V spletiach vzťahov 

Považská galéria umenia v Žiline pripravila spoločnú výstavu dvoch súčasných vizuálnych umelkýň Pavlíny Fichta Čiernej a Daniely Krajčovej s názvom Spolubytie, v ktorej reflektujú tému zdieľania spoločného času a priestoru, vzájomné vzťahy medzi partnermi, manželmi, matkami s deťmi a navzájom ako umelkyne medzi sebou. Téma naznačená v názve výstavy je koncepčne rozdelená a rozvetvená do dvoch podtém, ktoré sa medzi sebou prelínajú a navzájom súvisia. Jednou je práca umelkýň s vlastnou minulosťou, pokus o osobnú naráciu životných príbehov a osudov prostredníctvom vizuálnej historiografie. A druhou je téma vzťahov, prioritne medzi mužom a ženou, pričom na výstave sú aj diela tematizujúce nerovnoprávne postavenie ženy, často zostávajúcej v anonymite (napr. dielo Daniely Krajčovej: Príčina – následok, 2012).

Jedno z prvých diel na výstave s názvom Dekády (2023), ktoré vytvorila Daniela Krajčová v spolupráci s Pavlínou Fichta Čiernou, pripomína vizualizované osobné kroniky života jednej aj druhej umelkyne. Dielo pozostáva z piknikových diek zavesených v priestore s károvaným modro-čiernym vzorom, ktoré v tomto prípade slúžia ako ready-made podklad, na ktorom je aplikovaná kresba figúr a rôznych iných výjavov nakreslených na bielej textílii. Plynule sa na nich pred divákmi*čkami odvíjajú príbehy a spomienky zo života oboch autoriek. Môžeme tu vidieť datovania ako časovo konkrétne vymedzené úseky z minulosti, v ktorých sa odohrávali individuálne histórie každej z nich.

Prirodzenou súčasťou života každého z nás sú tajomstvá a umelkyne nás uvádzajú do tých svojich vo videu Katalóg tajností (2023), ktoré vytvorila Pavlína Fichta Čierna v spolupráci s Danielou Krajčovou. Vystupujú v ňom obidve autorky a rozprávajú o tajomstve, resp. tajomstvách svojich životov, avšak výpovede, ktoré nám poskytnú, sú čiastočné, nekonkrétne vypovedajú len v náznakoch, indíciách. Tieto rozprávania si môžeme domýšľať, no detaily nepoznáme – je to akási hra diváka*čky a umelkýň na čiastočné odhaľovanie a spätné zatajovanie. Pri rozprávaní sú snímané vo svojom domácom, intímnom prostredí, napr. Daniela Krajčová hovorí na kameru obklopená svojimi deťmi, čo rozprávaniu pridáva na úprimnosti. Návštevník*čka výstavy sa cíti na pochybách, napäto, vzrušene a so zvedavosťou čaká do konca videa, či sa naznačené tajnosti odkryjú. 

Jednou z rovín výstavy je partnerský vzťah medzi ženou a mužom. Autorky ho neidealizujú, v spoločnej inštalácii namiesto toho pranierujú rodové stereotypy, nepriamo vyvolávajú polemiku, odkrývajú negatívne stránky manželského vzťahu ako historicky zaužívanej a inštitucionalizovanej formy „rovnocenného“ partnerského zväzku. Dielo od Pavlíny Fichta Čiernej s príznačným názvom Druhá výbava (2023) pozostáva z drevenej truhlice a pripomína tradičné folklórne truhlice s výbavami neviest. Tento objekt je zavesený na lanách vo vzduchu s ťažkým nákladom kníh venujúcich sa manželstvu, starostlivosti o deti, domácnosť. Sú medzi nimi tituly ako Vychovávame deti a rastieme s nimi, Kúzelné upratovanie, Vzťahy a mýty, Zázrak lásky, O čom ženy nesní, Nová kniha o manželstve, Ako mať veci v p**i, Mysli ako muž, konaj ako žena... Truhlica naplnená knižným obsahom pripomína uväznenie v tradícii, v role, ktorú by podľa očakávania spoločnosti mala manželka zastávať. Čo ale ak partnerská vyrovnanosť vo vzťahu nefunguje a zvrtne sa na prevahu zväčša mužského, fyzicky silnejšieho partnera? Alebo ak k prevahe nerovnováhy vo vzťahu prispeje nerovnomerná deľba povinností v domácnosti či finančná závislosť od partnera?

Správanie partnera k žene ako k nerovnocennej partnerke prezentuje na výstave Daniela Krajčová v diele/inštalácii Stav vyradené (2020). Ide o lineárne kresby na bielych plachtách zavesených vo vzduchu, ilustrácie, na ktorých sú ľudské figúry, zväčša zachytávajúce domáce násilie na žene. Vidíme tu napríklad ženícha a nevestu v svadobných odevoch, pričom ženích udiera nevestu kyticou ruží a dieťa pri nej sa drží konca jej závoja. V druhej časti výjavu nevesta uteká aj s dieťaťom v náručí preč popri ružovom kríku. Dá sa v nich vyčítať mužská dominancia, žena je prezentovaná ako tá pokorená, prispôsobivá a chrániaca (sa).

Pohľad na ženu zaznamenala Daniela Krajčová aj v inom vystavovanom videu staršieho dáta s názvom Príčina – následok (2012). Jej animácia predstavuje textovú analýzu beletrie Terézie Vansovej, jednej z prvých známych ženských autoriek na Slovensku. Rukou vypísané slová z diel spisovateľky (vydýchla si, oľutovala, prehovorila, odviedla, premávala sa, prenášala, pokračovala, začala plakať, riekla, chytila, cítila...) sa v animácii striedajú s maľbami ženskej postavy v monotónnych pohyboch pripomínajúcich fyzické cvičenia evokujúce stereotyp ženskej roly v domácnosti. 

Návštevníci*čky očakávajúci*e, že na výstave budú primárne diela tematizujúce spolubytie samotných umelkýň môžu ostať v rozpakoch; kurátorská koncepcia aj umelecké uchopenie témy je širšie, abstraktnejšie – spolubytie je tu zobrazené nielen vo forme spoločne vytvorených diel, ale aj v tých, ktoré samostatne vypovedajú o podobných vzťahových súvislostiach.

Pavlína Fichta Čierna a Daniela Krajčová / Spolubytie / kurátorky: Mira Sikorová-Putišová a Kristína Hermanová / Považská galéria umenia / Žilina / 13. 12. 2023 – 6. 4. 2023

Foto: archív autoriek