Galéria ako laboratórium, laboratórium ako galéria

Damas Gruska píše o projekte Inteligencia močiara litovskej dvojice Nomeda a Gediminas Urbonas, ktorý je výsledkom projektu Močiarna škola a pre tranzit ho kurátorsky pripravila Lýdia Pribišová. Inštalácia prostredníctvom umeleckého výskumu pojednáva o význame močarísk v krajine. „U nás ani nepoznáme močariská ako obnoviteľný a ekonomicky významný zdroj cennej a exportnej suroviny. Až posledné roky ich prestávame vnímať ako nevyužitú pôdu, ale naopak ako významný vodozádržný krajinný prvok, cenný biotop a zložitý, navzájom poprepájaný systém fauny a flóry.“ Dvojica umelcov voľne pracuje so sériou nákresov nemeckého botanika Carla Alberta Webera, ktoré zachytávajú štúdium litovského močiara Aukštumala z roku 1902. Využívajú pritom odkazy na muzejnícke postupy a adjustáciu. Damas Gruska ďalej oceňuje, že aj napriek určitej komplikovanosti použitého umeleckého jazyka, je možné významy výstavy zachytiť vďaka dobre spracovanému textu, ktorý pripravila kurátorka výstavy.

Galéria ako laboratórium, laboratórium ako galéria

Aj napriek tomu, že som vlastne vyrastal kúsok od močariska uprostred bratislavského sídliska, kde v lete kvákali žaby a poletovali komáre, moja predstava močiara bola dlho spojená s pop-kultúrnym obrazom zúfalo kričiacej hlavy a pomaly sa ponárajúcej ruky pod jeho hladinu, ktorú som dobre poznal z viacerých, vtedy obľúbených filmov. Neskôr som registroval už len mini močariská či mokrade, keď som si ako pútnik skracoval cestu krajinou. Močiar som vnímal v zmysle dobového chápania ako prežitok divej kultúry, ako žriedlo niečoho nedobrého, čo treba vykynožiť, aby uvoľnilo cestu niečomu užitočnejšiemu. Tak ako sme pre stromy nevideli les. Ten už začíname vnímať úplne inak, nie ako množinu stromov, ale ako zložitý ekosystém, z ktorého vidieť nad zemou len menšiu časť. 

S močiarom je to ešte inak, je ešte tajuplnejší, nedostupnejší, neprehľadnejší, zdanlivo zbytočný. U nás ani nepoznáme močariská ako obnoviteľný a ekonomicky významný zdroj cennej a exportnej suroviny. Až posledné roky ich prestávame vnímať ako nevyužitú pôdu, ale naopak ako významný vodozádržný krajinný prvok, cenný biotop a zložitý, navzájom poprepájaný systém fauny a flóry.

Dvojica umelcov a pedagógov Nomeda a Gediminas Urbonas sa dlhodobo venuje rôznym interdisciplinárnym projektom a výskumu. Pochádzajú z Litvy, ktorá je mimochodom krajinou, kde má močiar aj národohospodársky význam, je zdrojom suroviny pre domáce i zahraničné použitie. Striedavo pôsobia vo Vilniuse a v americkom Cambridge. Zúčastnili sa tých najprestížnejších umeleckých podujatí, napr. Manifesty 4, Dokumenty 11 či 52. bienále v Benátkach. Pre 16. Mezinárodné bienále architektúry Benátky, ktoré sa odohralo v roku 2018, pripravili v rámci litovského pavilónu projekt „The swamp school“. V bratislavskom Tranzite aktuálne predstavujú menšiu prácu Inteligencia močiara, ktorá má výskumno-edukačný charakter a nadväzuje práve na ich prezentáciu na poslednom bienále.

V inštalácii, ktorú sme mohli navštíviť v Bratislave, sa spája niekoľko postupov či tém, ktoré možno nájsť v súčasnom umení. Jednak je to vizualizácia zložitých systémov, živej či neživej prírody, hierarchie a interakcie jej jednotlivých komponentov spravidla v simplifikovanej ale atraktívnej podobe. Ďalej je to téma prírody, no nie ako estetickej inšpirácie, ktorou bola stáročia, ale videnej napríklad vo svetle klimatických zmien či udržateľnosti života. Je tu i téma vedy ako takej, keď časť umeleckých produkcií pripomína fyzikálne či prírodovedné experimenty a vystavené artefakty akoby boli vytiahnuté zo stredoškolských kabinetov. A ako poslednú by som spomenul istú krízu prírodovedného múzejníctva v čase, keď si hľadá svoje miesto v silne konkurenčnom prostredí súčasných informačných a edukačných kanálov a naopak, galerijné využívanie múzejníckych postupov a artefaktov.

Na výstave v Tranzite nájdeme sériu nákresov nemeckého botanika Carla Alberta Webera, ktoré zachytávajú štúdium litovského močiara Aukštumala z roku 1902. Dobový materiál sa prepája s video záznamom súčasného umeleckého „výskumu“ či skôr prechádzky močiarom. Súčasťou výstavy je aj rozmerný objekt „Štrbina“, vyrobený z rašeliny, presnejšie z odpadu rašelinového priemyslu, ktorý má pripomínať pľúca. Evokuje mi skôr nejakého nekonkrétneho živočícha. Tvaroslovie objektu však v skutočnosti predstavuje model močiara, ktorý vychádza z Weberových máp a diagramov. Z jednej strany je to tvar rašeliniska a z druhej reliéf jeho dna. Do vnútra objektu možno nahliadnuť. Tu vidíme projekcie útvarov pohybujúcich sa medzi reálnym a artificiálnym, vygenerovaným pomocou neurónovej siete. Vo vedľajšej miestnosti divák na zemi vidí animovanú projekciu „Biotop Model: bio kybernetický mozog“, schematicky vyjadrujúcu vzťahy medzi močiarnymi druhmi, pričom dáta opäť vychádzajú z Weberovej práce. Steny sú vytapetované „kultúrnymi odkazmi“ na močiare v prevedení evokujúcom platne pre oceľoryt (Časový zásobník) a v poličke vidíme priemyselné produkty močiara vzdialene pripomínajúce nepálené tehly. Výstavu dopĺňa zmenšený a schematizovaný model „batérie postavenej na princípe bahna a húb“ (Hubová elektráreň). 

Áno, projektu ťažko uprieť istú prešpekulovanosť, našťastie kurátorka pripravila pre diváka podrobný booklet, ktorý ho veľmi dobre prevedie výstavou. No aj tak vari najsilnejšou stránkou tranzitu sú sprievodné akcie, ktoré samotným výstavám dávajú ďalšiu, ak nie (naj)dôležitejšiu dimenziu. Žiaľ, v dôsledku súčasnej pandémie som mohol k projektu sledovať len on-line diskusiu o močiaroch s ekológmi (Andrea Froncová, Ján Kadlečík, Ján Topercer, moderovala Lydia Pribišová), ale i v tejto forme to bol pre mňa celkom výživný intelektuálny zážitok. Ale vo všeobecnosti platí, že premyslená dramaturgia sprievodných akcií, prepájajúca viacero celospoločensky dôležitých tém a dobrý výber účinkujúcich, robia posledné roky z Tranzitu jednu z najprogresívnejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku. 

Nomeda & Gediminas Urbonas: Inteligencia močiara / Kurátorka: Lýdia Pribišová / tranzit.sk / Bratislava / 24. 9. – 6. 11. 2020

Foto: Adam Šakový (Fotoreport k výstave si môžete pozrieť tu.)