Pochybnosti digitálnych bytostí

Brněnský experimentální prostor Vašulka Kitchen zkoumá formy digitality a jejich přesahy a dosahy v umění. Výstava Susanny Flock se mimo jiné obrací k digitálním „bytostem“, s nimiž se setkáváme často a věnujeme jim jen málo pozornosti. Málokdy se zamýšlíme nad tím, jaký vztah mezi námi vlastně vzniká, píše v recenzi Viktória Pardovičová.

Pochybnosti digitálnych bytostí

Diela Susanny Flock, predstavené v priestoroch brnianskeho centra nových médií Vašulka Kitchen, nazerajú do sveta virtuálnych „organizmov“ a podnecujú k premýšľaniu nad tým, že väčšinu obsahu vnímame prostredníctvom rámu mierky displeja. Výstava My inventory is a Black Hole (Môj inventár je čierna diera) balansuje na rozmedzí digitálneho prostredia a fyzického sveta, najmä vo sfére virtuality, v ktorej umelkyňa priznáva animovaným a ďalším generovaným entitám individuálne formy existencie. Kurátorka Monika Szűcsová zároveň akcentuje vplyv technológií na ľudské zmysly, ktoré konfrontuje s novými možnosťami vnímania foriem počítačom generovaných obsahov.

Priestor Vašulka kitchen, prezentuje v oddelených miestnostiach dva prístupy práce Susanny Flock. Umelkyňa pôsobiaca vo Viedni sa vo svojom výskume zaoberá vplyvmi digitality, transformovanými do činností človeka. Tiež jeho telesnosťou, ktorá je každodenne pod vplyvom technológií. Orientuje sa však taktiež na prostredie samotnej virtuality, v ktorom často konfrontuje otvorenosť s obmedzenosťou a prehodnocuje bežné prístupy k čítaniu digitálneho obsahu.

Prístup dekonštrukcie virtuálneho sveta a jeho transport do fyzického prostredia galérie ukazuje inštalácia My Inventory is a Black Hole, ktorej názov zastrešuje celý výstavný projekt. Objekty voľne visiace vo vzduchu, mierne sa pohybujúce a prvotne pripomínajúce výstrižky malieb na transparentnom podklade, sú výsledkami skúmania princípov a obmedzeností vnímania dvojrozmerného obrazu. Ploché, dvojrozmerné obrazy predmetov predstavujú konkrétne kľúč či nádobu z digitálneho sveta videohier, akési hráčske odmeny a body záujmu, ktoré fungujú na princípoch výhod a vlastníctva. Autorka ich transformuje na hapticky príťažlivé objekty (zachovávajúce si však plochú vizualitu renderovaných počítačových obrazov) v reálnom svete. Prerámuje tak vnímanie obsahu za sklom obrazovky, ktorý je napriek interaktívnym prístupom (ako 3D modely či rôznorodé možnosti augmentovaných realít) stále vo svojej podstate výsledkom grafických štruktúr digitálnej jednoliatosti. Imerzívnu atmosféru priestoru na hranici digitálna a reálna dotvára žlté svetlo oblievajúce zavesené predmety, ktoré sa tak opäť stávajú záujmovými bodmi čakajúcimi na hráčsku (divácku) aktivitu.

Okrem inštalácie venujúcej sa motívu obrazovky sa v druhej, oddelenej miestnosti stretávame s médiom videa. Autorka v ňom skúma digitalizovanú telesnosť a možnosti existencie virtuálnych bytostí či charakterov, ktoré žijú svoje digitálne životy, zodpovedajúce sa len algoritmom programov. Flock ich vníma ako potenciality, ktoré napriek ich evidentnej existencii vo svojej podstate nemajú veľa možností prejavu. Prisudzuje im človeku príznačné vlastnosti a narušuje vnímanie virtuálneho ako neživého alebo ako reality, ktorá existuje len v grafických programoch.

Jej video Building A. I. out of Clay (Postaviť umelú inteligenciu z hliny), prezentované projekciou na stene, rozpráva esej o svete virtuálnych entít. Tie prehovárajú ako existencie hlásiace sa o svoje práva a bojujúce s rôznymi formami úzkostí. Prečo má animácia monštra Frankensteina existenciálne pocity? Čo ak si animovaný obrázok „ducha“ uvedomí, že je v podstate dookola generovaný s ďalšími cieľmi a nestíha prežívať svoj plnohodnotný digitálny život? Otázky identity, smrti či nestálosti, ktoré sú prítomné okrem textovej zložky videa predovšetkým v znepokojivej atmosfére priestoru projekčnej miestnosti, prekračujú hranice odhmotneného prostredia grafických programov.

Model smerujúci k vyčerpanosti organizmu (v akejkoľvek možnej forme existencie) umelkyňa tematizuje naprieč celou svojou tvorbou. Diela Susanny Flock v oboch častiach výstavy tak predstavujú komentáre súčasného stavu neskorého kapitalizmu, princípov akcelerácií a ďalších naratívov antropocentricky orientovanej a technologizáciou presýtenej spoločnosti. Komunikujú myšlienky o narušených štruktúrach každodenného života, pričom vytvárajú priestor pre bližšie pochopenie týchto počítačmi modifikovaných prostredí a ich obyvateľstva.

Výstava My Inventory is a Black Hole môže zo začiatku pôsobiť neisto a bez hlbšieho poznania konceptu pomerne prázdno. Postupne sa však odkrýva štruktúra asociácií a myšlienok, ktoré napĺňajú priestor. Pozývajú na návštevu virtuálnej entity a rozhýbavajú konvenčné prístupy k digitalite. Výstava sa dotýka tenkých hraníc, ktoré boli v posledných obdobiach prekračované poväčšine opačným smerom, transportujúcim náš svet do sveta virtuálneho, aby nám umožnili fungovať aj napriek obmedzenosti karantén a protipandemických opatrení.

Tu sa stretávame s návratom späť a prekrútením významu prostredia, ktoré ostáva napriek možnostiam technológií stále uzamknutým a v niečom nedotknuteľným svetom. Toto rozhranie však zároveň ubytováva aktérov či formy existencií, ktoré môžu podľa umelkyne nadobúdať individuálne vlastnosti, pocity a myšlienky. Jej prístup transformácie virtuálnych objektov by bolo možné prirovnať k stratégiám postinternetového umenia či napríklad k tvorbe umelkyne Katji Novitskovej, ktorá tematizuje stav vyrovnávania sa s narastajúcou digitalizáciou a rozširovaním technológií.

Flockovej práca sa však nachádza v situácii, ktorá sa rokmi transformovala na všeobecne zaužívanú realitu. Autorka sa vyjadruje k prostrediam, ktoré už nie sú novými, i keď sú v neustálom procese vývoja. Jej predmety, ukradnuté z virtuálnych svetov, nenarážajú na konkrétnu estetiku internetu či reklamných kampaní, odkazujú skôr k samotnému zmyslovému vnímaniu virtuálneho prostredia a jeho aj po rokoch pretrvávajúcej obmedzenosti. V protiklade s vystavovaním umenia postinternetu, ktoré bolo často prezentované ako vizuálne výrazné – inštaláciami atakujúcimi galerijný priestor, Flock svojou prácou vytvára skôr poetické príspevky a nekopíruje doslovnú estetiku virtuality. Priznáva, že človek je už dávno súčasťou digitálneho sveta, zároveň sa však pokúša otvoriť rozšírené možnosti uvažovania nad jeho zložkami a potenciálnym ne-ľudským obyvateľstvom, ktoré môže predstavovať znepokojivú metaforu nášho „reálneho“ každodenného sveta potrieb, plánov a väzieb.


Susanna Flock: My Inventory is a Black Hole / kurátorka: Monika Szűcsová / Vasulka Kitchen / Brno / 20. 10. – 1. 12. 2022

Foto: Barbora Trnková

Viktória Pardovičová | Viktória Pardovičová študovala teóriu umenia na FF Masarykovej univerzity v Brne. Pôsobí ako teoretička súčasného umenia so záujmom o jeho kritické presahy a spôsoby sprostredkovania v medzi inštitucionálnych sférach. Je spoluzakladateľkou a kurátorkou vitrínovej Postpost gallery.