Apokalypsa, ale aj nádej

Centrálnou temou výstavy Earthrise! je environmentalna kríza a s ňou súvisiace devastačné následky ľudského konania vo vzťahu k životnému prostrediu. Stále viac aktuálnu tému Oto Hudec reflektuje zrozumiteľnym a sympatickym spôsobom, píše vo svojej recenzii Veronika Vaculová Repová.

Apokalypsa, ale aj nádej

Téma environmentálnej krízy, ekologických katastrof a vykorisťovania prírody v posledných rokoch intenzívne rezonuje v dielach a výstavách viacerých vizuálnych umelcov a umelkýň. Je námetom aj aktuálne prebiehajúcej výstavy košického multimediálneho umelca Ota Hudeca – Earthrise! vo Východoslovenskej galérii. Pre Hudeca je téma klimatickej krízy programová. Na aktuálnej výstave prepája maľbu, objekty a videá, ktoré vznikli za minulých päť rokov na Slovensku, v Gruzínsku, Nemecku, Českej republike či dokonca až na afrických Kapverdských ostrovoch. Na predstavenie „ťažkej“ témy, ktorú je potrebné riešiť (nielen) z dôvodu našej ďalšej existencie na planéte Zem, si autor volí zrozumiteľnú formu umeleckých diel, ktorá je navyše sympatická širokému spektru návštevníkov a návštevníčok, pretože na výstave sú zastúpené niektoré kuriózne diela, ale aj také, v ktorých je prítomná značná estetická príťažlivosť. Hudec používa na vyjadrenie svojich myšlienok metafory, metamorfózy, personifikácie. Výstava Earthrise! je nielen umeleckým komentárom ku vzťahu človeka so životným prostredím, ale zároveň je dôrazným poukázaním na potrebnú zmenu. 

Hovorí sa, že žijeme v dobe tzv. antropocénu, v období, ktoré dlhodobo pretrváva a je charakteristické ľudskými zásahmi do prírody, pričom ľudské konanie ovplyvňuje jej prirodzený chod. Človek vniká a zasahuje do prírody neraz násilne, berie si z nej zdroje pre svoje vlastné potreby, niekedy bez ohľadu na následky. Planéta odpovedá, pozorujeme zmenu klímy, miznutie prírodných zdrojov, topenie ľadovcov, vysychanie prameňov, rozhorúčenú krajinu, ktorá sa mení na púšť. 

Oto Hudec spracúva na výstave hneď viacero týchto tém. Vo videu Koncert pre ľadovec Adishi (HD video, 8:50 min., 2018) predstavil kontemplatívne video, kde hrá ľadovcu Adishi, ktorý sa nachádza v Gruzínsku na južnom svahu pohoria Kaukaz a každým rokom z neho vďaka globálnemu otepľovaniu ubúda. Hudec v popredí hrá umierajúcemu ľadovcu pieseň na strunovom nástroji a harmonike, pričom týmto aktom s ním komunikuje, prepája sa s ním. Záznam hry ľadovcu pôsobí ako meditácia, ktorá sa z videa prenáša do výstavného priestoru. 

Jeden z najfascinujúcejších sci-fi momentov výstavy, ktorý na prvý pohľad očarí nielen detského návštevníka, je veľkorozmerná socha veľryby Vek kratší ako nádych veľryby (socha, recyklovaná preglejka, kov, hlina, tmel na drevo, majetok Ota Hudeca a Gandy Gallery, 2022, vytvorené v spolupráci so 4D Gallery), symbolizujúca planétu Zem. Veľkolepá forma veľrybieho tela evokuje rôzne imaginatívne predstavy, napríklad pripomína fantastickú podmorskú loď v tvare obrovskej oceľovej veľryby z románu Dvadsaťtisíc míľ pod morom od Jula Verna. Toto stvorenie nemá okrem tvaru nič spoločné s tou zo známeho románu, nie je monštruózne, je poskladané z drevených doštičiek, pôsobí príjemne, na svojom chrbte nesie malé modely domov, budov a kostola ako symboly ľudskej civilizácie, pričom symbolizuje planétu skôr ako starodávne plavidlo, akúsi archaickú Noemovu archu v tvare veľrybieho tela. 

Týmto dielom sa snaží autor poukázať na pominuteľnosť a krehkosť ľudského druhu oproti dĺžke vývoja života na planéte. Pri tomto objekte sa na zemi nachádza ďalšie dielo – glóbus s názvom Koniec slov (objekt, olej, akvarel na glóbuse, drevo, kov, sklo, 2022). Autor na ňom vymazal všetky geografické názvy – zemeguľa zostala „nepopísaná“ bez umelých hraníc a bez civilizácií, ktoré pomenúvajú a rozdeľujú oceány, pohoria či rieky. Umelec tak vymazal vžité, akoby „nemenné“ historické predstavy o usporiadaní sveta. 

Zem sa ako symbol objavuje aj v diele Vlajka modrej planéty (drevo, kov, textil, 2019), ktoré je inštalované na nádvorí galérie. Pri pohľade do výšky na vztýčenú vlajku môžeme vidieť vyrezaný okrúhly priezor, akési „okno“ do neba, ktorý symbolizuje planétu. Jednou zo zásadných problémov klimatickej krízy je znečisťovanie ovzdušia oxidom uhličitým, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry. Spaľovanie uhlia a iných fosílnych palív urýchľuje zmeny klímy, preto je nutný rýchly prechod na energiu zo slnka, vody a vetra, ktoré nie sú natoľko invazívne ako ťažba uhlia. Na vykorisťovanie krajiny a využívanie prírodných zdrojov poukazuje autor prostredníctvom videa Späť, kam patrím (HD video, 4:58 min., 2019), v ktorom vystupuje uhoľný maskot. Video dezorientovaného uhlíka, ktorý putuje krajinou, aby sa mohol vrátiť späť pod zem, pôsobí trochu bizarne. Toto dielo odkazuje k aktivistickému sloganu: „Keep in the ground“ (voľný preklad Uhlie patrí pod zem). Hudec necháva uhlík prehovoriť formou diela – textu Späť kam patrím (nápis na stene, uhlík a pastel, 2022), napísaného priamo na stene výstavnej miestnosti, kde uhlík vystupuje ako rovnocenný partner človeka, ktorý sa tak k nemu ale nespráva: „... Som uhlie, ale som tiež elektrina. Som svetlo, som teplo, ale som aj moc. A mám hodnotu. Presunuli a vymazali ste celé mestá, aby ste sa ku mne dostali, taká je moja hodnota. Bol som naozaj partnerom? Keď si ma našiel, zobudil si ma a dal mi nový účel. Nikdy si sa nepýtal...“ 

V lete 2018 zachvátilo našu zem cez 6000 požiarov, od malých až po obrovské. Historik umenia a kultúrny kritik T. J. Dermos v svojej eseji Síla ohně aneb Estetika žehem nás víta v tzv. dobe pyrocénu, keď sme vystavení nekonečnej reakcii oxidácie materiálu, ktorý vypúšťa oblaky oxidu uhličitého a spôsobuje oteplenie a suchá, čo pripravuje pôdu ohňom, historicky spôsobenou a integrovanou silou petrokapitalistickej ekonomiky – ktorá nakoniec pohltí seba samu. V svojom texte spomína, že bývalý americký prezident Donald Trump uviedol, že globálne otepľovanie je veľmi drahý „podvod“. Globálne otepľovanie sa v každom prípade deje a vyjadril sa k nemu aj Oto Hudec. Budúcnosť v neznesiteľných horúčavách, ktoré už nie sú priaznivé pre život, reflektoval v rozsiahlej inštalácii a vo videu Vlna pred záhradou (HD video, 3:39 min.), ktoré zachytáva príbeh muža a dieťaťa, ktorí žijú v budúcnosti. Nemôžu ani vyjsť von zo svojho príbytku bez špeciálnych oblekov, pretože vonku je 50 ºC, čím nám umelec ukazuje posledné dni civilizácie. 

V ďalšom videu na výstave Deň v Lützerathe (HD video, 2022) Hudec nasnímal zničenú krajinu, no i časť aktivistickej infraštruktúry v obci Lützerath, a video doplnil rozhovorom s jednou z aktivistiek. Túto obec už druhý rok bránia aktivisti a aktivistky, ktorí sa usadili v stanoch v tábore, postavili si domy aj na stromoch, bránia tak ich výrubu vlastným telom. Obec bola ohrozená pre ťažbu uhlia, časť domov bola dokonca už zničená. Život v tábore funguje na využívaní prírodných materiálov, solárnej energie a odohráva sa na princípe rovnosti a rešpektu k prírode, aj k sebe navzájom. 

V blízkosti videa sa vo výstavnej sieni nachádza veľkoformátová maľba Keď vstávame zo zeme (maľba pastelom s akrylom na plátne, drevo, 2022). Námet je sčasti dokumentárnou maľbou, v ktorej sa autor inšpiroval zážitkami a fotografiami z uhoľnej bane na kraji spomínanej obce Lützerath v Nemecku. Vidíme ľudí neurčitých tvárí, odetých do skafandrov, z niektorých rastú rastliny, iní dvíhajú ruky k nebu a oslavujú, niektorí stoja osamote alebo v malých skupinkách na čiernej planine v povrchnej uhoľnej bani pred modrým kopcom. Záznam maľby sa odohráva akoby v nemennom čase. Dvaja aktivisti (každý na jednom konci obrazového plátna) držia transparenty s nápismi: it is over (je koniec) a nothing ends (nič nekončí). Je to poukázanie na akúsi alfu a omegu, začiatok a koniec, voľby medzi dvoma cestami: buď si zvolíme zánik alebo „novú“ cestu. Znie to ako možnosť nádeje, že s našou civilizáciou ešte nie je všetko stratené, nemusí dôjsť k ďalším apokalypsám, keď prehodnotíme svoj život na planéte a budeme sa snažiť žiť v symbióze s prírodou a inými druhmi, komunitami a biotopmi. 

Prítomnú výstavu ako celok vnímam prioritne v jej osvetovej úlohe a edukatívnom rozmere, ako sprostredkovanie problematiky environmentálnej krízy skrz umenie a umelecké diela. Pozitívne vnímam Hudecov originálny vizuálny jazyk a jeho projekty, ktoré majú presah do praktického života, čím prekračujú priestor výstavných siení.

Oto Hudec – Earthrise! / Kurátorky: Lenka Kukurová, Verena Tintelnot / Východoslovenská galéria / Košice / 16. 12. 2022 – 12. 3. 2023

Foto: Zuzana Jakabová (Foto report k výstave si môžete pozrieť tu.)