TS: Martin Jombík v Laboratóriu súčasného umenia

Martin Jombík: Na prahu nesmrteľnosti / Výrobné družstvo – Laboratórium súčasného umenia, Banská Bystrica / 8. 9. - 3. 10. 2022

Martin JOMBÍK (*1987, Zvolen) je absolventom doktorandského štúdia na Katedre intermédií a digitálnych médií Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, ateliér Fotomédium (školiteľka prof. Milota Havránková). Venuje sa širokému spektru fotografických modelov – od dokumentárnej, inscenovanej po manipulovanú. Žije a tvorí v Kováčovej.

Inštalácia Martina Jombíka vytvára diskurz medzi aktuálnou funkciou média fotografie, postfotografickým vnímaním skutočnosti a dekonštrukciou technického obrazu. Základným nástrojom je fotografia exploatovaná na maximum s presahom do enviromentu a 3D inštalácie. Pomocou dokumentovania a prepájania znakov a významov tak vzniká séria, v ktorej sa spájajú prvky inscenovaného a nájdeného reálneho obrazu do vrstiev odkazujúcich na bohatý konštrukt fenoménu každodennosti. Na pozadí sa objavujú témy budovania identity, a prežívania sociálnej reality v priestore a čase, kde sa zo zaostalosti vytvára estetická hodnota. 

Projekt Na prahu nesmrteľnosti  má niekoľko filozofických rovín, ktoré sa stretávajú v jedinom ohniskovom bode, ktorý reprezentuje aktuálnu naliehavosť „niečoho“. Pri čom ,,niečo“ chápem v kontexte predstaviteľného ,,čokoľvek“ – čokoľvek, čo stojí za to zachitiť. Byť fotografovaný, alebo fotografovať znamená byť nažive, byť pri čomkoľvek „podstatnom“. Táto parafráza popisuje fenomén fotogénie, ktorý sa v súčasnosti aplikuje do demokratizácie fotografického média a to ako do formy, tak aj do obsahu. Rozširujúcim východiskom spojeným priamo s médiom fotografie a aktuálnou situáciou je Fontcumbertová téza o fotografii a jej kontextualizácii, respektíve priraďovanie významu znakov, ktoré fotografia nesie. Preto fotografiu v súčasnosti nemôžeme hodnotiť za pomoci estetických kritérií, ale  z pohľadu jej „použitia“. To je dôvod, prečo v sebe projekt prepája okrem klasických postupov tvorby fotografického obrazu aj celú plejádu prístupov sekundárneho uplatnenia fotografie, ktoré sa sformovali na pozadí súčasnej filozofie fotografie. Spomedzi mnohých spomeniem apropriáciu, adopciu, recykláciu a fotografovanie softwarom, ktoré podporujú estetickú aj spoločenskú hodnotu tzv. nevychovanej fotografie. Vo fotografiách projektu Na prahu nesmrteľnosti Jombík vedome pracuje s absenciou „rozprávania“ príbehu aj napriek tomu, že žánrovým východiskom je dokument. Týmto spôsobom vyskladáva cyklus foto-obrazov, ktorý nemá jasne predpísaný významový kľuč. Aj napriek tomu, ale vytvára celkový obraz. Obraz Slovenska 21. storočia respektíve, slovenskej spoločnosti. Toto Slovensko vníma ako krajinu dvoch tvárí. Prvá tvár predstavuje tribalnu spoločnosť, ktorá si z bývalej zaostalosti vytvára estetickú a morálnu hodnotu. Druhá tvár predstavuje  identitu súčasného Európana, ktorý je pod vplyvom svojich vlastných, fluidných utópií formujúcich sa z povahy postmoderny.

Z verejných zdrojom formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.