Explózia pocitov, zvukov a vizuálneho umenia

Výstava Exploding Star predstavuje súbor diel, ktoré sú výsledkom dlhodobého skúmania akustiky, priestoru a kameňa. V Novej Synagóge vytvárajú site-specific inštaláciu, ktorá konfrontuje publikum s pocitmi neistoty, eróziou bezpečia a zaužívaných hodnôt, píše Veronika Vaculová Repová.

Explózia pocitov, zvukov a vizuálneho umenia

Výstava Exploding Star v Novej synagóge v Žiline predstavila v spoločnom projekte umelcov Jána Gašparoviča, ktorý sa dlhodobo zaoberá skúmaním zvuku, a Mateja Gavulu, ktorý sa venuje soche (kameňu) vo verejnom priestore. Výstavný projekt ich spojil spoločnými témami a postojmi k ekologicko-spoločenským otázkam, akými sú napríklad práca s verejným priestorom, klimatická kríza, vojna na Ukrajine, nenávisť k inakosti, voľné inšpirácie v geofyzike a astronómii. 

Celá plejáda tém sa odráža aj v inštalácii a celkovom uchopení výstavy, ktorá v sebe nesie pocity neistoty a deštrukcie zo spoločenského usporiadania a nerešpektovania sa navzájom. Diela umelcov sú umiestnené vedľa seba vo vzájomnej komunikácii, pričom autori využívajú aj potenciál miesta synagógy a vytvárajú site-specific diela, ktoré sa okrem centrálneho dolného výstavného priestoru rozliehajú aj po poschodí, v tzv. galériách.

Pri vstupe do úvodnej časti na podlaží interiéru výstavných priestorov synagógy sa návštevníci a návštevníčky ocitnú v inštalácii Antropologická záhrada (2023) od Mateja Gavulu, opustenej „krajine nikoho“. Vytvorená je z betónových kvetníkov, tzv. žardiniér, ktoré pochádzajú z depozitu Dopravného podniku mesta Žilina a boli používané na dekorovanie verejného priestoru počas socializmu a postupne sa z neho po stratení svojej pôvodnej funkcie odstraňovali. Žardiniéry rozmiestnené na podlahe tvoria akúsi voľne štylizovanú sochársku kompozíciu, sú dlhodobo neudržiavané, bez ľudských zásahov, no i napriek tomu zo zeminy z útrob týchto nádob nekontrolovateľne vyrastá zasadená pôvodná vegetácia premiešaná s divou burinou a v priestore sa rozpína podmanivá sladkastá vôňa týchto rastlín. Táto inštalácia je aj možným odkazom na postantropocénnu dobu, keď nadvláda človeka na zemi skončila a „naša“ planéta si „poradila“.

Hrmot, hluk a spev vtákov

Zvukové diela, ktoré by boli samostatné a nefungovali len ako doplnok iných diel alebo ich súčasť sú vo vizuálnom umení skôr ojedinelé. Táto výstava je ukážkou toho, ako tieto diela dokážu fungovať aj samostatne. Na výstave odznejú zvuky streľby, sirény, výbuchy, otrasy, nárazy, tlakové vlny, nárazy alebo dokonca spev vtákov. 

Podobné hrmotavé zvuky mi voľne pripomenuli diela jedného z futuristov Luigiho Russola, ktorý napísal Manifest umenia hluku a vytvoril „hudobné stroje“ russolophone a intonarumori, interpretujúce rôzne zvuky podobné hluku. 

Na výstave je badať, ako sa technické možnosti tohto druhu umenia za posledné temer storočie výrazne zmenili. Zvukové nahrávky sú digitálne, odznejú jednotlivo po prekročení vymedzených zón v tvare kruhov, ktoré sú ohraničené žlto-čiernou lepiacou páskou. Po prekročení ohradenej zóny človeka zachytí pohybový senzor a začuje rôzne zvuky podľa zámeru autora. Návštevník*čka sa môže rozhodnúť (prekročením alebo neprekročením vymedzeného priestoru), či sa vystaví prijatiu zvuku, s ktorým celý koncept výstavy nadobúda plnohodnotný význam. Napríklad v diele Siréna (2023) použil Ján Gašparovič funkčnú banícku sirénu, ktorá bola používaná na ohlasovanie riadenej explózie  v bani. Po prekročení pásky sa spustí tento výstražný nepríjemný zvuk, odrážajúci sa od povrchu priestoru, v ktorom vzniká. Odrazený zvuk vytvára následné dozvuky. 

Za najradikálnejšie dielo na výstave považujem objekt a osemkanálovú zvukovú inštaláciu Sonic Sentinel (2023). Je to v podstate ústredné dielo rozprestierajúce sa v strede miestnosti na podlahe. Okolo páskou vyhradeného kruhu je rozostavených osem reproduktorov tak, že zrkadlovo kopírujú priemer prstenca kupoly synagógy. Zvuková nahrávka zachytáva záznam explózie plynového dela (využívaného na plašenie vtákov) a jeho cca 5-sekundový dozvuk. Pri státi v strede tohto vytýčeného kruhu a počúvaní úderných zvukov, ktoré nasledovali v krátkom slede jeden za druhým, som mala nepríjemný pocit terča niečích/niečoho zásahov.

Site-specific diela v Novej Synagóge

Predispozícia priestoru synagógy ako miesta s pamäťou, s históriou sakrálneho priestoru a traumatickou spomienkou na holokaust ponúka aj vďaka architektúre od Petra Behrensa veľkorysý priestor na vytváranie špecifického druhu diel „na mieru“ – tzv. site-specific. Matej Gavula vytvoril štyri prstence supernovy s názvami: Homesick Stones, Sklený plášť, Dunajský stroj a Bez názvu (2023). Jednotlivé diela sú obkrúžené priesvitným plexisklom; pôsobia ako štyri mikrosvety, laboratória uvažovania a prezentácie, v ktorých autor reflektoval problémy pamäte verejného priestoru, jeho premenu a vrstvenie. Vyňatím niektorých fragmentov z ich pôvodných miest vo verejnom priestore alebo z ostatkov architektúr vznikajú aj iné súvislosti otvárajúce interpretačné možnosti i po skončení ich pôvodnej funkcie. Napríklad časti píleného kubánskeho mramoru, ktorý bol použitý na dlažbu a obklad v hoteli Fórum v Bratislave, alebo segment z už neexistujúceho Domu techniky Istropolis, obkolesený vypadanou sklenou mozaikou zeleno-modrej farebnosti. Zatiaľ čo v minulosti boli tieto objekty súčasťou čohosi komplexnejšieho, čo sa týka matérie, a mali väčšinou úžitkovú hodnotu, tu sa stávajú sochami, objektmi – umeleckými dielami. 

Súčasťou výstavy je aj videoesej Promenáda v Čiernom lese (2021), v ktorom Matej Gavula podal správu o uložení travertínových segmentov z kolonádového mosta na bratislavskom nábreží Dunaja – ručne opracované časti z 50. rokov 20. storočia sa nachádzali v mestskom depozitári na kope, pomedzi nich vyrastala zeleň, ktorú spásali zvieratá.

Priamo s priestorom synagógy pracoval a experimentoval aj Ján Gašparovič v trojkanálovej videoinštalácii Air Bag (2023), v ktorej použil airbagy naplnené vzduchom. Tie nechal explodovať priamo na mieste v synagóge – tento akt zachytávajú audiovizuálne záznamy, napríklad priamo pred návštevníkmi*čkami sa napĺňa vzduchom aj jeden z airbagov.   

Výstava o zvuku a vizuálnom umení Exploding Star funguje ako celok, ktorý je dialógom medzi dielami, kde jeden autor rieši vzťahy sochy (kameňa) a verejného priestoru, pričom citlivo vníma jeho neustále sa meniacu podobu, a druhý experimentuje so zvukom aj jeho znením v konkrétnom priestore. Umelecké diela prezentované na výstave sa dajú vnímať aj osobitne, majú silnú výpovednú hodnotu aj samostatne,  nielen ako súčasť celku, a tie, ktoré vznikli ako site-specific, sú plusom a pridanou hodnotou výstavy. Výstava je reakciou na spoločenské témy, ktoré sú na umeleckej scéne a v galerijnom prostredí v posledných mesiacoch opakovane reflektované: od témy klimatickej krízy až po vojnu na Ukrajine. Obom umelcom sa podarilo konfrontovať návštevníka*čku s pocitmi neistoty, eróziou bezpečia a zaužívaných hodnôt. Prepojenie diel týchto autorov v jednom výstavnom projekte vnímam – povedané hudobným slovníkom – ako dynamickú rapsódiu vizuálneho a zvukového umenia. 

---

Ján Gašparovič & Matej Gavula / Exploding Star / Kurátor: Daniel Grúň / Nová synagóga, Žilina / 9. 7. – 10. 9. 2023

Foto: Ján Kekeli (Fotoreposrt k výstave si môžete pozrieť tu.)