TS: Peter Cvik, Filip Sabol, Dionýz Troskó v Galérii Jula Bindera

Peter Cvik, Filip Sabol, Dionýz Troskó / Bez názvu / Kurátorka: Lenka Binderová / Galéria Jula Bindera / Banská Štiavnica / 13. 8. – 19. 9. 2021

Galéria Jula Bindera

Nám. Sv. Trojice 21, Banská Štiavnica

Otváracie hodiny: streda-nedeľa: 12.00 –18.00

BEZ NÁZVU/UNTITLED

Peter Cvik/ Filip Sabol/ Dionýz Troskó

Kurátorka: Lenka Binderová

Vernisáž: 13/8/2021 o 18.00

Trvanie výstavy 13/8 – 19/9/2021

Doba informačnej explózie. Denne na nás pôsobí obrovské množstvo informačných zdrojov s rôznou kvalitou obsahu. Nie je jednoduché si overiť pravdivosť informácie, zaberá to čas a v neposlednom rade našu mentálnu kapacitu. Súčasná pandemická doba, ktorá v nás prehlbuje pocit neistoty, zmätenia je obzvlášť úrodnou pôdou na šírenie neprávd, hoaxov a konšpiračných teórií.

V autorsky vedenom výstavnom projekte Bez názvu sa trojica autorov kriticky vymedzuje voči nastolenému status quo o čom svedčí aj názov projektu, ktorý prispieva k pocitu zneistenia. Dionýz Troskó v inštalácii s názvom Big beautiful wall nadväzuje na odvekú tradíciu budovania múrov v zištnom záujme moci. Vytvára scénu, ktorá účelovo manipuluje prirodzené pôsobenie diváka v priestore. Obmedzuje jeho možnosť vnímať priestor ako celok, tým rozdeľuje to čo vidí na fragmenty. Podsúva mu autorovu predstavu toho čo má,  čo môže a je mu dovolené.. Filip Sabol v aktuálnej maliarskej tvorbe vychádza zo streetartovej scény a urbánneho vizuálneho jazyka. Svojou maliarskou intervenciou pracuje s typografiou, práca so slovom ako možným nositeľom informácie ( v horšom prípade dezinformácie). Účelovým “vytrhávaním z kontextu”, vrstvením a množením slov vzniká zhluk, ktorým sa informácie stávajú nečitateľné, vzniká informačný zhluk, v ktorom sa človek v dnešnej dobe už stráca…Výraznejšiu nadosobnú ideovú rovinu, ktorá prevláda v dielach Dionýza Troská a Filipa Sabola strieda intímnejší pohľad na svet, na okolitú krajinu v dielach Petra Cvika. Vlastné vnemy a zážitky dekomponuje v mysli ako fragmenty spomienok, ktoré následne skladá priamo pri procese maľby ako vrstvy jednotlivých situácií a kontextov. S dôrazom na napätie medzi jednotlivými vrstvami sa prelínajú miesta a svety privátne, verejné, deň, noc, pokoj a napätie. Vznikajú syntetizované krajinomaľby, ktoré pôsobia harmonicky aj napriek protichodnosti motívov.. Krajinu sleduje, rozmýšľa o nej, tvorí ju ako príbeh s otvoreným koncom, ktorí si doplní každý sám. Výstava by mohla byť chápaná aj ako reflexia súčasného roztriešteného sveta, ktorého chaotickosť človeka paralyzuje. Ako ho opäť zložiť do funkčného celku? Autori sa asi zhodnú na tom, že  nový návod nebude ani krátky ani rýchly a už vôbec nie jednoduchý..