Veronika Němcová: Chceme byť miestom pre nové spolupráce

Miroslava Urbanová sa rozprávala s riaditeľkou Schaubmarovho mlyna Veronikou Němcovou o transformácii galérie insitného umenia na komunitný priestor prezentujúci súčasné umenie v regióne, ktorý má ambície stať sa zároveň prvou bezodpadovou galériou.

Tím pracujúci v Schaubmarovom mlyne.

Veronika Němcová: Chceme byť miestom pre nové spolupráce

Schaubmarov mlyn bol dlho pod správou Slovenskej národnej galérie (SNG) Galériou insitného umenia. Kedy padlo rozhodnutie premeniť ho na multifunkčný areál pre súčasné umenie?

Rozhodnutie padlo na prelome rokov 2016 a 2017. Návštevnosť expozície insitného umenia bola veľmi nízka a objekt sa vymykal poslaniu SNG reprezentovať všetky jej zbierky. Bohdana Hromadková a Zuzana Palicová prišli s návrhom zmeny konceptu a dramaturgie, otvoreniu sa všetkým zbierkam a všetkým kurátorom a kurátorkám SNG. Mali víziu spraviť anglický formát „víkendovej“ galérie, kde by sa mohlo prezentovať súčasné aj moderné umenie. 

Ja som mala po nástupe na pozíciu riaditeľky objektu v roku 2018 uviesť do reality spomínanú zmenu dramaturgie. Nakoniec sme trochu zmenili kurz z Anglicka na Berlín a radikálnejšie sme sa priklonili k súčasnému umeniu a rezidenčnému programu s ambíciou vytvoriť priestor hub-u pre súčasné umenie.

Čo všetko je súčasťou Schaumbarovho mlynu? Ako sa Vám spravuje takýto špecifický objekt, ktorý je zároveň skanzenom?

Hlavnú budovu mlynu, bývalé obytné priestory mlynárov, využívame ako výstavné priestory. Ich súčasťou je aj funkčný trojposchodový mlyn, z ktorého máme sprístupnené iba dve poschodia. Tretie poschodie, povalu, používame vo výnimočných prípadoch a inštaláciách, ktoré si vyberajú rezidenti*tky, alebo pri príležitostiach festivalov. V hlavnej budove sa taktiež nachádza kníhkupectvo, obchod, pokladňa. Ďalším objektom je rezidenčný dom, kde ubytúvame umelcov a umelkyne. V čase vypuknutia vojny, resp. tesne potom, slúžil aj ako útočisko pre utečencov z Ukrajiny.

V Schaubmarovom mlyne je zakonzervovaný čas, človek sa tu ocitá v inom svete. Neuveriteľne ma baví jeho priestor, ktorý vo mne po piatich rokoch stále vyvoláva wow efekt. To miesto, jeho genius loci, dokáže dojať. Najfrustrujúcejšia je prevádzka, fakt, že na nič nie sú peniaze. Musíme neustále žiadať, prosiť a veľakrát sa k nim nedostaneme.

Anetta Mona Chişa a Martin Piaček / Kabinet kozmetiky kalcia / SNG / Schaubmarov Mlyn v Pezinku / 31. 8. 2019 — 1. 4. 2020

Aké sú limity v rámci pamiatkovej ochrany v usporadúvaní výstav?

Z objektu nemôžeme spraviť white cube, sú v ňom pôvodné drevené podlahy, nemôžeme zasahovať do materiálu a farebnosti. Ide o komplikovaný priestor pre vystavovanie súčasného umenia, ktorý je výzvou pre architekta*tku výstavy. Nemáme však tendenciu robiť z neho niečo iné než to, čím je. Ako už niekto povedal pri tvorení architektúry výstavy u nás: priestor si ju nadiktoval sám. 

Priestor taktiež niekedy diktuje aj trvanie výstav – v prípade diel na papieri zo zbierky SNG sú to maximálne štyri mesiace.

Spomínala si, že v areáli mlynu je aj rezidenčné centrum. Skús priblížiť jeho fungovanie. Aké zázemie poskytujete rezidentom a rezidentkám? Ako honorujte ich prácu? 

Rezidentom a rezidentkám vybraným z open callu ponúkame možnosť spolupráce s kurátorom*kou, zastrešujeme produkčnú a inštalačnú výpomoc, komunikáciu cez sociálne siete, možnosť byť súčasťou výstavy v SNG. Do rezidencií dávame zatiaľ iba nefinančné hodnoty, čo nás mrzí. Máme ambíciu sa dostať k modelu, že budeme rezidencie ohodnocovať honorárom. V prípadoch, že sami pozývame, to tak aj niekedy je.

Je pre mňa dôležité, aby sme do vnútornej politiky zaviedli honoráre pre žijúcich umelcov a umelkyne, ktorí*é u nás vystavujú počas roka. Ak chceme naozaj bojovať proti prekariátu, je dôležité, aby umelci*kyne dostávali honorár za výpožičku diela. Je mi veľmi sympatické Hnutie proti nulovej mzde. Ak nám autorka na rok požičia video, jej jediný zdroj financií je vlastne naša podpora.

Martinka Bobrikova a Oscar de Carmen / Skupinová terapia / kurátorka: Petra Hanáková / SNG – Schaubmarov mlyn / Pezinok / 15. 8. 2020 – 2021

Čím to je? Ako vnímaš Schaubmarov mlyn v rámci štruktúry SNG?

Momentálne sa nachádzame vo víre zmien v organizačnej štruktúre SNG. Dnes je naša situácia úplne iná ako pred rokom. Z hierarchickej štruktúry sa pokúšame dostať do participatívnej, dostávame kompetencie, ktoré sme predtým nemali. Zatiaľ ich úplne nevieme využívať, lebo nám ešte nie sú celkom odovzdané, dnes to teda úplne porovnávať nedokážem.

Z pohľadu predošlého roku nám chýbal vlastný rozpočet. To bol najväčší problém, ktorý ešte trvá – aj keď sa mení štruktúra a dostávame väčšie kompetencie nad výstavným plánom, ako budeme fungovať, koľko ľudí budeme mať zamestnaných…

Rozpočet je stály problém, nemali sme ho predtým, ani teraz ho nemáme.

Ak som to správne pochopila, vy v podstate na základe požiadavky na realizáciu projektu dostanete spätnú väzbu, či je ho možné zrealizovať?

Áno, a zároveň máme rozpočet na ročný program, ktorý je veľmi nízky. My – na rozdiel od spomínaných nezávislých prevádzok – nemôžeme na program žiadať cez granty Fondu na podporu umenia (FPU). Rozpočet máme od Ministerstva kultúry SR, ktorý ho ale prideľuje SNG. Pre rekonštrukciu, v rámci ktorej peniaze putovali hlavne do „hardvéru“ novej budovy SNG, dnes ešte nevieme povedať, koľko peňazí dostane Schaubmarov mlyn. 

Trápi ma rozdiel, ktorý sa robí medzi zriaďovanou a nezriaďovanou kultúrou. Vnímam ho aj v podmienkach FPU, podľa ktorých výtvarník*čka nemôže uviesť dielo podporené zo štipendia v štátom zriaďovanej inštitúcii. Tu sa deje to rozdelenie, ktoré nechceme. 

My máme minimálny rozpočet na fungovanie, a keď žiadame o peniaze z grantových schém, ktoré nám to dovoľujú, nedostaneme ich. Každý grantový systém totiž uprednostní nezávislú kultúru, ktorá tie peniaze, samozrejme, potrebuje. 

Úplné zamedzenie (alebo obmedzenie) možností prienikov a spoluprác nás rozdeľuje. A v našej spoločnosti najviac potrebujeme práve spoluprácu.

Vernisáž výstavy Torzo v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.

Ktoré výstavy najviac zarezonovali u širšej verejnosti?

Jediný náš blockbuster bol Príroda vášho detstva, ktorá zdvihla návštevnosť do neuveriteľných čísel. Ak môžem povedať, čo ja vnímam ako najlepšiu výstavu, tak to bola určite Skupinová terapia, ktorú kurátorsky zastrešila Petra Hanáková, a Do divočiny!, ktorú zas pripravila Alexandra Tamásová. To boli výstavy, ktoré by sme mali radi v mlyne častejšie. Miznúce telo Lucie Gavulovej bolo zas zaujímavé najmä pre odbornú verejnosť.   

Momentálne beží možno konzervatívnejšie rámcovaná sochárska výstava Torzo, ktorú kurátorsky pripravila Vladimíra Büngerová.

Téma torza nás lákala v tom, že vystihla súčasný problém našej spoločnosti – že sme absolútne rozbití. Druhá vrstva výstavy, ktorá nás oslovila, pracuje so súčasnými filozofickými a sociologickými teóriami o spoločnosti, ktoré hovoria, že prostredníctvom fragmentu, časti, vidíme viac do spoločnosti, ako keď sa na ňu pozeráme ako na jednotu, celok. Tieto témy chceme rozoberať ďalej a dramaturgicky sme to načrtli aj pri otvorení novej sezóny, kde sme poskladali z rôznych častí spoločnosti program a vytvorili obraz o nás. Torzo je síce čisto sochárska výstava, no má odvážne témy. Zároveň aj mlyn je akýmsi torzom, fragmentom, takže sa tu tematicky prepája výstava s priestorom.

Kurátorka Miroslava Maurery a kurátor Dušan Buran počas inštalácie výstavy Príroda vášho detstva. Flóra a fauna v ilustráciách Jindřicha Krejču v Schaubmarovom mlyne.

Ako vyberáte témy výstav a kto má rozhodujúce slovo? 

Témy spoločne vyberáme s riaditeľkou marketingu a komunikácie SNG Bohdanou Hromádkovou a pri výstavách vychádzame zo štyroch pilierov: prvým je mlyn a jeho história, genius loci miesta, druhým sú ekologické témy. Pri Prírode nášho detstva sme si mysleli, že sa nám podarí otvoriť aj ekologické témy, no nevyšlo to úplne tak, ako sme si predstavovali.

Máme ambíciu stať sa prvou bezodpadovou galériou. Riadime sa princípmi cirkulárnej ekonomiky a zero waste filozofiou, teda refuse, reuse, reduce, recycle, rot. Bezodpadová prevádzka je náš vytúžený cieľ, za ktorým ideme krok po kroku.

Chceli by sme spraviť výstavu, ktorá bude tematizovať práve spomínaný ekologický aspekt. 

Tretí pilier je komunita – chceme byť miestom a centrom pre nové spolupráce otvorených, demokratických formátov, so zapojením rôznych publík, umelkýň a umelcov. Posledným pilierom je vizuálne umenie, ktorý určuje ďalší program mlyna.

Programovú ekologickú líniu má napr. aj Galéria Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Nebojíte sa presaturizovania týmto smerovaním?

Nie, nebojím sa, pre mňa je to zásadná a zásadová vec. Na Slovensku potrebujeme transformovať celý kultúrny sektor na udržateľnú prevádzku a rozvíjať kultúrne inštitúcie ako miesta dialógu o klimatickej kríze. Potrebujeme to nastaviť naprieč celým sektorom. SNG je inštitúcia, ktorá je nositeľkou hodnôt, a našou povinnosťou je komunikovať tieto hodnoty spoločnosti. 

Areál Schaubmarovho mlyna v Pezinku.

Schaubmarov mlyn je situovaný na konci mesta Pezinok. Ako pracujete s miestnymi komunitami? Darí sa vám pritiahnuť do mlyna ľudí žijúcich v Pezinku?

Nedarí sa nám to tak, ako si to predstavujeme. Chce to trpezlivosť, galéria prešla zmenami, ktoré boli radikálne. Zmena z insitnej galérie na (najmä) súčasnú, zmena vo vedení mlyna po 11 rokoch. To sú všetko veľké zmeny na malé mesto. Vzdialenosť od centra je tiež výrazným hendikepom. Ale postupne sa buduje aj komunita ľudí z regiónu, ktorí sa sem radi vracajú a zapájajú sa do komunitného programu. 

Snažíme sa prinášať program, ktorý je zrozumiteľný pre široké publikum, a dávať priestor externým spoluprácam, projektom, ktoré nesúvisia s výtvarným umením. Najbližšie nás čaká menšinový festival poézie Feliber Poetry, ktorý však opäť nepriláka davy ľudí. 

Jedným z formátov, ktorý fungoval a Pezinčania ho mali radi, bolo Blues na mlyne, pôvodne v júni, na ktoré chodil na bicykloch celý Pezinok. Dobrou správou je, že po piatich rokoch sa toto podujatie znovu vracia. Snáď sa s ním vráti aj tá komunita, ktorá nám veľmi chýba.

Riaditeľka Schaubmarovho mlyna Veronika Němcová.

V mlyne fungujete ako komunita. Ako tam máte podelené úlohy?

Ako riaditeľka sa venujem hlavne projektovému manažmentu. Rozrástli sme sa na desaťčlenný tím, ale s malými úväzkami práve preto, že bojujeme proti multitalentu človeka, ktorý má ovládať desať remesiel – to je cesta do pekla a k vyhoreniu. Polovičné úväzky nám dovoľujú mať širší tím, zároveň je u nás po nich akýsi prirodzený dopyt. Celý tím Schaubmarovho mlyna má ďalšie aktivity popri svojej práci, ktorým sa chcú venovať. Aj tým, že mlyn je otvorený od štvrtka do nedele, je tento formát úväzkov prirodzenejší ako v SNG v Bratislave, ktorá naopak preferuje celé úväzky a je to prirodzené z hľadiska jej náplne.

Vo svojej funkcii si už pomaly 5 rokov. Nebojíš sa ako riaditeľka postupného zrastenia svojej identity s inštitúciou?

Toho sa dosť desím – že sa začnem podobať na inštitúciu a ona na mňa. Dnes si myslím, že na takejto pozícii by mal byť človek maximálne desať rokov. 

Momentálne pokračujeme v nastavenej dramaturgii, rozvíjame rezidenčný program, tím, pracujeme na príprave projektu obnovy areálu Schaubmarovho mlyna. V septembri nás čakajú voľby; nevieme, ako dopadnú. Toto všetko bude určovať moju budúcnosť v Schaubmarovom mlyne – kto sa dostane na pozíciu ministra alebo ministerky kultúry a aké hodnoty bude musieť niesť SNG. Ak nebudú zlučiteľné s mojimi demokratickými hodnotami, nebudem môcť pokračovať ako riaditeľka.


Foto: Marek Jančúch, FB SNG Schaubmarov mlyn

Miroslava Urbanová | Pracuje ako vedúca Galérie MEDIUM v Bratislave. Študovala dejiny umenia na Universität Wien a na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobí ako kurátorka a píše o umení.