TS: Natália Šimonová v Galérii Koniareň

Natália Šimonová: Stopy Krajiny / Kurátorka: Petra Maláková /Koniareň - priestor pre súčasné umenie / Trebišov / 6. 11.  - 11. 12. 2021

Názov výstavy: STOPY KRAJINY  

Autorka: Natália Šimonová 

Kurátorka: Petra Maláková 

Miesto: Koniareň - priestor pre súčasné umenie, M. R. Štefánika 257/65 Trebišov

Vernisáž: 6. 11. 2021 /sobota/ o 18:00 h 

Trvanie výstavy: 6. 11.  -  28. 11. 2021

koniarengallery.com

z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

ANOTÁCIA

Samostatná výstava mladej slovenskej umelkyne Natálie Šimonovej s názvom STOPY KRAJINY prezentuje výber najnovších malieb autorky veľkých i komorných formátov, z veľkej časti vystavených prvýkrát. Snahou výstavy je upriamiť pozornosť na motívy urbánnej architektúry ťažiskových štruktúr mobiliáru sídlisk a predškolských zariadení z čias socializmu narušených koróziou, ako aj na motívy abstrahovanej krajiny podrobených princípu deštrukcie pomocou hrdze, ktorú si autorka osvojila ako svoje ťažiskové médium.

O VÝSTAVE

Ústrednou témou diel výstavy je zaoberanie sa vybranými známymi motívmi verejného priestoru, ktoré sú súčasťou osobnej alebo kolektívnej pamäte. Ide o inšpiráciu urbánnou architektúrou socializmu. Vo svojej intímnej maľbe, ktorá nesie znaky impresionizmu a dadaizmu, autorka mapuje detské ihriská socialistických sídlisk na Slovensku. Námet diel sa odvíja od pozorovania a zachytenia realistickej krajiny na fotografiách, ktoré sú následne v tvoriacom procese abstrahované a podrobené deštrukcii pomocou klasických a neklasických maliarskych techník. Samotná abstrakcia spochybňuje ľudské vnímanie. Vo vývine krajinomaľby v dejinách umenia sa krajinomaľba po stáročia nachádzala v oficiálnej hierarchii umeleckých žánrov Francúzskej akadémie žalostne nízko. Uprednostnené boli religiózne, historické a mytologické námety, ako aj zátišia a portréty. Abstraktné krajinomaliarske umenie druhej polovice 19. a 20. storočia sa však vzoprelo tomuto zastaranému buržoáznemu postoju, na základe čoho stavia svoj princíp tvorby aj Natália Šimonová.

V autorkinej tvorbe sa nachádzajú i prieniky plenérovej maľby – maľby vo voľnej prírode. Inšpiruje sa tak francúzskou krajinomaľbou druhej polovice 19. storočia nielen v procese a technike maľby, ale aj v námetoch zobrazenia okamihu videnej krajiny. 

Natália Šimonová vo svojich dielach uplatňuje autorský program, ktorý si vytvorila počas uplynulých rokov počas štúdií na Katedre Maľby FVU AU v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby u Rastislava Podobu. Vo svojich dielach pracuje s hrdzou, ktorú si osvojila ako svoje ťažiskové médium. Korózne deštruovanie plátna, maľba s hrdzou a z hrdze, ale aj fragmentárna práca s akrylom, pastelom, olejom alebo frotážou vytvára osobitú atmosféru diel. Hrdza v prípade autorky nie je vnímaná len ako proces prebiehajúceho rozkladu, ale aj ako nástroj pre tvorbu nových neočakávaných textúr na plátne. Monochromatická paleta diel prispôsobená odtieňom korózie je miestami doplnená zásahmi a vrstvením pestrej modrej, červenej alebo žltej farby. 

Výstava svojou inštaláciou odkazuje na výskum a prácu s hrdzou. Diela inštalované na pojazdnom hliníkovom skorodovanom lešení sú  pomyslene implementované späť do konkrétneho prostredia, ktoré bolo inšpiráciou pre autorku. Divák má možnosť zahliadnuť diela i z rubovej strany, čo dotvára celkový pohľad práce s hrdzou na plátne. „Čisté“ biele steny umocňujú zážitok z videného.

Dvojica veľkoformátových diel v čele výstavy priamo odkazuje na známe doterajšie práce autorky. Ústredný motív v podobe starého socialistického kolotoča „zemeguľa“ reflektuje na tému verejného priestoru, na ktorú autorka vo svojej tvorbe upozorňuje: zanedbaný stav socialistických detských ihrísk. Použitím nánosu hrdze, ako aj koróznej deštrukcie plátna, je zobrazenie hrdzavého povrchu kolotočov pretavené, čo najdôveryhodnejším spôsobom. Duplikovanie motívu kolotočov jednak vytvára ilúziu ich rotačného krúživého pohybu, ako aj poukazuje na masovú produkciu a ich začlenenie do detských ihrísk sídlisk a predškolských zariadení v období socializmu. Novým javom sa stáva zakomponovanie ľudskej postavy do štruktúry kolotoča. 

Ďalšie impresie z videného a pozorovaného mestského alebo vidieckeho priestoru prenáša autorka na plátna vo forme deštruovanej a abstrahovanej krajiny, ako aj vo forme zobrazujúce fragmenty konštrukcií ťažiskových štruktúr mobiliáru sídlisk a predškolských zariadení socializmu narušených koróziou. Maľby zachytávajú duchovné puto umelkyne so štruktúrami urbánnej architektúry. Ide o diela malého formátu, čo je pre autorku doposiaľ nezvyčajná poloha prezentácie svojich diel. Maľby sú zároveň odpremierované verejnosti po prvýkrát. 

Natália Šimonová (1995) aktuálne absolvuje magisterské štúdium na AU na FVU v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby, ktorý vedie doc. Mgr. art. Rastislav Podoba, ArtD. Pozoruhodná maliarska činnosť, inovatívne narábanie s maľbou a technikami maľby vymedzuje autorku od súčasnej najmladšej generácie slovenských umelcov. Výnimočnosti si všimla i odborná porota súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov v roku 2020, kedy sa Natália Šimonová stala laureátkou súťaže. Bola nominovaná aj na študentskú osobnosť Slovenska (2019/2020). V roku 2021sa umiestnila medzi top päť finalistov ceny STRABAG ARTAWARD INTERNATIONAL 2021. Na jar roku 2021 absolvovala umeleckú rezidenciu v Paríži, ktorej výstupom bola prezentácia série malieb karuselov spolu so staršími prácami na skupinovej výstave ST:ART Mladé slovenské talenty vo výtvarnom umení v Paríži. Za svoje krátke pôsobenie na umeleckej scéne boli diela a inštalácie Natálie Šimonovej súčasťou kvalitných výstavných projektov. V ďalšom období má pred sebou niekoľko samostatných i kolektívnych výstav. Od roku 2019 je autorkou a organizátorkou Diskusného formátu Rozhovory, ktorý pôvodne vznikol pre FVU AU v Banskej Bystrici.

Text: Petra Maláková