Artalk.cz

Negatívne vplyvy pandémie na pracovníkov v múzeách

Správa zo sveta sa aktuálne venuje prieskumu o vplyvoch pandémie na ľudí pracujúcich v múzeách. Barbora Komarová píše, že istá časť z nich bola prepustená, a tým, čo ostali, bol znížený plat. Výplata, stres a finančná neistota sa odrazili aj na ich psychickom zdraví. Depresie či úzkosti postihli najmä mladých zamestnancov a zamestnankyne múzeí. 

National Gallery of Art vo Washingtone. Zdroj: Flicker / Phil Roeder

V marci tohto roka uskutočnila Americká aliancia múzeí (AAM) prieskum o vplyvoch pandémie COVID-19 medzi 2 666 muzeálnymi pracovníkmi a pracovníčkami. V rámci neho zistila, že skoro polovica prišla o podstatnú časť príjmu v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Mnoho z nich taktiež uviedlo zhoršenie psychického zdravia či zväčšenie množstva práce, ktorú musia vykonávať. 

Vzhľadom na bezpečnostné opatrenia spojené s pandémiou sa museli múzeá po celom svete zavrieť, alebo aspoň zredukovať počet návštevníkov vo svojich priestoroch, čo spôsobilo pokles v návštevnosti o 70 %. S tým súvisí následné znižovanie pridelených verejných dotácií, ktoré v niektorých krajinách spadli na 40 až 60 % pôvodného rozpočtu. Zatiaľ čo napríklad Čína, Brazília a Saudská Arábia evidujú stabilný prísun financií do svojich múzeí, polovica opýtaných štátov hlási výrazné znižovanie až do výšky 60 % – ako napríklad Malawi, Palestína alebo Mexiko, uvádza vo svojej správe UNESCO.

Zmenšovanie rozpočtov múzeí ohrozuje nielen výskumné a edukačné aktivity či ochranu samotných diel, ale najmä ich pracovníčky a pracovníkov. Mnoho z nich už bolo prepustených a veľká časť tých, ktorí ostali, uvádza zníženie platov v priemere o 30 % v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Najviac ohrození sú externí dodávatelia, konzultanti a freelanceri, ktorých príjmy klesli až o polovicu. Vyššie straty (než ich bieli kolegovia a kolegyne) hlásia najmä ľudia iných rás, ktorí pre pandémiu žijú od výplaty k výplate

Stres a finančná neistota majú škodlivé dôsledky aj na psychické zdravie zamestnancov a zamestnankýň múzeí. Zhoršenie psychického stavu, častejší výskyt úzkostí a depresií pozorujú najmä mladí ľudia do 35 rokov či študenti a študentky. Vedci a vedkyne upozorňujú na zatiaľ nepríliš pozorovanú a pozorovateľnú pandémiu v rámci pandémie. Keďže sa momentálne (zo samozrejmých dôvodov) viac zameriavame na riešenie fyzických symptómov a následkov ochorenia COVID-19, málo pozornosti sa podľa nich venuje zmenám v mozgu, ktoré spôsobuje chronický stres spojený s neistou situáciou zapríčinenou pandémiou. Tieto negatívne vplyvy na psychické zdravie spolu s pocitom výrazného zvýšenia množstva práce a pracovných hodín uvádzali v prieskume skôr ženy.

Prieskum o vplyve pandémie ukázal aj pozitívne výsledky, a to v náraste solidarity a empatie medzi muzeálnymi pracovníčkami a pracovníkmi. Keď mali ohodnotiť problémy, ktoré ich momentálne ovplyvňujú, mnohí z nich uviedli, že sa obávajú o psychickú pohodu (well-being) svojich kolegýň a kolegov. Ako pomoc na zlepšenie aktuálnych podmienok vytvorila AAM aj web, v rámci ktorého môžu múzeá, ale aj ich zamestnanci a zamestnankyne nájsť zdroje napríklad o kariérnom manažmente, profesionálnom rozvoji a osobnej starostlivosti.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *