Autorská, no zároveň kolaboratívna výstava Denisa Kozerawského v Stredoslovenskej galérií v Banskej Bystrici krúži okolo problematiky systematického utláčania a násilia v lokálnom, globálnom aj medzidruhovom kontexte. Umelec spolu s autormi a autorkami hosťujúcich diel v nej cez rôzne prizmy hľadá nástroje odboja a emancipácie.

V rámci výstavy s poetickým názvom Dlhé tiene pred súmrakom, len nejasné zvuky, šepot a ozveny miznúce v krajine môžeme sledovať rôzne roly Denisa Kozerawského, ktorý sa dlhodobo venuje problematike rasových predsudkov, ktorým čelia Rómovia a Rómky. Vystupuje tu ako výtvarník, umelecký výskumník, kurátor či dokonca ako „mystery nájomník“ v sociálnej bytovke „Žlťák“. 

Táto sociálno-politická téma si vyžaduje komplexný prístup, ktorý následne formuje Kozerawského rôznorodú umeleckú prax. 

Výstava sa na prvý dojem môže zdať ako nie úplne koherentná, no pri stopovaní jednotlivých tém vytvára spletitý a šifrovaný svet paralel medzi násilím voči minorite, systematicky vyhladzovanej národnosti či samotnej prírode. Systém utláčania je tu aplikovateľný na ľudský aj prírodný svet. Aktéri*ky sa menia, vzorce však ostávajú. 

Architektúra výstavy je minimalistická. Tvoria ju drevené dosky, tvárnice a iba základné nosné konštrukcie. Priestor nám dáva pocit akejsi opustenosti, čo ešte umocňuje absencia denného svetla.
Návštevník*čka sa môže cítiť ako vo „vybývanej“ budove, v ktorej sú všetky okná zadebnené, odrezaný*á od okolitého sveta. Betónové tvárnice plnia praktickú funkciu podstavcov; diela sú nainštalované na doske podloženej drevenými kozami či polozabalené v bublinkovej fólii. Priestor vo mne prehlbuje empatiu so skupinami, pre ktoré je toto bežná realita, ale môže ísť aj o výsledok praktického balansovania s rozpočtom galérie. 

Na prízemí sa nachádza dielo hosťujúceho dua Basela Abbasa a Ruanne Abour-Rahme. Ich video At those terrifying frontiers where the existence and disappearance of people fade into each other rekontextualizuje tématiku „nelegálneho občana“, segregácie a utláčania v kontexte dlhodobej izraelskej okupácie Pásma Gazy. Prizvanie ďalšieho autorstva do výstavy v poslednom čase rezonuje aj v iných galériách. Ako príklad môžem spomenúť aj predčasne ukončené výstavy Klaudie Kosziby Rytmus záchrany a Jaroslava Kyšu Okraj víru v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Umelec*kyňa tak dokáže svoju pozíciu rozšíriť aj o iné hlasy a uvažovania. Spomenuté video v aktuálnom kontexte rozširuje naratív segregácie o ďalšie hlasy a reflektuje vyústenie okupácie do prebiehajúcich izraelských vojnových zločinov na palestínskom území. 

Na prvom poschodí sa nachádzajú dve inštalácie v spolupráci s interdisciplinárnym projektom RÚVK (Realistická Útopia Veľký Krtíš) a s grafickým dizajnérom Matejom Vojtušom. Hoci ide o dve rozdielne inštalácie, sú zvukovo prepojené dystopicko-ambientnou landscape Andreja Žabkaya. Prvá pracuje s dátami zhrnutými do jednoduchých, zrozumiteľných diagramov o každodenných prekážkach Rómov a Rómok. Druhá pracuje s rozšírením fragmentu knihy Mesto pre všetkých do výstavného priestoru, ktorý je obohatený o digitálne vizuály horiacej bytovky. V spomínanom fragmente Denis Kozerawski opisuje svoju skúsenosť ako „mystery nájomník“ v sociálnej bytovke „Žlťák“ vo Veľkom Krtíši. Inštalácia však funguje skôr ako referencia na vyššie uvedenú knihu, ktorá, na rozdiel od vystaveného diela, čitateľovi*ke ponúka dostatok času na ponorenie sa do kontextu Kozerawského výskumu.

Na poslednom poschodí prechádzame zo sveta ľudského do sveta medzidruhového a od konkrétností a faktov k imaginatívnosti. Túto časť výstavy hodnotím po koncepčnej aj komunikatívnej stránke ako najsilnejšiu. Nachádzajú sa tu 3D výtlačky amygdaly a zaťatej čeľuste neidentifikovateľného tvora, nafarbené airbrushom, ktorý vytvára dojem skleneného objektu alebo keramiky a zatajuje typickú materialitu 3D tlače. Dielo symbolizujúce emócie skupín, ktoré sú objektom segregačných praktík, je precízne vymodelované a v rámci výstavy je jedno z najpodnetnejších. Divákovi*čke by sa žiadalo viac podobných objektov, aby vedel*a plne preniknúť do tohto vykonštruovaného sveta. 

Prechod od konkrétneho k imaginatívnemu môžeme vidieť aj vo filme Kambium 1492 (Denis Kozerawski a Peter Kašpar) o Kokošovskej dubine, ktorá údajne zohrala istú rolu v kolonizovaní Ameriky, a tiež v koláži zbitých tiel po razii v Moldave nad Bodvou, ktorá funguje ako metafora odboja a regenerácie za pomoci paralely s mäsožravými rastlinami. V oboch dielach sú využité rastlinné elementy podnecujúce k špekulatívnejšiemu premýšľaniu.

Dlhé tiene pred súmrakom, len nejasné zvuky, šepot a ozveny miznúce v krajine je veľká kurátorská výzva, keďže sa snaží problematiku utláčania komunikovať prostredníctvom rôznych tém, ktoré sú komplexné už samy osebe a ako celok sa návštevníctvu môžu sprvu zdať neuchopiteľné. Autor, hostia*tky a spolupracovníci*čky na výstave spoločne hľadajú nástroje emancipácie a odporu voči niektorým spoločensky hlboko zakoreneným vzorcom. Výsledky tohto hľadania sú najzreteľnejšie na poslednom poschodí, kde sa dostávame za hranice ľudského sveta.

Výstava prechádza od lokálnej problematiky k globálnej a od ľudskej k medzidruhovej. Ako pomaly postupujeme výstavou, v mojom prípade zdola nahor, aktérstvo sa pomaly vytráca do pozadia, prestáva byť tak jasne definovateľné, preberá rolu človeka či prírody (ktorá je sama pomerne ťažko definovateľná). Do popredia prechádza samotný akt utláčania, násilia a segregácie voči inému (zámerne nechcem použiť slovné spojenie „voči slabšiemu“, pretože samotné diela poukazujú na transformáciu násilia do sily, ktorá dokáže rozbiť predtým spomenuté vzorce).

Návštevníctvo sa na výstave môže cítiť zahltené taživosťou tém a zároveň mu môže problematika vylúčenia, ekológie a rasovej diskriminácie pripadať vzdialená, pokiaľ s ňou neprichádza bežne do kontaktu. Denis Kozerawski na tieto súvislosti upriamuje našu pozornosť a vytvára myšlienkovú asambláž, v ktorej reakcia jedného podnecuje reťazovú odozvu. Obsah tejto asambláže však vytvárame my sami*é, hoci si túto zodpovednosť často nepriznávame. 

Andrej Žabkay, Basel Abbas, Denis Kozerawski, Kristína Jamrichová, Martina Růžičková, Matej Vojtuš, Ondřej Mohyla, Peter Kašpar, Ruanne Abou-Rahme, RUVK kolektív, Samuel Hagara / Dlhé tiene pred súmrakom, len nejasné zvuky, šepot a ozveny miznúcev krajine / Kurátorka: Zuzana Jakalová / Stredoslovenská galéria / Banská Bystrica /  15. 12. 2023 – 31. 3. 2024

Foto: Marek Jančúch