Quo Vadis, Novum?

Nadácia NOVUM podporuje projekty slovenských vizuálnych umelcov a vytvára im priestor pri etablovaní sa v medzinárodnom kontexte. Cieľom ich grantového programu je systematická podpora talentovaných umelcov a pomoc pri príprave a realizácii ich umeleckých zámerov. Ako nadácia napĺňa túto misiu reflektuje Michaela Kučová v komentári na finálový večer, ktorý viac pripomínal firemnú párty. V medzičase zaznievala hra na harfu a husle, pri ktorej si mali diváci oddýchnuť od popisov náročného výtvarného umenia.

Quo Vadis, Novum?

Dňa 15. mája sa na Vysokej školy výtvarných umení odovzdávali štipendiá Nadácie Novum. Finalistami súťaže boli tento rok András Cséfalvay, Dorota Sadovská, Jaroslav Kyša, Juraj Gábor, Katarína Hládeková a Žofia Dubová.

Ocenenými laureátmi sa stali Kyša, Dubová (obaja získali po 10 000 eur), Cséfalvay a Sadovská (obaja po 5 000 eur). Výber prebiehal v troch kolách a okrem správnej rady nadácie doň boli zapojení aj zahraniční odborníci. A hoci výber samotných finalistov a laureátov je už tradične kvalitný, samotná súťaž je na slovenskej scéne skôr rozpačitým elementom.

O zmysle súťaženia v umení možno polemizovať dlho a hlboko, v slovenskom kontexte táto otázka rezonuje obzvlášť po ostatnom dramatickom ročníku Ceny Oskára Čepana. Rôzne súťaže a ocenenia môžu byť nástrojom ako predstavovať súčasné umenie širšiemu publiku, reflektovať témy, ktoré prináša a podporovať jeho ďalší rozvoj. Jedna zo zahraničných porotkýň, historička umenia Kinga German, považuje nadačný program za prínosný aj v medzinárodnom kontexte.

Priestor & maľba

Finalistov a laureátov štipendijného programu vyberá správna rada nadácie, ktorú stabilne tvoria predsedníčka Mária Drahošová, majiteľka eventovej agentúry Barbara Schreinerová, umelecky a teoreticky činní pedagógovia Stanislav Stankoci, Marián Zervan a Ivan Gerát. V každom ročníku ju dopĺňajú aj posudky zahraničných odborníčok a odborníkov. German, ktorá pôsobí na Moholy-Nagy University of Art and Design v Budapešti, ocenila predovšetkým konceptuálny a miesto-špecifický spôsob uvažovania umelcov: “Je pre nich dôležitá samotná práca umelca, ale predovšetkým vo vzťahu k danému priestoru, či už ide o prírodu alebo budovu. Chcú byť v kontakte a dialógu so samotným priestorom.”

Na rozdiel od ocenení ako je Čepan či Maľba roka, Nadácia Novum svoj program vekovo neobmedzuje, výberom v doterajších ročníkoch však tiež prirodzene inklinuje skôr k mladším zástupcom súčasného umenia.

Napriek tomu, že maliarska tvorba bola v prihlásených portfóliách vždy kvalitne zastúpená, Stankoci priznáva, že v uplynulých ročníkoch pri finálovom hodnotení zväčša silnejšie zapôsobili tvorcovia z oblasti intermédií, grafického dizajnu či iných médií. V aktuálnom ročníku však porota ocenila hneď dve maliarky: “V prípade Doroty Sadovskej sa diskutovalo o tom, že si drží konštantnú kvalitu v maľbe, no fascinujúce je na nej to, že ju dokáže prezentovať vždy v inom kontexte vo vzťahu k priestoru a k tomu, ako fyzicky s ňou narába. Je cítiť obrovskú intenzitu jej premýšľania už nie o povahe maľby ako média, ale skôr interpretácie, kontextov či nezvyčajných vzťahov, ako maľbu prezentovať. Povedal by som, že to je viac premýšľanie s maľbou, ako o maľbe.”

Ďalšia ocenená maliarka, Žofia Dubová, bola podľa Stankociho veľmi aktívna už počas štúdia a je zaujímavé sledovať jej vývoj. Porota ocenila neokázalý a sústredený záujem autorky o posun v maliarskom médiu: “V bežnom prípade maliari pristanú na to, že napnú plátno na nejaký formát rámu, a tým sa to zväčša končí. Žofia to neprijala, neuspokojila sa s klasickým maliarskym postupom a technológiou. Sama si otvorila niekoľko tvorivých polí, v ktorých autonómne pracuje – obsahovo aj technologicky. Je zaujímavé sledovať akým spôsobom prenáša obsah hry z jedného ihriska na úplne iné ihriská, ako sa to vzájomne podporuje či konfrontuje a vyvoláva často nevyjadriteľné dojmy.”

O súčasnosti a algoritmoch

“V prípade Jara Kyšu sme ocenili zdravú formu provokácie s dôsledne premyslenou stratégiou, nielen obsahovým zameraním jeho diel, ale aj spôsobom spracovania – zvoleným médiom, materiálom, technológiou či technikou. Tému neustálych provokácií s prenikavými komentármi, tému spochybňovania, neistoty a kladenia nezodpovedaných otázok považujeme za výsostne aktuálnu pre súčasnú rozorvanú a dynamicky sa meniacu dobu, v ktorej žijeme,” hovorí Stankoci o ďalšom laureátovi.

Štvrtý laureát zaujal multidisciplinárnym prístupom. “U Andrása Cséfalvaya to bola neskutočná chuť ísť do šialených projektov. Zaujímajú ho veci, ktoré dnes už takmer nikto nedokáže postrehnúť. Jeho tvorba je pokusom o zviditeľnenie a akceptáciu vytesnených javov či menšinových názorov. Generuje príbehy medzi realitou a ľudskou projekciou, ktoré dokážu zasiahnuť a dlho rezonovať. András hľadá taký dialóg s vedou, ktorý by mu umožnil zodpovedať otázky vzťahu umenia a vedy. Prečo sú posolstvá, ktoré umenie prináša, zľahčované alebo často neakceptované?”

Vyhlásenie aktuálnych štipendistov zároveň sprevádzala odborná konferencia a kolektívna výstava minulých finalistov a laureátov v galérii Medium. Výstava s názvom Algoritmy obrazov – obrazy algoritmov priniesla naozaj rôznorodé pohľady na vytýčenú tému: skúmanie procesu vzniku obrazu Dominika Hlinku, konštrukčné experimenty Juraja Soukupa, spartakiádne reminiscencie Jara Vargu a pohľad Magdy Stanovej na vzorce v tvorivom procese a umeleckej scéne.

Vo vymedzenom priestore a bez sprievodných textov sa však výstava pre bežného návštevníka mohla napriek zaujímavosti jednotlivých prístupov minúť s účinkom a nepôsobiť pestro, skôr nevyvážene.

Sympatie & rozpaky

V čom je teda problém ocenení Nadácie Novum? Rozpačité pocity vyvolal už prvý ročník štipendijného programu – o jeho existencii sa širšia kultúrna verejnosť dozvedala až po vyhlásení laureátov. Transparentná komunikácia je však problémovým miestom organizátorov dodnes.

Rozhodovacie kompetencie pri výbere patria správnej rade nadácie a nevedno ako presne je pri portfóliách prihlásených umelkýň a umelcov zohľadnený názor zahraničnej komisie. A hoci môžeme považovať za sympatické, že zriaďovateľ nadácie si nepotrpí na všadeprítomný branding, pre niektorých (potenciálnych) štipendistov môže byť spojenie s finančnou skupinou Penta problematické (a zároveň prekvapivé, nakoľko túto informáciu možno zistiť len dohľadaním dokumentov ako sú výročné správy nadácie). Čo bolo vďaka udeleným štipendiám z minulých ročníkov realizované, tiež nie je celkom jasné.

Menované možno chápať aj ako výhody súkromnej nadácie – žiadnu zo spomínaných informácií nám nedĺži a laureáti isto oceňujú zníženú byrokratickú záťaž v porovnaní so štipendiami z verejných zdrojov. Zároveň treba zdôrazniť, že celková suma 30 000 eur, ktorú nadácia každoročne udeľuje vybraným umelcom na realizáciu ich projektov, je v slovenskom prostredí naozaj štedrá.

Nechajme však na chvíľu záslužnú skutočnosť, že umelci prostredníctvom štipendia získajú slobodu a čas na tvorbu. Zostanú nám krátke propagačné videá na Facebooku a možno neskôr účasť na výstave étosom príbuznej školským prieskumom. Udeliť štipendium a dať umelcom pokoj, sa môže zdať ako veľmi vľúdne gesto, nechceme však (najmä pre zúčastnených, ktorým sa štipendium neujde) viac? Nadácia Novum má ako platforma v šírení a propagácii súčasného umenia naozaj minimálne výsledky. Jej základný problém totiž je, že sama nevie, komu a čo chce vlastne povedať.

Quo Vadis, Novum?

Byť medzi dvoma svetmi môže byť výhoda, ak sa tejto úlohy prostredníka vieme patrične chopiť a vytvárať adekvátne prepojenia medzi umeleckým a biznisovým prostredím. To nadácia zatiaľ nezvláda, ako sa najvypuklejšie ukázalo pri samotnom slávnostnom vyhodnotení tohto ročníka. Najväčšia učebňa VŠVU zaliata fialovým svetlom, záplavou kvetov a hostesiek, hneď pri vstupe naladila na bizarný zážitok. Učebňa bola iba náhradným riešením z dôvodu nepriaznivého počasia, no aj v príjemnom prostredí školského nádvoria by sa zrejme mnohí cítili viac než trápne pri silene angažovanom úvode moderátorky o “umelcoch, ktorí nezabúdajú” na ľudí, ktorých slovenská vláda ignoruje, jej zápase s kurátorskými textami či školácky naivnej úvahe pani Drahošovej o algoritmoch, ktorú ukončila želaním, aby sme “videli srdcom”. Disonancia medzi večierkom na úrovni a svetom súčasného umenia vyvrcholila v momente odovzdania konceptuálne realizovaných nominačných dekrétov, ktoré vytvorila minuloročná laureátka Eva Škrovinová. Rozpaky z prázdnych debničiek, ktoré si každý sám musí naplniť významom svojej nominácie, dokonale zrkadlili snahu nadácie pracovať so súčasným umením a zároveň jej neschopnosť porozumenia a prijatia jeho herných pravidiel. Z priebehu večera sa zdalo, akoby časť nadácie udeľovala peniaze umelcom a sama nevedela prečo.

Samozrejme, Nadácia Novum udeľuje štipendiá ešte len štyri roky, ale práve pre jej potenciálny vývoj v budúcnosti je tento text kritickejší, ako si bežná firemná párty zaslúži. Ak totiž chce nadácia organizovať viac než exotický večierok pre svojich donorov, musí si ujasniť vlastnú pozíciu vo svete súčasného umenia. V tom lepšom prípade skúsi na sociálnych sieťach nepostovať s gramatickými chybami o “skvelom umení”, ale porozumieť a tlmočiť, v čom jeho výnimočné kvality spočívajú. Nebude klásť umelcom otázky o tom, čo ich ženie ďalej, akoby boli vrcholoví športovci, ale načúvať ich potrebám. Stane sa súčasťou komunity, na ktorej stavia svoje renomé a povedie s ňou kontinuálny dialóg. Nevyhnutne to nemusí znamenať, že tvorbu finalistov budeme vídať v celonárodných médiách, alebo na veľkolepých výstavách. Ani to, že sa musí vzdať organizovania eventu na kľúč či nebodaj nechať moderovať výlučne historikov umenia. Možno stačí ísť len trochu viac do hĺbky. A začať napríklad pracovať s konexiami vo firemnom sektore, ktoré sú pre nadáciu jednoznačnou konkurenčnou výhodou. Za prepojenie s potenciálnymi zberateľmi by isto nejeden umelec či umelkyňa zniesli aj ďalší podivný večer plný insitného filozofovania.


Nadácia NOVUM

Nadácia NOVUM podporuje od roku 2014 projekty slovenských vizuálnych umelcov a vytvára im priestor pri etablovaní sa v medzinárodnom kontexte. Cieľom grantového programu je systematická podpora talentovaných umelcov a pomoc pri príprave a realizácii ich umeleckých zámerov. NOVUM dáva priestor originalite, objavným autorským programom, hľadaniu neopakovateľných foriem a nezastupiteľných posolstiev v slovenskom vizuálnom umení a posúva tieto hodnoty na zahraničné fóra.


Foto: archív nadácie

Michaela Kučová | Narodená 1988, absolvovala umenovedné štúdiá na MUNI v Brne. Pôsobila v Nadácii otvorenej spoločnosti, kde zastrešovala projekty ako Question of Will či Prechádzka. Vedie tím PechaKucha Night Bratislava, venuje sa publicistike a PR prevažne v oblasti kultúry. V roku 2016 spolupracovala s NCSU, vrátane organizácie 21.ročníka COČ. Žije v Bratislave.