Artalk.cz

Dobre známi siláci

V galérii HIT sa bratislavskému publiku predstavila rusko-dagestánska vizuálna umelkyňa Taus Makhacheva. Vystavuje video-práce, na ktorých zachytáva silákov. Barbora Komarová sa vo svojej reflexii venuje jednotlivým vystaveným prácam a vidí súvislosti medzi tamojšími a miestnymi ,,borcami“ a širším kontextom vo svete, ich gestá a pohyby sú podľa nej čitateľné, nakoľko prehovárajú globálnym jazykom.

Dobre známi siláci

Bratislavská galéria HIT, ktorá sa nachádza v podzemných priestoroch Vysokej školy výtvarných umení na Hviezdoslavovom námestí, prešla po viac ako pätnástich rokoch svojej existencie organizačnou transformáciou. Po posledných riaditeľoch, dvojici Dorote Kenderovej a Jarovi Vargovi, ktorí ju spoločne viedli od roku 2007, prevzala vedenie iná dvojica, a to umelkyňa Lucia Tkáčová (spoluzakladateľka HIT gallery) a kurátorka Mária Janušová. Tie však vzali HIT na rezidenciu “galérie v galérii” do Banskej Štiavnice, kde počas tohto roka otvoria niekoľko výstav pod hlavičkou projektu s príznačným názvom “Zlaté časy” v priestoroch tamojšej Galérie Jozefa Kollára.

Priestory na Hviezdoslavovom námestí však nezostali prázdne. Začiatkom marca tu kurátorka Lýdia Pribišová uviedla prvú zo štyroch výstav s medzinárodným obsadením, ktoré otvorí v rámci svojho projektu PILOT/HIT počas roka 2019. Prvou z nich je samostatná prezentácia rusko-dagestánskej umelkyne Taus Makhachevy, po ktorej budú nasledovať Loukia Alavanou, Ming Wong a Nikolay Karabinovych.

Vizuálna umelkyňa Taus Makhacheva u nás svoju tvorbu ešte neprezentovala, zato sa ale zúčastnila na veľkých medzinárodných prehliadkach, okrem iného na Bienále v Benátkach (2017) či poslednej Manifeste 12 v Palerme. Makhacheva sa narodila v roku 1983 v Moskve, kde aj momentálne žije. Svoj pôvod má však v avarskom etniku v Dagestane – autonómnej republike Ruskej federácie, ktorá sa rozprestiera v kaukazskom pohorí. Práve tieto jej korene ju formujú ako umelkyňu a inšpirujú témy veľkého množstva jej prác. Prostredníctvom humoru a absurdity vedľa seba postavených protikladov skúma a spytuje zaužívané historické, kultúrne či rodové otázky. Jej videá, performance či inštalácie napríklad reflektujú, ako globalizácia pomaly preniká do tradičného prostredia bývalej socialistickej republiky, alebo čo sú základné, autentické znaky tejto kultúry a aké miesto zohrávajú v súčasnosti.

Výstava s názvom Siláci prezentuje výber z jej video-prác, ktoré sa zameriavajú na skúmanie rodových stereotypov badateľných najmä v “undergroundových” podmienkach či aktivitách. Ženy na tejto výstave nie je márne hľadať, no vyskytujú sa tu len ojedinele. Napríklad hneď v prvej miestnosti, kde sú na kôpke poukladané, voľne dostupné plagáty – reprodukcie fotografie Super Taus and Yasha the Camel, ktorá zobrazuje autorkino alter ego Super Taus zdanlivo stojace na chrbte ťavy na pozadí pláže. Superhrdinka sa tu objavuje v tradičnom dennom ženskom odeve ako protiklad všetkých tých “silných chlapov”, ktorých nájdeme v ostatných miestnostiach. V rámci výstavy v galérii HIT chýba tejto fiktívnej postave kontext, a teda pôsobí trochu osamelo medzi ostatnými video-dielami. Nenájdeme tu totiž autorkine videá, v ktorých Super Taus zohráva hlavnú úlohu a vykonáva rozličné náročné úlohy s použitím výnimočnej, nadľudskej sily.1 V prvej miestnosti je okrem plagátov prezentované tiež video s názvom Fast and Furious (2011) zobrazujúce Makhachevu, ktorá sa v prestrojení zúčastnila na ilegálnych pouličných automobilových pretekoch v hlavnom meste Dagestanu, Machačkale. Aj svoje pretekárske auto “prestrojila”, keď ho celé pokryla second-handovými kožušinami, čo vzbudilo nemalý záujem u mužskej časti súťažiacich a publika. Makhacheva tu humorne a zároveň kriticky spája mužský a ženský svet – nielen cez samotnú participáciu na tomto “mužskom” podujatí, ale aj využitím obľúbených komodít lokálnych prejavov túžby (aspoň vizuálne) patriť k “vyšším” vrstvám. Ženy sa rady odievajú do drahých kožuchov, ktoré nadobúdajú charakter rodinného majetku predávaného z generácie na generáciu, muži sa zas zadlžujú nakupovaním veľkých SUV automobilov. Na nižšom poschodí sa premieta video Vocabulary, na ktorom umelkyňa pracuje od roku 2012. Jedná sa o video-zbierku gest, posunkov či pohybov, ktoré sú typické pre mužov, buď samostatne alebo v komunikácii medzi sebou, zvyčajne v rámci kamarátskych vzťahov. Výstavu uzatvára trojkanálová videoinštalácia Let Me Be a Part of a Narrative (2012) zameriavajúca sa na kultúru zápasenia v jej rôznych podobách, do ktorej sa niekedy pretavuje mužská potreba súperenia a násilia. Dve z troch videí zachytávajú dagestánske psie zápasy, (skoro) výsostne mužskú záležitosť, a to cez zábery zo samotných zápasov. Objavuje sa tu ale tiež rozhovor s mladou ženou, chovateľkou a cvičiteľkou kaukazských psích bitkárov, ktorá však potvrdzuje ojedinelosť svojej záľuby a účasti na tomto obľúbenom podujatí. Tretím zo série videí je čiernobiela dokumentárna snímka o päťnásobnom dagestánskom šampiónovi vo wrestlingu, Ali Alievovi. Aj tu vidíme, ako sa násilie a (síce športové) bitkárčenie menia na všeobecné uznanie a slávu.

Síce sa jedná o diela staršieho dáta, ich hlavná téma ale ešte stále rezonuje, dokonca aj v tak (geograficky) vzdialenej krajine akou je Slovensko. Predstavené videá, miestami pôsobiace v podstate celkom humorne, zachytávajú zjavne globálny jazyk a prejavy, rozpoznateľné a čitateľné naprieč celým svetom. Nájsť v nich isté podobnosti s naším kontextom, totiž nie je náročné – aj u nás sa nájdu “siláci”, ktorí sa svoju záľubu v rôznych druhoch násilia ani nesnažia skrývať; ktorí sú ešte aj dnes (do istej miery a v určitom prostredí) plní ostentatívneho dokazovania si svojej maskulinity či vnútorného presvedčenia o svojej sile alebo nadradenosti, či tiež nadhodnoteného ega založeného na materiálnom zabezpečení, alebo len tak, na svojom rode.


Taus Makhacheva: Siláci /Kurátorka: Lýdia Pribišová / Galéria HIT / 7. 3. – 25. 4. 2019

Fotoreport k výstave tu.

Foto: Adam Šakový

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *