TS: Ján Skaličan

Ján Skaličan / Galérie HIT / Bratislava / 4. 6. - 28. 6. 2019

Ján Skaličan – as maybe grim and melanized but also colourful

Oscilácia je prirodzeným poriadkom sveta, je potrebné sa oslobodiť od zotrvačnosti vyplývajúcej z minulosti, ideologickej naivity a cynickej nehanebnosti. Pohyb je umožňovaný prostredníctvom oscilácie medzi polohami s diametrálne protikladnými myšlienkami, fungujúcimi ako pulzujúce polarizácie poháňajúce svet do činnosti.

Stávame sa svedkami veľmi plodného, masovo šíreného trendu ničotnosti a obrazovej zbytočnosti. Nikto v tomto prúde nechce a nemôže zostať len pasívne sa prizerajúcim, avšak každým pridaným obrazom sa len ďalej zaraďuje k akémusi „štandardu“, vytvorenej šablóne s veľmi nízkou úrovňou výpovednej hodnoty.

Možnosti vyjadrenia všadeprítomnej fotografie sa vo svete, v ktorom subjektívne „ja“ len naberá na ďalšej sile na úkor všetkých ostatných, javia ako mimoriadne limitujúce a nedostatočné. Sprostredkovaná realita nám nezaručuje verný obraz miesta, na ktorom sa nachádzame. Vplyvom času ide o ešte menšiu možnosť poskytnutia informácie. Nepriama informácia nemá možnosť nahradiť fyzický dotyk so skutočnosťou. Umožňuje absolútne skreslenie vecnosti, dokáže nezlúčiteľné spojiť do abstraktného celku, ktorý bez vedomosti širšieho kontextu nie je možné dekódovať. Takto je možné zneužiť jeho informatívnu hodnotu, ktorá je transaktívnou pamäťou časom prisuduzovaná vlastnej skúsenosti, vedomosti o konkrétnom momente na danom mieste. Na základe vizuálneho zahltenia a nášho dnešného ne-naučeného čítania obrazu je ťažké sa racionálne postaviť k nie len minulým ale aj súčasným obrazom. Prisúdiť im hodnotu a váhu, prípadne rozpoznať zobrazené ako vlastné a známe. V rýchlosti sme mohli nadobudnúť sebavedomie o našej všeznalosti a jasnej interpretácii hodnôt a faktov bez ohľadu na jej relevanciu. V spleti nič nehovoriacich obrazov je aj individuálne jednoduché vytvoriť ich „jasnú“ správu, priradiť významy a nájsť príslušné no možno neexistujúce fakty.  Je potrebné sa vrátiť k myšlienke večného návratu, ktorá je samým zárodkom, počiatkom a pritom konečným tvrdením, večne sa obsahovo navracajúcim. Filozofické systémy sú prekonané. Dôležitým je poznanie, postoj samotného poznávajúceho k bytiu. Je potrebné chápať všetko vo vnútri aj naokolo ako dianie. Poprieť seba samého ako indivíduum a pozerať sa na svet z mnoho strán a uhlov. Na opačnej strane žiť a pokračovať v tom, čo nás poháňa a plnohodnotne zamestnáva, aby sme si tým oči opätovne zavreli. Je potrebné sa držať toho čo nás poháňa, ako podstaty všetkého poznania, ale vedieť, kedy sa to poznanie stalo nepriateľským. Jednoducho je potrebné zistiť, ako sa poznanie a pravda môžu "privteliť" a do akej miery to zmení človeka, keď konečne žije len preto, aby poznával.

Ján Skaličan (1989, Bratislava) absolvoval Katedru fotografie a nových médií na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Spoločne s Ivou Durkáčovou a Ľubošom Kotolárom je súčasťou umeleckého kolektívu .dsk.

Realizáciu výstavy podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.