Prechádzka reportážou

Veronika Vaculová Repová približuje príbehy Machnáča a Meriny skrze umelecký aktivizmus v Považskej galérii umenia v Žiline. Zároveň sa pýta, či by sa nemala prezentácia skôr uskutočniť v Trenčíne, kde sa obe pamiatky nachádzajú, a či sa dá pomocou výstavy vôbec upriamiť pozornosť spoločnosti a štátu na starostlivosť o kultúrne pamiatky.

Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Foto: Peter Kuzmin, Radana Somora, Andrea Kalinová

Prechádzka reportážou

Čo s chátrajúcimi pamiatkami?

V Považskej galérii umenia v Žiline prebieha aktuálne výstava s názvom Dva príbehy: Machnáč a Merina v kurátorskej koncepcii Kristíny Hermanovej. Cieľom výstavy je prezentácia dvoch príbehov, ktoré sa odohrávali po ukončení prevádzky v dvoch architektonických objektoch s výnimočnou umeleckohistorickou hodnotou. V bývalom Liečebnom dome Machnáč (ďalej „LD Machnáč“) v Trenčianskych Tepliciach, ktorý je ikonickou pamiatkou modernej funkcionalistickej architektúry postavenej v 30. rokoch minulého storočia v Československu, a v areáli bývalého textilného závodu Merina v Trenčíne. Zatiaľ čo sledujeme príbeh Meriny, ktorej dianie akoby zbúraním viacerých budov v jej areáli (okrem turbogenerátorovne, ako jedinej vyhlásenej za národnú kultúrnu pamiatku) a rozhodnutím postaviť na mieste zbúraných budov obchodné centrum Kaufland aj s parkoviskom momentálne utíchlo, príbeh LD Machnáč sa stále odohráva na plné obrátky. Striedanie jeho majiteľov a nevyhovujúci zanedbaný stav vyústil do pokusu o vyvlastnenie národnej kultúrnej pamiatky štátom.

Hlavným dôvodom k odprezentovaniu tejto výstavy je snaha o zviditeľnenie problému starostlivosti o kultúrne pamiatky nielen v rámci ich zachovania pre kultúrno-spoločenské záujmy, ale aj v rámci ich ďalšieho perspektívneho a zmysluplného využívania. Priestory týchto budov či historických areálov sa totiž dajú napríklad využiť aj na prezentovanie a tvorbu súčasného umenia. Aj to sa návštevník/-čka dozvie z aktuálnej výstavy Považskej galérie umenia.

Pohľad do výstavy Dva príbehy v PGU v Žiline. Foto: Dušan Dobiáš

Prechádzka reportážou

Spojenie osudov týchto objektov do jednej výstavy nie je náhodné. V oboch prípadoch ide o mapovanie silného námetu so závažnou spoločenskou témou, akou je starostlivosť o kultúrne pamiatky v našom štáte. Inštalácia výstavy pripomína ako celok špecifický koncept, ktorý chce návštevníkom/-íčkam sprostredkovať príbeh dvoch objektov (a najmä toho, čo sa v nich dialo po ich opustení) formou rôznych dokumentov: cez emailovú komunikáciu, fotografie, plagáty, architektonické návrhy, vizualizácie, úradné dokumenty až po umelecké diela. Je to ako prechádzka reportážou, prierezom diania a súhrnom doterajších aktivít, ktoré sa odohrali v rámci záchrany a zachovania týchto pamiatok. Návšteník/-čka sa tak po vstupe do výstavných priestorov ocitne priamo „in medias res“ v obkolesení akejsi vizuálnej dokumentácie historiografie oboch objektov (v koncepcii kurátorky a dizajnéra a zároveň architekta výstavy Petra Lišku). Dokumenty a diela týkajúce sa Meriny sa vo výstavných priestoroch nachádzajú naľavo a spracovaná tematika LD Machnáč zase napravo.

Machnáč – ruina moderny

V priestoroch bývalého LD Machnáč sa od čias zastavenia jeho prevádzky v roku 2001 udialo niekoľko umeleckých aktivít, ktoré pomáhali tejto pamiatke dostať sa do širšieho povedomia a upozorňovať tak širokú laickú i odbornú verejnosť na jej každým rokom sa stupňujúci chátrajúci stav. Na výstave sú prezentované niektoré z týchto aktivít. Napríklad dielo Inside stories (2012) zvuky stavebnej činnosti vychádzajúcej z Machnáča od vizuálnej umelkyne Gabriely Zigovej. Na výstave je nainštalovaná aj kresba perom na priesvitných fóliách od Daniely Krajčovej. Pri listovaní fólií pripevnených na stene je možné vidieť nakreslenú rozpohybovanú animáciu diela s názvom záznam Machnáč (časť inštalácie most slávy) z roku 2011/2022. Vizuálna umelkyňa Magdaléna Kuchtová vytvorila svoj koncept, ktorý realizovala v roku 2012 pod názvom Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice a pre potreby výstavy v Považskej galérii umenia, výsledok svojej pôvodnej koncepcie „zrekapitulovala“ a prepísala na podlahu výstavnej siene. V pôvodnom projekte sa zaoberala odzrkadľovaním fungovania kúpeľného mesta, ktoré súvisí s ekonomickým systémom rôznych období, preto vyhľadávala budovy (miesta), ktoré niečo znamenali v histórii mesta Trenčianske Teplice, a pred nimi na chodník písala otázku, na ktorú odpovedali okoloidúci, pričom sa výpovede domácich a návštevníkov líšili inou farbou kriedy. Na podlahu výstavnej galerijnej siene napísala tlačeným písmom text, presnejšie odpovede, v niektorých prípadoch skôr „hlášky“ reagujúce na otázku: „Ako by ste opísali toto námestie?“ Odznievajú tu vyjadrenia ako napr. domáci: Hrozné, shit, krásne, fontána je moc moderná, pekne strieka, súhlasím… Hostia: betón, strašné, Námestie nič moc, dlažba hrozná neestetická, lavičky ok, Zaslúžili by sme si viac zelene a menej betónu, Príšerné!!!…

Vizuálna umelkyňa Andrea Kalinová rozprúdila ešte ako študentka VŠMU aktivity, ktoré systematicky dostávali problematiku Machnáča do povedomia verejnosti. V roku 2011 organizovala prvý umelecký workshop Opustená (re)kreácia. Vo svojich aktivitách zacielených na záchranu Machnáča sústavne aktívne „bojuje“ formou občianskeho aktivizmu a umeleckých realizácií; je tiež režisérkou dokumentárneho filmu o liečebnom dome Machnáč Po sezóne, ktorý je premietaný vo výstavnej sieni Považskej galérie umenia. Návštevníci si môžu prostredníctvom filmu pozrieť interiéry a zákutia tejto stavby a vypočuť si autentické spomienky bývalej lekárky, ktorá kedysi pôsobila v Machnáči. Okrem nej sa v dokumente po schátranej pamiatke prechádza a komentuje ju aj historik architektúry Peter Szalay.

Pohľad do výstavy Dva príbehy v PGU v Žiline. Foto: Dušan Dobiáš

Andrea Kalinová je jednou z členov aktivistického občianskeho združenia Spoločnosť Jaromíra Krejcara, ktorá sa momentálne usiluje o vyvlastnenie LD Machnáč, ktorý je v súkromnom vlastníctve, v prospech štátu. V prípade vyvlastnenia by nasledovalo zakonzervovanie pamiatky, rozsiahly architektonicko-historický výskum a nakoniec pamiatková obnova.

Jednou z výrazných aktivít platformy Opustená (re)kreácia, ktorá je prezentovaná aj na výstave formou fotografií, bola realizácia prerábky, resp. obnovy interiéru jednej z izieb liečebného domu v roku 2014. Členovia zoskupenia izbu č. 106 svojpomocne zrekonštruovali a dali do pôvodnej farebnosti, ktorá korešpondovala s moderným prejavom modernistickej architektúry (radiátory izieb pre pacientov boli žlté, rámy okien modré, balkónové zábradlie červené), čo vnieslo do zanedbaných priestorov aspoň čiastočnú symboliku obnovy.

V Machnáči sa konala v roku 2015 aj ilegálne nainštalovaná výstava v spolupráci s vizuálnymi umelkyňami Zuzanou Žabkovou a Luciou Mičíkovou, opäť v produkcii Opustenej (re)kreácie, pod názvom Schovat se pod rouškou tmy a dělat věci neviditelné v Machnáči. Hlavným predmetom výstavy bol LD Machnáč a možné ju bolo vidieť len zvonku, keďže priestory Machnáča nie sú verejnosti prístupné. Vznikla aj rovnomenná 7-minútová performancia Zuzany Žabkovej a Lucii Mičíkovej, odohrávajúca sa v Machnáči. Autorky sa v nej formou squattingu a prevedenej performancie (predvádzali ju Karol Filo, Barbora Janáková a Zuzana Žabková) snažia o pochopenie architektúry Machnáča, historického kontextu a jeho súčasného významu. 

Trenčianska Merina dnes. Foto: Matej Kukučka

Kaufland za Merinu

Trenčiansky textilný závod Merina ohlásil ukončenie výroby v roku 2009. Odvtedy boli budovy v jej areáli opustené, čo neostalo dlho bez povšimnutia. Čoskoro sa v nich uskutočnilo sympózium HALA – týždeň výtvarného umenia. Prvé sa konalo v roku 2013, takpovediac „punkovo“ narýchlo a bez skúseností, čo ale nevadilo, keďže vzbudilo záujem verejnosti aj umeleckej obce. Za vznikom sympózia stáli Radka Nedomová, Lucia Horňáková Černayová a Natália Okolicsányová. Posledný ročník podujatia HALA sa uskutočnil v Merine v roku 2016. Na výstave približujú atmosféru podujatia fotografie a plagáty.

V priestoroch bývalej textilnej továrne mali viacerí umelci a hudobníci svoje ateliéry a skúšobne, čo je na výstave zdokumentované formou zaujímavej inštalácie, ktorá je zároveň (aspoň pre mňa) asi najsympatickejším momentom celého výstavného projektu: ide o zarámované komorné formáty fotografií, na ktorých sú odfotení niektorí z týchto umelcov, a texty, v ktorých približujú svoj vzťah k tomuto miestu. Podľa výpovedí umelcov mali priestory bývalého závodu priamy vplyv aj na ich tvorbu.

Pohľad do výstavy Dva príbehy v PGU v Žiline. Foto: Dušan Dobiáš

Napriek petícii za záchranu Meriny a snahám aktivistov, umelcov, historikov architektúry a teoretikov umenia sa nepodarilo zastaviť búranie viacerých objektov v jej areáli. V čase, keď sa nakrúcal na výstave zmienený dokumentárny film Príbeh Meriny. Budujeme Slovensko III (2022, 28 min.) v produkcii Jany Minárikovej a Dušana Bustina, sa v objekte konali búracie práce, preto sa už niektoré zábery natáčali pred zeleným pozadím. Po vyčistení priestoru vznikne na dôležitom území v rámci urbanizmu mesta Trenčín už spomínaný obchodný dom Kaufland s parkoviskom. Sprítomnením už neexistujúceho areálu je na výstave virtuálny 3D model areálu Meriny s názvom Fotogrametria (2021) od Martina Žovinca a Dušana Chrastinu. Jeden z vystavujúcich umelcov, Tomáš Tulis, pomyselne „zaklincoval“ a uzavrel celú výstavu priestorovým objektom Merinarium (2021), ktorý je akousi hybridnou podobou pomníka Meriny skombinovaného s Kauflandom. Tomáš Tulis tak vytvoril dielo s kritickým, priam až satirickým, ale výstižným komentárom celej situácie.

Aktivizmus na nesprávnom mieste

Návštevník/-čka si výstavu musí naštudovať sám; má k tomu prostriedky, môže si prečítať sprievodné texty, dokumenty, vypočuť nahrávky, pozrieť filmy a umelecké diela. Vo výstavnej sieni tým pádom vzniká akási interakcia medzi týmito predmetmi, prostriedkami, exponátmi a samotným návštevníkom/-čkou. Otázka je, či sa človek v tejto záplave dokumentov nestratí (najmä ak sa s problematikou stretáva po prvýkrát). 

Pohľad do výstavy Dva príbehy v PGU v Žiline. Foto: Dušan Dobiáš

Výstava je reflexiou viacerých tém – pamiatkarskej, celospoločenskej, historickej, umeleckej. Takýto široký záber a najmä spôsob predstavenia témy, čo sa týka inštalácie, z nej robí tak trochu „nástenkovú“ výstavu opisujúcu reálie (čo potvrdzujú aj očíslované kancelárske papiere formátu A4, pripnuté na paneloch, kde sa dočítame viac o dianí v objektoch), ktorým akoby chýba ďalšia kurátorská reflexia. Dva príbehy LD Machnáč a Merina sú síce vo výstavných sieňach prerozprávané, ale absentuje tu kurátorský, kritický postoj k téme. Ponúka sa tiež otázka, prečo je téma Meriny a Machnáča prezentovaná práve v Považskej galérii umenia v Žiline. Nebola by na to vhodnejšia nejaká galéria v Trenčíne, ktorá by bola lokálne spätá s osudom oboch pamiatok?


Andrej Danóczi, Piotr Gaska, Jana Gombíková, Dušan Chrastina, Andrea Kalinová, Naďa Koyšová, Daniela Krajčová, Magdaléna Kuchtová, Lucie Mičíková, Zuzana Muranicová, Radana Somora, Juraj Toman, Tomáš Tulis, Natália Veľká, Gabriela Zigová, Zuzana Žabková, Martin Žovinec / Kurátorka: Kristína Hermanová / Považská galéria umenia, Žilina / 22. 7. 2022 – 10. 9. 2022

Foto: Dušan Dobiáš, Peter Kuzmin, Radana Somora, Andrea Kalinová, Matej Kukučka

Veronika Vaculová Repová | Je historička umenia a kurátorka. Vyštudovala dejiny a teóriu umenia na Trnavskej univerzite v Trnave (2014). Publikovala v časopisoch Profil súčasného umenia a Múzeum. Pracuje v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši ako kurátorka - dokumentátorka.