislava / 27. 1. 2021 – 14. 3. 2021

Foto: archív Kunsthalle Bratislava (Martin Marenčin)