Grécke múzeá sa búria proti návrhu nového zákona

Barbora Komarová uvádza v správach zo sveta dôležité informácie týkajúce sa nového návrhu na zmenu financovania múzeí v Grécku. Zamestnanci múzeí nehodnotia tento návrh zákona kladne. Múzeá by už totiž priamo nefinancovalo ministerstvo kultúry. Jednu z dôležitých dotácií by predstavovali súkromní investori, z čoho vyplývajú obavy z komercionalizácie múzeí. 

Národné archeologické múzeum v Aténach. Foto: Thomas Wolf, Wikimedia Commons

Grécke múzeá sa búria proti návrhu nového zákona

Minulý rok v decembri predstavilo grécke Ministerstvo kultúry a športu reformu piatich najväčších archeologických múzeí v krajine. Novela zákona by ich mala oslobodiť od strnulého administratívneho a ekonomického systému kontrolovaného štátom a od štátneho archeologického úradu. Proti novému zákonu sa však ostro postavili nielen zamestnanci a zamestnankyne dotknutých múzeí, ale aj grécki archeológovia a archeologičky. Informuje o tom The Art Newspaper.

V rámci reformy by sa z Národného archeologického múzea a Byzantského a kresťanského múzea v Aténach, Archeologického múzea a Múzea byzantskej kultúry v Solúne a Archeologického múzea Heraklion stali tzv. právnické subjekty podľa verejného práva (NPDD). Podpora zo strany štátu by sa síce zredukovala, no podľa ministerstva by získali väčšiu autonómiu v samospráve. Zvyšné financie na svoj chod by si mali nájsť prostredníctvom privátnych donorov, sponzoringu firiem či organizovaním akcií a predajom vstupeniek. Riadiace pozície v múzeách v súčasnosti obsadzuje štátny archeologický úrad. Po novom by múzeá mali správne rady, ktorých prezidenta/prezidentku a viceprezidenta/viceprezidentku by volili nezávislé komisie. Ministerka kultúry a športu Lina Mendoniová sľúbila, že počas týchto zmien by nik nemal prísť o prácu.

Všetky archeologické múzeá a náleziská momentálne patria pod jednu štátnu organizáciu ODAP Organizácia pre manažment a rozvoj kultúrneho bohatstva. Tá získané financie prerozdeľuje medzi svoje inštitúcie, pričom väčšie múzeá zabezpečujú potrebné fondy aj pre tie menšie. Po schválení nového zákona by sa tento systém narušil a malé múzeá by mohli prísť o potrebné financie.

Zamestnanci a zamestnankyne múzeí poslali gréckemu premiérovi Kyriakosovi Mitsotakisovi otvorený list, v ktorom ho žiadajú o pozastavenie schvaľovania nového zákona. S navrhovanými zmenami nesúhlasí ani Asociácia gréckych archeológov (SEA). Označuje ich za katastrofické a nebezpečné pre zachovanie integrity múzeí, ktoré sú v súčasnej situácii viac než inokedy závislé od štátnej podpory.

Pracovníci a pracovníčky múzeí a archeológovia a archeologičky sa najviac obávajú kontroly, ktorú by súkromní/súkromné donori/donorky alebo komerčné firmy mohli od nich vyžadovať. Vyhlasujú, že ak na špecifický projekt potrebujú peniaze zo súkromného sektora, vedia si ich zohnať rovnako ako doteraz, no nechcú byť od neho závislí. Podľa nich múzeám hrozí transformácia na komerčné priestory s reštauráciami, ktorým ide len o marketingové akcie a predaj lístkov (ako príklad takéhoto fungovania uvádzajú Múzeum Benaki). Zmeny by mohli ohroziť tiež edukačné programy pre deti, voľné vstupy pre študentov a iné výskumné či vedecké aktivity.

I keď ministerstvo sľubuje zvážiť všetky komentáre a pripomienky, po minuloročnom vypuknutí pandémie sa z jeho strany diskusia zastavila. SEA dúfa, že v situácii, keď sú všetky múzeá zatvorené, si vláda nedovolí navrhovaný zákon prijať. Malo by sa o ňom hlasovať ešte koncom tohto mesiaca.

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.