Aká bude nová stratégia slovenskej kultúry?

Na začiatku týždňa bola predstavená Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030. Ide o obsiahly materiál pokrývajúci nielen analýzu súčasného stavu slovenskej kultúry, ale aj stratégie a opatrenia, ako dosiahnuť v ňom stanovené vízie. Verejnosť ho môže v nasledujúcich týždňoch pripomienkovať na portáli Slov-lex. 

Zľava: štátny tajomník MK SR Radoslav Kutaš, gestorka tvorby Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu 2030 Mária Beňačková Rišková, generálny riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky MK SR Matúš Bieščad, koordinátor tímu participácie a komunikácie tvorby Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu 2030 Stanislav Krajči počas Fóra pre kultúru. Foto: Adam Šakový

Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 (ďalej len Stratégia 2030) je projektom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a pod vedením tímu interných i externých odborníkov a odborníčok vznikal približne už od roku 2021. Aj pandemická situácia ukázala, že na Slovensku chýba hlbšia analýza a zber dát o kultúre a jej aktérkach a aktéroch. Kontinuálne získavanie a analýzu informácií, ktoré sa stali podkladom pre tento dokument, mal na starosti Inštitút kultúrnej politiky MK SR. Počas celého obdobia vzniku materiálu bola do procesu zapájaná aj odborná verejnosť z jednotlivých kultúrnych odvetví, a to formou konferencie, diskusných fór a online dotazníkov, v rámci ktorých bolo možné pripomienkovať projekt, resp. jeho jednotlivé fázy.

Dokument na základe získaných dát o stave slovenskej kultúry a kreatívneho priemyslu predkladá sedem strategických cieľov, ktoré by mali charakterizovať kultúru v roku 2030 ako dobre spravovanú; efektívne financovanú; dôstojnú; kvalitnú; inkluzívnu; rešpektovanú; zodpovednú. Okrem vysvetlenia, čo si pod jednotlivými cieľmi predstaviť, predkladá Stratégia 2030 aj konkrétne opatrenia na ich dosiahnutie a výpočet ich rozpočtu. Súčasťou je aj akčný plán na roky 2023 až 2024, keď by sa zároveň mal vytvoriť plán na ďalšiu dvojročnú etapu. Okrem analytickej a strategickej časti, príloh a slovníka obsahuje materiál aj opis implementácie, a teda ďalšieho postupu, aby predložené ciele nezostali len na papieri. Na tento proces by mal na MK SR od tohto roku dohliadať útvar implementácie pre stratégiu, ktorý vznikne transformáciou z prípravného tímu.

Stratégia 2030 okrem iného navrhuje prechod na systém výsledkovo orientovanej kultúrnej politiky, snaží sa posilniť vzťah širokej verejnosti ku kultúre a našu prezentáciu v zahraničí či pripraviť našu scénu na zvládnutie ďalších možných kríz. Predložený dokument počíta s medzirezortnou spoluprácou a mal by byť nadstranícky, a preto sú jeho ciele formulované čo najvšeobecnejšie, aby boli prijateľné pre širšie názorové spektrum. Nezaoberá sa jednotlivými oblasťami osobitne, ale ponúka riešenia, ktoré by mali platiť rámcovo pre celú slovenskú kultúru a kreatívny priemysel. Stratégie pre jednotlivé sektory kultúry by naň mali nadväzovať a mali by vzniknúť v najbližšom období.

Po dokončení a publikovaní sa Stratégia 2030 posunula do medzirezortného pripomienkového konania. Do 8. marca 2023 sa môže do tohto procesu zapojiť aj verejnosť, ktorá je zaregistrovaná na portáli Slov-lex. Všetky informácie k príprave dokumentu, ako aj samotný 260-stranový materiál sú dostupné na oficiálnej stránke Stratégie 2030.