Kultúrne dedičstvo Pakistanu je ohrozené klimatickou zmenou

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyzval na „masívnu“ globálnu podporu Pakistanu, v ktorom prišlo pri rozsiahlych záplavách o život viac ako tisíc ľudí, milióny občanov presídlili a kde extrémne počasie taktiež poškodilo kultúrne dedičstvo. O tom, čo to znamená pre umenie píše Barbora Komarová.

Nádvorie mešity Shah Jahan v meste Thatta (Sindh, Pakistan). Zdroj: Wikimedia Commons

Monzúny v Pakistane boli počas tohto leta obzvlášť silné a ničivé. Zanechali za sebou skoro 1 500 mŕtvych, viac ako 30 miliónov ľudí presídlených z dôvodu záplav, ako aj zničený majetok a kultúrne dedičstvo. Pakistanské inštitúcie, ako aj Organizácia spojených národov žiadajú medzinárodnú komunitu o pomoc. Na akútnu záchranu najdôležitejších historických lokalít vyčlenilo UNESCO 350 000 dolárov. 

Kombinácia intenzívnych monzúnových dažďov a topiacich sa ľadovcov tento rok zaplavila tretinu Pakistanu a spôsobila miliardové škody. Extrémne počasie zasiahlo aj miesta kultúrneho dedičstva, ktorým sa v rámci záchrany dostáva zo strany vlády málo pozornosti, ako uviedla Shaheera Pesnani, odborníčka na ochranu kultúrneho dedičstva v správe pre The Art Newspaper: „S nástupom bezprecedentných záplav a vzhľadom na klimatickú krízu, ktorá sa v budúcnosti pravdepodobne bude opakovať, je otázkou, či sa dedičstvo v národnom povedomí Pakistanu objaví ako hodné ochrany alebo bude ponechané, aby sa rozpadlo a upadlo do zabudnutia.“ Aj z toho dôvodu volajú pakistanské múzeá po medzinárodnej pomoci, ktorá bola poskytnutá napríklad po požiari v katedrále Notre-Dame v Paríži.

V súčasnosti je na zozname svetového kultúrneho dedičstva zapísaných šesť nehnuteľných lokácií v Pakistane. Najznámejšou a momentálne najohrozenejšou je archeologický komplex mesta Mohendžodaro, ktoré bolo postavené z nepálených tehál v 3. tisícročí p. n. l. Jeho steny boli kvôli ochrane pokryté kašovitým blatom, ktoré sa vplyvom dažďov zmylo a odhalilo pôvodné múry, pričom niektoré sa už zrútili. Vzhľadom na svoju polohu, vyvýšenú nad okolitým terénom, sa toto nálezisko stalo zároveň útočiskom pre ľudí utekajúcich pred záplavami z okolitých dedín. Ďalšie historické pamiatky, ktoré boli poškodené alebo zasiahnuté extrémnym počasím, sú pozostatky mesta Thatta, Karez v Balúčistane s jedným z najstarších zavlažovacích systémov založených na gravitácii, ako aj múzeum Amri a múzeum ľudových remesiel a remesiel Sehwan, ktoré sa nachádzajú v okrese Jamshoro.

Okrem historických pamiatok je však ohrozené aj nehmotné dedičstvo, ktoré sa môže stratiť počas vysídľovania obyvateľstva. Jedným z príkladov je tradičná ručná tlač Ajrak – starodávna technika blokovej tlače na textílie, ktorá sa vyrába výlučne v provincii Sindh.

Po nedávnej návšteve a výzve na pomoc zo strany generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa vyčlenilo UNESCO na urgentnú pomoc pakistanským pamiatkam 350 000 dolárov, z čoho 150 000 z Fondu svetového dedičstva je určených na preventívne opatrenia v lokáciách Mohendžodaro a Thatta a 200 000 z Núdzového fondu pre dedičstvo pôjde na ohrozené kultúrne pamiatky, kultúrne praktiky a prvky nehmotného dedičstva v okresoch Balúčistan, Swat a Larkana. Tieto financie budú taktiež určené na pomoc umelcom/-kyniam, remeselníkom/-čkam, odborníkom/-čkam, ktorí prišli o svoje živobytie vplyvom povodní. Kancelária UNESCO v Islamabade tiež uviedla, že vyčlení 50 000 dolárov na udržanie kontinuálneho dištančného vzdelávania. K záchrane sa pripojila aj pakistanská pobočka Medzinárodnej rady múzeí (ICOMOS), a to najmä identifikovaním a monitorovaním postihnutých pamiatok a vyčíslením škôd. Medzinárodné organizácie sú si však vedomé, že poskytnutá finančná pomoc bude musieť byť oveľa väčšia – len akútna oprava komplexu Mohendžodaro sa už teraz odhaduje na 45 miliónov dolárov.