Kam to fotografia v súčasnosti dotiahla

V rámci mesiaca fotografie otvorila Slovenská národná galéria výstavu s názvom Užitočná fotografia. Fotografia v súčasnom slovenskom umení pod kurátorským vedením Aurela Hrabušického (SNG) a Filipa Vančo (Photoport). Kurátori ju pripravovali dva roky a prezentujú na nej šestnástich autorov a autorky, ich prístupy a stratégie v širokom poli média fotografie. V recenzii na výstavu sa Barbora Komarová zamýšľa nad celkovou koncepciou výstavy a dospieva k názoru, že ide len o prezentáciu osobitných autorských prístupov. Celkové ukotvenie konceptu výstavy či už v inštalácii, alebo v samotnom kurátorskom texte považuje za nie dostatočne presvedčivé.

Kam to fotografia v súčasnosti dotiahla

Na rozdiel od minulosti, kedy fotografovanie bolo výsostným remeslom tých, ktorí vedeli ovládať všetky jeho technicky náročné procesy, sa v súčasnosti toto médium dostalo medzi široké masy vďaka rýchlemu rozvoju technológií – či už digitálnych fotoaparátov, alebo „múdrych“ mobilných telefónov. Okolitý svet je kýmkoľvek okamžite zaznamenaný, instantne publikovaný a výsledok je recipientmi ihneď ohodnotený. Aké má teda postavenie a zmysel fotografia v súčasnom vizuálnom umení, keď už môže byť fotografom každý s lepším smartphonom?

V Slovenskej národnej galérii momentálne prebieha výstava Užitočná fotografia s podtitulom Fotografia v súčasnom slovenskom umení, ktorá je ďalšou zo série projektov mapujúcich nedávny vývoj a aktuálne tendencie vybraného výtvarného média. Po maliarskej výstave Maľba po maľbe z prelomu rokov 2010–2011 (kurátorky: Lucia Gregorová Stach a Alexandra Kusá) a grafickej Drsnej škole z 2017 (kurátorka: Alexandra Kusá) sa tentokrát SNG zamerala na skúmanie podôb fotografie v rámci našej súčasnej scény. Jej kurátori Aurel Hrabušický a Filip Vančo o nej však hovoria skôr ako o „fotomediálnej“ než fotografickej, keďže by sa nemalo jednať o typickú prehliadku zavesených, zarámovaných fotiek, ktoré (len) zaznamenávajú dobové dianie, ale: „Zámerom tejto výstavy je priblížiť uvažovanie o fotografii ako o užitočnom médiu v súvislostiach súčasného umenia, v súvislostiach čo najrôznorodejších autorských prístupov. Ukázať fotografiu ako užitočné médium v maximálnej šírke jeho využitia. Formulovať otázku, čo je fotografia v súčasnosti. Otázky autorstva, originálu a kópie, apropriácie, vizuálnych špecifík a prínosu tohto média pre súčasné umenie všeobecne.“[1]

Na dvoch poschodiach Esterházyho paláca vystavuje šestnásť autoriek a autorov, patriacich do strednej a mladej generácie či medzi nedávnych absolventov, pričom väčšina z nich sa nenazýva fotografkami/fotografmi a ich umelecké vzdelanie bolo častokrát inak zamerané. Prostredníctvom prezentácie rozmanitých prístupov, ktoré okrem iného využívajú fotografiu pre jej reprodukčné, dokumentačné, ale aj rôzne technické vlastnosti, sa kurátori snažili zmapovať dianie na slovenskej scéne za posledných 10 až 15 rokov. Vedome z výberu vylúčili dokumentárnu a digitálne manipulovanú fotografiu, ktoré vzhľadom na svoje ciele alebo spôsob spracovania nespĺňali nimi dopredu nastavené podmienky. Podľa ich slov, spomedzi päťdesiatich mien, ktoré sa dostali do predvýberu, napokon zvolili také, ktoré reprezentovali špecifické spôsoby, s akými sa v súčasnosti v rámci vizuálneho umenia u nás s fotkou narába.[2] Nájdeme tu napríklad apropriované zábery cudzích autorov, prebraté z internetu alebo iných zdrojov (Feriancová, Hrušková, Ondák, Šelesták), skúmanie samotnej fotografie a jej špecifík ako média (Fabo, Papčová, Poliačiková), záznamový prostriedok dokumentujúci performance alebo (ne)obyčajnú každodennosť (Blažo, Fabo, Jackuliaková, Kochan, Ondák, Šelesták, Šipöcz), rôzne, primárne fotografické autorské programy, založené na dopredu premyslenej idei (Hrušková, Sceranková, Šipöcz, Tittel, Žiak) či jej využitie v rámci väčších multimediálnych inštalácií (Kekeli, Vongrej), pričom od mnohých z nich nájdeme viac ako len jedno dielo alebo sériu.

Napriek nespochybniteľne náročnému výberu len šestnástich z niekoľkých desiatok autorov by sa o zaradení niektorých mien či diel na finálny zoznam dalo diskutovať. Snaha kurátorov odprezentovať pestrú vzorku fotografických prístupov pri zachovaní istej dýchateľnosti a vyhnúť sa „tapetovaniu“ priestoru adjustovanými fotografiami (ako to poznáme z iných prehľadových foto-projektov) je viac než pochopiteľná. Avšak aspoň pri niektorých autoroch mohli staviť na systém „jeden umelec – jedno dielo“, a dať tak prípadne priestor ďalším. Napríklad by sa dali zredukovať tri tematicky a formálne veľmi podobné i plošne pomerne rozsiahle série Petry Feriancovej či tri diela od Romana Ondáka, ktorý vo svojej tvorbe fotografiu skoro nevyužíva. Navyše prítomnosť jeho inštalácie s názvom Retreat (2012), vo forme pravouhlej kovovej štruktúry postavenej na tehlách a prekrytej padákom, sa nielenže nikde v textoch nespomína, ale okrem čisto vizuálnej spojitosti s jeho fotografickou prácou Fail to Fall (2010) vystavenou naokolo nie je dôvod jeho zaradenia evidentný. Projekty #selestakovepeknefotky (2015–2017) od Viktora Šelestáka či Suveníry (2016) Jána Šipöcza si vyslúžili každý jednu celú miestnosť, pričom sa jedná o početné fotografie z jednej série, a teda sú možno zbytočne veľkoryso odprezentované (aj vzhľadom na to, že obaja autori majú na výstave tiež iné práce). Každopádne je samozrejmé, že sa jedná o kurátorský výber, založený na dvojročnom výskume, ktorý je naviac obmedzený podmienkami a veľkosťou priestorov či ovplyvnený odbornými preferenciami a zámermi. Avšak výber vystavujúcich zarezonoval taktiež z dôvodu istej podobnosti s autormi dlhodobo spolupracujúcimi s Filipom Vančom v rámci jeho galérie Photoport. V tomto prípade ale nemožno zabúdať na fakt, že sa jedná o súkromnú galériu s komerčnými záujmami. Iste, bolo by možné to argumentovať progresívnosťou a „dobrým čuchom“ galeristu na šikovných umelcov, ktorí to dotiahli až do národnej. No títo umelci svojou participáciou na projekte v SNG získavajú istý symbolický kapitál, ktorý (v ideálnom prípade) má za následok zvýšenie predajných cien ich diel, a teda aj ziskov ich zastupujúcej galérie.

Kurátori rozdelili vystavujúcich na poschodia podľa toho, ako s fotografiou pracujú – buď k nej pristupujú s jasným autorským zámerom ako k médiu s istými špecifikami a danosťami (3. posch.), či si ju privlastňujú od iných, alebo vyžívajú len jej „užitočnosť“ a dokumentačné vlastnosti (2. posch.). Jednotliví autori a autorky majú v rámci výstavy pre svoje práce vyčlenené buď celé miestnosti, alebo sa o jeden priestor delia dvaja, pričom celý výstavný koncept je postavený na prezentovaní konkrétnych osobností a ich samostatných prác. Na tom nie je v podstate nič zlé, ak by boli priamo vo výstave (a nielen v katalógu) jasnejšie sformulované súvislosti a odpozorované tendencie. V tomto smere absentuje obsiahlejšia textová časť (okrem papierového bulletinu), ktorá by daných reprezentantov viac (kontextuálne) prepájala a nevytvárala z nich len separátnych solitérov. Každý autor a autorka má pri svojich dielach tabuľku s krátkym textom, ktorý je buď napísaný ním či ňou, prípadne Aurelom Hrabušickým (v tomto prípade sa jedná o výňatky z jeho kurátorského textu publikovaného v katalógu). Prečo je tomu tak, že menám ako napríklad Ondák, Tittel či Kekeli venoval jeden z kurátorov väčšiu pozornosť a ostatní si museli (alebo chceli) svoj sprievodný text napísať sami? Navyše tieto popisky zvyčajne obsahovali len interpretáciu konkrétneho diela alebo všeobecný opis oblasti ich tvorby, čo zas len podporilo solitérnosť jednotlivých vystavujúcich.

Každopádne kurátori výstavy Užitočná fotografia urobili pozitívny krok, keď na zadanie od SNG vytvoriť projekt venujúci sa súčasnej slovenskej fotografii reagovali snahou o rozšírenie zaužívaných hraníc tohto média. Navyše sa im podarilo zaktualizovať zoznam mien, ktoré sa na prehliadkach tohto typu neustále opakovali, a v neposlednom rade neuspokojiť sa so „závesnou“ plošnou prezentáciou tradičných, dokumentárnych fotografií, ale hľadať jej presahy, či dokonca intermediálne prístupy. Podarilo sa im sformulovať určitý názor, aké postavenie má fotografia v rámci súčasného umenia a kam by sa jej vývoj ešte mohol v budúcnosti uberať.

Cyril Blažo, Peter Fabo, Petra Feriancová, Katarína Hrušková, Dominika Jackuliaková, Ján Kekeli, Martin Kochan, Roman Ondák, Lucia Papčová, Katarína Poliačiková, Lucia Sceranková, Viktor Šelesták, Ján Šipöcz, Milan Tittel, Martin Vongrej, Jaroslav Žiak / Kurátori: Aurel Hrabušický, Filip Vančo / Užitočná fotografia. Fotografia v súčasnom slovenskom umení / Slovenská národná galéria / Bratislava / 9. 11. – 17. 2. 2019

[1] Vančo, Filip: Užitočná fotografia – v pasci mediálnej výstavy. In: Užitočná fotografia. Katalóg k výstave. Slovenská národná galéria. Bratislava, 2018, str. 10

[2] Aurel Hrabušický v rozhovore o výstave na rádiu Devín z dňa 15. 1. 2018, https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/186062/vypocujte-si-rozhovor-s-kuratormi-uzitocnej-fotografie

Foto: Martin Deko