Artalk.cz

TZ: Oltáre súčasnosti – súčasné oltáre

Oltáre súčasnosti – súčasné oltáre / Marko Blažo, Andrea Čepiššáková, Anton Čierny, Mária Čorejová, Ivan Csudai, Eva Filová, Miloš Kopták, Magdaléna Kuchtová, Matúš Lányi, Radko Mačuha, Marcel Mališ, Stano Masár, Svätopluk Mikyta, Veronika Rónaiová, Peter Rónai, Maroš Rovňák, Dorota Sadovská, Anabela Sládek, Ľubo Stacho, Erik Šille, Jozef Šramka, Ján Vasilko, Peter Barényi, Dávid Demjanovič, Mira Gáberová, Oto Hudec, Dagmar Mavrevová, Eva Mikulášová, Jarka Mitríková, Mira Podmanická, Jozef Poník, Matej Rosmány, Martin Rusina, Ivana Sláviková / Turčianska galéria / Martin / 6. 12. 2012 – 17. 2. 2013

OLTÁRE SÚČASNOSTI – SÚČASNÉ OLTÁRE

Reflexia kresťanstva v slovenskom vizuálnom umení v horizonte obdobia nultých rokov (od roku 2000 až po súčasnosť)

Autori: Marko Blažo, Andrea Čepiššáková, Anton Čierny, Mária Čorejová, Ivan Csudai, Eva Filová, Miloš Kopták, Magdaléna Kuchtová, Matúš Lányi, Radko Mačuha, Marcel Mališ, Stano Masár, Svätopluk Mikyta, Veronika Rónaiová, Peter Rónai, Maroš Rovňák, Dorota Sadovská, Anabela Sládek, Ľubo Stacho, Erik Šille, Jozef Šramka, Ján Vasilko

Peter Barényi, Dávid Demjanovič, Mira Gáberová, Oto Hudec, Dagmar Mavrevová, Eva Mikulášová, Jarka Mitríková, Mira Podmanická, Jozef Poník, Matej Rosmány, Martin Rusina, Ivana Sláviková

Kurátorka: Lucia Miklošková

Miesto konania výstavy: Turčianska galéria, Veľká a Malá výstavná sieň, Daxnerova 2, Martin

Vernisáž: 6.12. 2012 o 17:00 hod.

Trvanie výstavy: 17.2.2013

Výstava predstavuje pokus o hľadanie prieniku medzi dvoma príbehmi: náboženským kresťanským mýtom a výtvarným umením, pričom lupou zaostruje na súradnicu súčasnosti a len nedávnu minulosť. Celá výstava je koncipovaná z dvoch častí, ktoré sú medzi sebou voľne previazané a môžeme ich vnímať aj ako dva samostatné projekty.

Prvá časť sa zameriava na mapovanie výtvarných diel, ktoré vedú dialóg s kresťanským náboženstvom a to prostredníctvom prisvojovania si jej ikonografie, symboliky a náboženských metafor či polemiky o cirkevno-politických vzťahoch. Dnes je pomerne frekventovaným názorom, že reflexia náboženstva nedominuje aktuálnym trendom vizuálneho umenia a že sa ocitla na periférií umeleckého záujmu. Otázka, ktorá sa tu kladie skôrznie, či netrpíme stále akousi klasickou predstavou o zhmotnení náboženských (a s náboženstvom súvisiacich) tém v umení, ktoré spolu dlhé obdobie tvorili pevný zväzok pri písaní dejín umenia. Treba si uvedomiť, že chápanie náboženstva je v podmieňovacom vzťahu s historickou existenciou a je zrejmé, že náboženstvo dnes prežívame úplne inak ako tomu bolo kedysi.

Výtvarné diela vybraných autorov sú usporiadané podľa stanovených kľúčov do štyroch samostatných výstavných celkov: Svätá-svätý-svätí, Ježiš v Disneylande, Iné videnie a Dedičstvo minulosti. Hlavnou myšlienkou, ktorá napĺňa výstavu je snaha zodpovedať nasledovné otázky: 1) v akých rôznorodých kontextoch dokážu dnes fungovať kresťanské motívy a nakoľko sa vzdiali pôvodným domovským kontextom 2) akým autorským cieľom a umeleckým výpovediam môžu slúžiť kresťanské náboženské znaky, symboly a námety v zobrazeniach 3) akými výtvarnými prostriedkami dokáže umenie dnes komunikovať hlboké duchovné odkazy biblického mýtu. Výstava poukazuje na pluralitu v transformáciách témy do hmotnej matérie a zahŕňa rôzne výtvarné média ako sú maľba, kresba, objekt, fotografia, videoart.

Druhá časť výstavy vznikla v spolupráci s dvanástimi autormi mladej generácie. Prezentované diela boli vytvorené na podnet zadania kreatívnej úlohy vytvoriť tzv. oltár súčasnosti alebo súčasný oltár. Idea kreovania oltárov je inšpirovaná dielom Stanislava Filka (*1937), ktorý v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia realizoval sériu diel nazvaných ako Oltáre súčasnosti. Charakteristickú črtu Filkových oltárov definuje hodnotový stret sakrálneho a profánneho výrazu. Chiazmus v titule výstavy je daný úmyselne, pretože zámerom úlohy nemalo byť nutne nadviazanie na Filkovu konceptuálnu stratégiu oltárov. Keďže náboženstvo a viera sú témami nanajvýš intímneho a osobného charakteru, autori mali ponechanú voľnosť a maximálnu slobodu v interpretácií zadania. Nahliadanie posvätného a svetského vychádza z hodnotového a skúsenostného postavenia ich pozorovateľa, pretože v samotnom priestore nie sú obsiahnuté tieto kvalitatívne rozdiely. Balansovanie, vymieňanie či posilňovanie intenzity medzi dvomi pólmi výrazu sa v rôznej miere prejavilo vo výtvarných interpretáciách mladých autorov.

-lm-