Pre pandémiu vzniká v amerických múzeách čoraz viac odborov

Pracovníci amerických múzeí naďalej presadzujú odborovú organizáciu, a to v snahe získať určitú mieru istoty zamestnania a zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky, píše Barbora Komarová.

Armando L. Sanchez / Chicago Tribune; zdroj: www.chicagotribune.com

Zatváranie múzeí a zmeny v ich fungovaní spôsobili, že sa zamestnanci a zamestnankyne po celých Spojených štátoch amerických združujú do novovznikajúcich odborov. Obmedzenie príjmov vyústilo do hromadného prepúšťania, znižovania platov či zhoršených pracovných podmienok, proti čomu by chceli bojovať práve prostredníctvom odborových zväzov. 

Podľa databázy Union Membership and Coverage Database bolo v roku 2020 asi 13 % múzeí združených v odboroch, čo je najvyššia úroveň od roku 2013. Len za posledný rok sa odbory vytvorili vo Whitney Museum of American Art, New Museum a Guggenheim Museum v New Yorku; Frye Art Museum v Seattli, Milwaukee Art Museum, Museum of Tolerance a Museum of Contemporary Art v Los Angeles, Museum of Fine Arts v Bostone, Massachusetts Museum of Contemporary Art v North Adams a Philadelphia Museum of Art.

Cieľom odborových organizácií je postaviť sa podmienkam, o ktorých pracovníci/-čky (od archivárov/-ok a kurátorov/-iek až po tých/tie, ktorí/é predávajú suveníry) hovoria, že sú neudržateľné: minimálne zvyšovanie miezd, nedostatok transparentnosti zo strany vedenia a masové prepúšťanie v dôsledku pandémie koronavírusu. Jedná sa najmä o nízkopríjmové pozície, ktoré sú najviac ovplyvnené klesajúcimi zdrojmi a čelia tvrdým disciplinárnym opatreniam aj kvôli dlhodobému presvedčeniu, že umelecké zamestnania sú prestížne a vzácne, bez ohľadu na reálne mzdy v tomto odvetví. Podľa iných nedávnych prieskumov kultúrnych inštitúcií boli pracovníci/-čky na čiastočný úväzok a tí/tie z minoritných skupín počas pandémie neúmerne zasiahnutí/-é prepúšťaním. Podľa správy „Cultural Workers United“ zamestnanci/-kyne v odborových kultúrnych inštitúciách zaznamenali počas pandémie v priemere o 28 % menej prepúšťania ako tí/tie na pracoviskách bez odborov.

Podľa správy Americkej aliancie múzeí z apríla minulého roka sa múzeá v USA pre verejnosť zatvorili v priemere na 28 týždňov počnúc marcom 2020 z dôvodu pandémie a takmer 30 % zostáva naďalej zatvorených. Stratené príjmy z núteného zatvárania zasiahli väčšinu inštitúcií: tri štvrtiny všetkých opýtaných múzeí uviedlo, že ich príjem vlani klesol v priemere o 40 %. Dopadlo to najmä na členov/-ky personálu: 61 % tých istých opýtaných múzeí oznámilo prepúšťanie, ďalšie znižovali platy, úväzky a benefity. Tretina múzeí uviedla, že hoci sa uvoľnili obmedzenia, neplánujú prepustených/-é znovu zamestnať. Výskum Americkej federácie štátnych, okresných a obecných zamestnancov (AFSCME), jedného z popredných odborových zväzov zastupujúcich zamestnancov/-kyne verejných služieb, ukazuje, že 20 % najväčších kultúrnych inštitúcií – tých s mnohomiliónovými rozpočtami – dostalo 83 % pôžičiek z programu Paycheck Protection Program do júna 2021. Tie isté inštitúcie zrušili miesta viac ako 14 400 pracovníkom/-čkam, čiže takmer 30 % ich pracovnej sily.

Bežnou požiadavkou na personál počas pandémie je, aby robili viac za menej peňazí. Údaje z prieskumu „Cultural Workers United“ ukazujú zvýšený výskyt syndrómu vyhorenia a zhoršené duševné zdravie medzi pracovníkmi/-čkami múzeí, ktorí/-é zostávajú v zamestnaní. Polovica z nich tvrdí, že na vine je zvýšená pracovná záťaž. 

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.