Študentstvo si po novom nemôže žiadať o štipendium z FPU

V polovici januára sa spustila na Fond na podporu umenia (FPU) vlna kritky zo strany kultúrnej obce. Tá reagovala na petíciu proti podmienkam podpory na rok 2023. Študenti*tky všetkých stupňov štúdia sú totiž vylúčení*é zo všetkých programov štipendií ako neoprávnení*é žiadatelia*ľky, píše Barbora Komarová. 

Deň otvorených dverí na Vysokej škole výtvarných umení. Zdroj: FB VŠVU/AFAD

Študentstvo si ani naďalej nemôže podávať žiadosť o dotáciu na svoje školské a záverečné práce, no štipendium na tvorbu bolo pre nich v minulosti otvorené. FPU dokonca v rámci štipendií zaviedlo kategórie A a B, pričom B-éčko bolo určené pre začínajúcich autorov a autorky alebo aj pre tých, ktorí*é sa chceli k tvorbe vrátiť po rodičovskej dovolenke alebo dlhšom neaktívnom období. Okrem úrovne profesionality“ spočíva rozdiel medzi kategóriami aj vo výpočte výšky štipendia, pričom v rámci A-čka sa počet mesiacov násobí priemernou mzdou na Slovensku a v skupine B zas minimálnou. 

Po novom sú však v dokumente Štruktúra podpornej činnosti Fondu na podporu umenia na rok 2023 študenti*ky stredných škôl, konzervatórií, nadstavbového štúdia, poslucháči*ky vysokých škôl všetkých stupňov (Bc, Mgr, PhD) a postgraduálneho štúdia” vylúčení*é z možnosti požiadať si o štipendium na tvorbu a výskum v rámci všetkých druhov umenia – netýka sa to teda len vizuálneho umenia a dizajnu, ale aj divadla, tanca, hudby, literatúry a digitálnych hier.

O nových podmienkach, ktoré podstatne ovplyvňujú časť umeleckej scény, FPU nijako neinformoval, ako to niekedy bývalo pri zmenách v pravidlách. V rozhovore pre Denník N to riaditeľ FPU Jozef Kovalčik vysvetľuje: Každý rok urobíme množstvo drobných úprav a spresnení v podmienkach podpory. Niekedy je ich 40 – 50. Informovať o každej zvlášť je nemožné. Ukázalo sa nám, že keď sme komunikovali iba niektoré, ľudia nám vyčítali, že na ostatné sme neupozornili.“ Zároveň sa čuduje, že kritika prichádza až teraz, keďže dokument o podpore pre rok 2023 je publikovaný už deväť mesiacov. Kritické hlasy sa dvihli až po tom, čo na zmenu pravidiel upozornila redakcia novín Kapitál cez spomínanú petíciu, kde zároveň vyzývala FPU k objasneniu tejto zmeny. Niekoľko dní na to bolo publikované vyjadrenie z FPU, kde sa ohradili najmä náročným administrovaním študentských žiadostí: Na základe doterajších skúseností možno konštatovať, že podpora študentov*tiek bola veľmi problematická aj v tom, že FPU nevedel preveriť, či predložený projekt bude školskou prácou, alebo dielom vytvoreným mimo takejto inštitúcie. Informácie nám umelecké školy nechceli alebo nemohli poskytnúť, na druhej strane, študentom*kám neraz nebolo jasné, čo je vlastne školské dielo, prípadne FPU zavádzali. Zároveň upozornili, že nie je funkciou FPU financovať študentské práce (na čo existujú iné schémy), ale zároveň nebránia tomu, aby z podporených projektov bolo študentstvo vyplácané aby si tak nemuseli zarábať v mimo-umeleckých prácach. V rámci štipendií by sa skôr chceli zamerať na podporu čerstvých absolventov*tiek, ktorí*é už nemajú inštitucionálne zázemie, a preto sú často tými najzraniteľnejšími.

Vo svojom vyjadrení uvádza FPU aj reálne čísla žiadaných a podporených štipendií za rok 2022. Z celkového počtu skoro 500 úspešných žiadostí o štipendium tvorili študenti a študentky všetkých odborov okolo 5% (konkrétne 23). Zdá sa tak, že táto možnosť podpory nebola študentstvom príliš využívaná, no FPU neuvádza, koľko bolo (aj nepodporených) študentských žiadostí z celkového množstva 1533. Dá sa teda namietať, že pri takých nízkych počtoch v jednotlivých podprogramoch by nemalo byť až také náročné (aj spätne) odkontrolovať, či sa jedná o študentskú prácu alebo nie. Ako navrhujú viacerí odporcovia nových pravidiel, rozhodnutie FPU plošne zrušiť štipendiá pre všetkých sa javí ako príliš razantný krok, ktorý sa dal ošetriť čestným vyhlásením, alebo v prípade porušenia podmienok vrátením poskytnutého štipendia. V tomto prípade by si študenti*ky lepšie zvážili, či budú FPU zavádzať (čo sa nepochybne v určitej miere dialo).

FPU zároveň od tohto roka otvorilo novú kategóriu špeciálne určenú pre všetky umelecké vysoké školy. Jedná sa o dotácie pre ich verejné prezentačné a odborné aktivity na Slovensku, ale aj pre ich prezentáciu v zahraničí, napríklad ako výstavy, workshopy, konferencie, predstavenia, festivaly, a podobne. Tieto žiadosti však musí zastrešovať verejná vysoká škola. 

V kritike nových podmienok FPU zaznelo mnoho hlasov z rôznych odvetví umeleckej prevádzky, ktoré boli týmto rozhodnutím priamo zasiahnuté. Študentstvo všetkých stupňov štúdia totiž nie je homogénna skupina ľudí, ktorá je vo svojich projektoch podporovaná domovskými školami. Sú to tiež rôzne konkrétne a špecifické prípady ako napríklad tí a tie, ktorí*é študujú ešte niečo iné, než na čom pracujú v rámci svojej umeleckej tvorby, alebo sú študentmi*kami externého doktorandského štúdia, za ktoré si musia platiť. Práve vylúčenie doktorandov*diek sa javí ako nesprávny krok, keďže zvyčajne už pôsobia ako profesionálni autori*ky vo svojej oblasti. 

V súčasnosti študentstvo nemá veľa možností, kde získať štipendium (nielen z verejných zdrojov) na svoju tvorbu. Štipendijný program Umenie ponúka napríklad Nadácia mesta Bratislavy a je určený pre magisterský alebo doktorandský (nie bakalársky) stupeň umeleckých a umenovedných odborov. Žiadatelia*ľky však musia mať trvalý alebo prechodný pobyt v Bratislave. Fond Kult Minor zo svojich štipendijných programov zatiaľ študenstvo explicitne nevylúčil, no žiadosti musia súvisieť s kultúrou národnostných menšín na Slovensku. V rámci grantov KEGA a VEGA, ktoré ponúka Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, môžu byť odmeňovaní*é aj doktorandi*ky, ak sú súčasťou riešiteľskeho kolektívu. Študenti*ky nižších stupňov nemôžu získať odmenu, no môžu byť zaplatení*é cez zmluvu. Grantové mechanizmy ponúka aj Tatra banka, zamerané sú na podporu zahraničných pobytov alebo projektov, za ktoré musí ručiť pedagóg*ička. Za určitú formu štipendia sa dajú považovať aj finančné výhry v rámci umeleckých súťaží tie ale zvyčajne nie sú pre autorov*ky so študentským statusom otvorené. 

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.