TZ: Fine ArtD. 2

Fine ArtD. 2 / Filip Jurkovič, Ján Kostolanský, Eva Ploczeková, Monika Stacho, Milan Špak, Juraj Toman, Peter Valiska-Timečko / Stredoslovenská galéria a Akadémia umení v Banskej Bystrici / Banská Bystrica / 4. 6. – 29. 7. 2014

Fine ArtD. 2. Prehliadka dizertačných prác absolventov Fakulty výtvarných umení AU

Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria a Akadémia umení v Banskej Bystrici

Miesto konania: Praetorium, Námestie Š. Moyzesa 25, Banská Bystrica

Vernisáž: /streda/ 4. júna 2014 o 17:00 hod.

Termín výstavy: 4. jún – 29. jún 2014

Kurátorka: Eva Kapsová

Vystavujúci: Filip Jurkovič, Ján Kostolanský, Eva Ploczeková, Monika Stacho, Milan Špak, Juraj Toman, Peter Valiska-Timečko

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici dáva už pravidelne v závere akademického roka priestor na prezentáciu praktických dizertačných prác, po obhájení ktorých ich autori získavajú titul ArtD. Aktuálna výstava prináša tvorbu siedmych absolventov doktorandského štúdia na FVU Akadémie umení. Vystavené práce predstavujú špecifické témy a osobité autorské programy reprezentujúce niekedy aj vzájomne protichodné umelecké a svetonázorové zázemie.

V sérii malieb fragmentárne inšpirovaných mytologickými, literárnymi a osobnými motívmi reaguje Eva Ploczeková na rámcové zadanie dizertácie - vonkajšie a vnútorné, viditeľné a neviditeľné. V pozadí maliarskeho výrazu autorky stoja experimenty v rovine formy, osobitne v materiálovej a hmotnej vrstve. V rámci týchto výskumov hľadá opodstatnenie a efekt využitia klasických, ale aj netradičných spojení (olej, živice, alumínium ai.). Milan Špak nadväzuje na silu, pôsobivosť a autenticitu sakrálneho umenia rôznych kultúr v ich pôvodnom, neironizujúcom slova zmysle. V pozadí autorovho uvažovania je príklon k filozofii Sophia perennis a konceptu primordiálnej múdrosti. Skúsenosť “posvätna“ (ako „dotyk zmyslu“) chce autor sprostredkovať maliarskou interpretáciou ikon byzantskej a budhistickej tradície v snahe priblížiť sa k úrovni vedomia a čistoty, ktorú tieto reprezentujú. Iný typ kontemplatívnosti prináša Juraj Toman v sérii malieb na tému Čas a priestor obrazu. Toman skúma vnímanie, ktorého podmienky rozhodujú o premenlivosti obrazu. Často ponecháva na ploche vyznieť „zamlčané“ dianie v jeho rôznych fázach, priznáva časový a výrazový posun. Vyberá si nenápadné prostredia, skúma ich atmosféru, ktorá vďaka akoby zastavenému času, jeho nehybnosti a tichu, nadobúdala meditatívne črty.

Pre mnohé práce doktorandov je príznačný kritický pohľad voči viacerým aspektom skutočnosti. Pritom tento pohľad je raz láskavo zohľadňujúci, inokedy rafinovane hravý i drásavý, či rozhorčený a neúprosne sarkastický alebo viacvrstvovo subverzívny a odmietavý. Objekty, inštalácie, videoprojekcie a modely interaktívnej komunikácie Petra Valisku-Timečka (PharmacE(u)tický priestor 2014) spracúvajú kritický pohľad na svet, farmaceutického priemyslu, reklamy a agresívneho marketingu. Tieto fenomény predstavujú pre spoločnosť potenciálne riziká a nastavujú tak ich adresátovi akési sociálne pasce. Dôležitým momentom Timečkových projektov je interaktívny prvok, kedy sa spolutvorcami diela stávajú samotné obete. Vo forme a výraze rôznorodo artikulovanú sériu Jána Kostolanského spája idea prirodzenej slobody, ktorú ako imperatív kladie autor voči praktikám spoločenskej prevádzky. Autor prezentuje rad subverzívnych fluxusovo poňatých intervencií do verejného priestoru a do mocensky zaisťovaných režimov v oblasti napr. distribúcie spolo-čenského pohybu (doprava), náboženských a štátnych symbolov či správania záujmových skupín (poľovníctvo).

Pozornosť voči detskému svetu môžeme sledovať v participatívnom projekte Moniky Stacho. Autorka sa dlhodobo venuje fotografickým záznamom, ktorých autormi sú deti najmladšej vekovej kategórie. Jej projekt sa pohybuje na pomedzí vizuálnych štúdií, kultúrnej a sociálnej antropológie a umenia spolupráce a na našu výtvarnú scénu prináša vcelku nespracovanú a objavnú polohu umeleckého výskumu. Filip Jurkovič prezentuje videoperformancie, akcie, konceptuálne inštalácie a konceptuálne maľby. V koncepte Individuálnych utópií uvažuje o významoch, ich dôveryhodnosti presvedčivosti a manipu-latívnosti, sprostredkovaných umeleckými a mimoumeleckými, napríklad mediálnymi alebo reklamnými obrazmi. V ironicky hravej, ale často aj existenciálne naliehavej a traumatizujúcej polohe vyjadruje skepsu a nabáda k ostražitosti voči rizikám slabej diferencie navonok rovnorodých, ale účelom rôzne nasmerovaných obrazov.

Eva Kapsová