Strašenie hodnotami

V bratislavskej galérii Medium práve prebieha výstava Questioning value, ktorá prináša subverzívny pohľad na ekonomické vzťahy, ktorej kurátorkou je Lýdia Pribišová. V Mediu sa predstavila štvorica autorov, taliansky umelec Cesare Pietroiusti, grécko-americký umelec Stefanos Tsivopoulos a slovensko-rumunská dvojica Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová. Damas Gruska v recenzii postupne predstavuje jednotlivé projekty umelcov, ktoré zobrazujú alternatívne ekonomické modely, a ďalej hodnotí, že slovenská scéna sa s pojmami ako hodnota ešte poriadne nevysporiadala.

Strašenie hodnotami

Kurátorská výstava Lýdie Pribišovej QUESTIONING VALUE prináša niekoľko alternatívnych kritických pohľadov na v súčasnosti dominantný ekonomicko-sociálno-kultúrny model západnej civilizácie. Tematicky obohacuje našu domácu, hádam trošku prispatú, slabo hryzkajúcu a do seba zahľadenú výtvarnú scénu.

Najväčší priestor dostal Grék Stefanos Tsivopoulos s projektom History Zero (2013). V ešte veľkorysejšej inštalácii ho prezentoval mimo viacerých iných príležitostí aj na benátskom bienále pred piatimi rokmi. Tu priestorové možnosti neumožnili viackanálovú projekciu filmu (A Film in Three Episodes), ale všetky tri časti sú radené za sebou v slučke. Je asi celkom jedno, ktorou z nich ho začne divák sledovať, nakoniec sa mu prepoja témou i „príbehom“. Náhoda prepojí troch hrdinov: afrického imigranta, zbierajúceho na uliciach a periférii Atén kovový odpad, zahraničného umelca, hľadajúceho inšpiráciu v meste plnom grafitmi vyzdobených ulíc, staršiu zberateľku umenia, trpiacu pokročilou formou Alzheimerovej choroby a vyrábajúcu ozdôbky z eurobankoviek najvyššej nominálnej hodnoty. Škoda že nepresvedčivé herecké výkony či už „umelca“ alebo „zberateľky“ dali filmu skôr pateticko-melodramatické vyznenie než radikálny „statment“, na aký sme z gréckeho „anarchisticko-ľavicového“ prostredia zvyknutí, a potlačili samotné posolstvo o hodnote bohatstva a zmysle peňažnej či nepeňažnej výmeny. Na film nadväzuje druhá časť projektu (Alternative Currencies An Archive and a Manifesto), prezentujúca plagátovou formou alternatívy k peňažným systémom, od bitcoinu či archaickejších platidiel cez rôzne bartrové výmenné systémy až po dielo vlani zosnulého Američana J. S. G. Boggsa, ktorý platil vlastnoručne nakreslenými bankovkami, ktorých zberateľská hodnota, ale vysoko prevyšovala tú nominálnu.

Práca Taliana Cesareho Pietroiustiho Free distribution of incomplete works (2018) tvorí inštalácia 400 originálov, „kresieb“ plameňom na papieri (tintoretto 250 gr.), očíslovaných a signovaných umelcom. Na každej z nich je predtlačený slovenský text (ostatne diela na výstave používajú len angličtinu, čo istú skupinu divákov zrejme rozladí): „Táto kresba je nedokončená, a ako taká nemôže byť považovaná za umelecké dielo. Ten, kto túto kresbu získa, sa zaväzuje, že ju dokončí spálením tohto celého papieru. Každé iné použitie tejto kresby ako umeleckého diela je neplatné.“ A návštevník dostáva i možnosť dielka dokončiť – keďže si môže ktorékoľvek z nich odniesť domov na spopolnenie.

Slovensko-rumunská umelecká dvojica Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová predstavuje dielo When you're adibas and you're dreaming of becoming adidas (2014). Na 388 päťeurových bankovkách prepísali divadelnú hru, ktorú na ich popud napísala Moldavčanka Nicoleta Esinencu. Vychádza zo skutočnej udalosti, keď otec odsekol prst svojmu synovi, pretože mu kradol peniaze. Na videu vidíme ruku s chýbajúcimi článkami prstov, ako kladie (gestom platenia) na kopu jednotlivé bankovky a takto môžeme postupne „čítať“ hru, ktorá nebude nikdy inak inscenovaná. Okrem toho na vernisáži predviedli dve performacie. Politiques de l'amitie (2012), kedy na konfety roztrhanú rovnomennú knihu kontroverzného filozofa J. Derridu z roku 1997, spochybňujúcu mimo iné hodnotu ženského priateľstva, „vyhodili do vzduchu“ v priestoroch galérie (a tak som chuť Derridu mohol pocítiť aspoň vo vernisážovom víne). Návštevník výstavy, ktorý nebol na vernisáži asi nezrozumiteľne vidí jej pozostatky na parketách. Okrem toho, návštevníkom predávali „eurovicu“, alkohol s vyluhovanými eurobankovkami, s tým, že im vydávali oné textom hry popísané paťeurovky, čím ich krátkodobo dávali späť do obehu, kým ich niektorá s centrálnych bánk eurozóny ako „poškodené“ neskartuje.

Paradoxne, napriek tisícročiam používania, peniaze stále nie sú plne pochopený ekonomický fenomén a doteraz vyvolávajú diskusie v odbornej verejnosti. Pre laikov sa stali symbolom – ako odosobnený univerzálny „všeobecný ekvivalent“ – trhovej ekonomiky a jej hlavného „komunikačného média“. Hoci môžu rovnako naštartovať i utlmiť hospodárstvo a spoločnosť, obohatiť, ale aj zruinovať jednotlivca, sú skôr symbolom toho zlého, čo reprezentuje súčasný svet. V prostredí obchodu s umením astronomické ceny môžu byť súčasne vyjadrením „ohodnotenia“ umeleckého diela i jeho spoločenskou marginalizáciou – ak rovno z ateliéru či veľtrhu putuje do chránených útrob súkromnej zbierky.

Peniaze simplifikujú ekonomicko-sociálne vzťahy a zároveň tým prispievajú ku kríze hodnôt nielen toho, čo sa dá za ne nejako získať. Aj keď vo svete silnie hnutie proti meraniu kvality nášho života, prostredia, práce a pod. „peňažnými“ parametrami (rastom HDP počnúc), zatiaľ sme stále akosi na začiatku. V našej spoločnosti, ešte stále opitej novo objavovaným konzumom a zastrašenej „komunizmom“, je to ešte horšie. Navyše nepoznáme ekonomicko-sociálne napätie juhoeurópskych štátov, ktoré bojujú s hrozivými rozmermi nezamestnanosti mladých ľudí, ekonomickou stagnáciou (Taliansko) či obrovskou zadĺženosťou (Grécko i Taliansko). My nanajvýš marginalizovaných ešte viac vytláčame na okraj. A neriešime. Mimochodom, kto si už dnes spomenie, že za socíku bol výmenný obchod bežnou formou ekonomicko-sociálných vzťahov vo viacerých regiónoch Slovenska. I keď hlavne ako obrana proti nefungujúcej ekonomike, vytváral silné sociálne väzby.

Aj keď neoliberálny diskurz, ktorý u nás dominoval na prelome tisícročí, postupne stráca na popularite, stále je slovo hodnota, ak nie strašiak, tak aspoň podozrivý pojem. Toto všetko sa nemôže nepremietnuť aj do toho, ako sa domáca umelecká tvorba (ne)vysporiadáva s touto témou. A aj preto spojenie pomerne rôznorodých autorov, zahraničných či so zahraničnou skúsenosťou, médiom i formou napospol radikálneho umeleckého a politického uvažovania, považujem za to najzaujímavejšie a najinšpiratívnejšie, čo letná galerijná Bratislava ponúka.


QUESTIONING VALUE / Autorky a autori: Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Cesare Pietroiusti, Stefanos Tsivopoulos / Kurátorka: Lýdia Pribišová / Galéria Médium, Bratislava / trvanie výstavy: 28. 6. – 25. 7. 2018


Na titulnej fotografii autor recenzie dokončil dielo od Cesareho Pietroiustiho Free distribution of incomplete works (2018) s číslom 101.

Foto: Damas Gruska

Damas Gruska | Okrem prednášania na Univerzite Komenského (hlavne neštandardnej a neklasickej logiky) sa venuje kultúrnej publicistike. Založil a 4 roky viedol kultúrny mesačník/revue K&S.