Juraj Kollár v Piešťanskej mestskej galérii

Juraj Kollár: Lockdawn / Kurátorka výstavy: Katarína Bajcurová / Piešťanská mestská galéria / Piešťany / 3. 12. 2020 - 26. 4. 2021

Juraj Kollár: Lockdawn

Výstava v piešťanskej mestskej galérii prináša výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, jedného z najpôsobivejších maliarov našej súčasnosti. Modelovo ukazuje základné polohy jeho tvorby, ktorá sa vyvíja naraz niekoľkými smermi. Navonok sa síce môžu zdať odlišnými, avšak všetky sú vnútorne prepojené. Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka. Ako sám povedal, to, čo ho na maľbe zaujíma vari najviac je „haptická premena vizuálneho vnemu“: objektivizovať subjektívny zážitok reality, sveta okolo.

Na začiatku je možno vnem, dojem, prchavá chvíľa alebo nálada, ktoré naňho zapôsobia a ktoré sa snaží maliarsky sprostredkovať a transponovať. Jeho maľovanie, okrem toho, že je mentálnou záležitosťou, však atakuje diváka priam fyzicky, veľkou dávkou osobnostnej energie, živelnosti a sily, ktoré sa uvoľňujú v procese maľovania obrazu. Autor kladie dôraz na rôzne spôsoby percepcie a tieto vnemy prenáša na diváka. Pochopiť maľbu Juraja Kollára znamená nechať sa do nej vtiahnuť,  t. z. sledovať ju z dvoch fokusov vis à vis: 1/ podísť k obrazom zblízka, ponoriť sa do nich, zadívať sa dovnútra, sledovať detail, stopu štetca, špachtle, ruky, doširoka oči otvoriť... 2/poodstúpiť, pozrieť sa na obrazy ako na celok, z odstupu, dištancie, oči prižmúriť...  Lebo Juraj Kollár útočí rovnako na zmysly, ako aj na intelekt diváka, búra naše zaužívané vnímanie reality, nabáda nás dívať sa a – vidieť – a pochopiť veci a náš svet inak, novým – zážitkovým – spôsobom.

Prednedávnom radikálne transponoval svoj autorský koncept skladaných obrazov (krajiny videné cez sklobetónové steny) k objektovo chápanej maľbe, pričom na „maľovanie“ využíva rozmanité stavebné súčiastky, majú svoju osobitú faktúru a textúru, farebnosť a svetelnosť, podobne ako maľba. Pôvodne dvojdimenzionálne kompozície nadobúdajú tak novú objektovú fakticitu, vecnosť a priestorovosť, obraz akoby vykračoval z obrazu a menil sa na (sochársky?) reliéf svojho druhu. Keď sa však na nich pozriete z istej vzdialenosti, a privriete oči, je to stále druh maľby a osobitého iluzívneho zobrazenia. Na druhej strane v maliarskej reči Kollár využíva celú škálu zobrazení od hyperrealizmu, gestickej a pastóznej maľby (portréty, figúry) až po zovšeobecnenie motívu do pravouhlej siete, rastru, časť jeho prác zostáva čisto abstraktná. Hoci fragment abstrakcie sa môže ľahko premeniť na niečo, v čom nájdete, napríklad, fragment krajiny, niečoho, čo poznáte.

Maliarske experimenty Juraja Kollára sa doteraz odohrávali v tzv. expandovanom – rozšírenom – poli maľby, do diela zapájal aj rôzne, nové, často sofistikované, ambivalentné prostriedky a cesty „požičané“ z iných médií. Svojimi inovačnými pokusmi sa vytrvalo snaží vykročiť von z hraníc maliarskeho média, jeho doterajšie objavy sa uskutočňovali v rámci závesného obrazu (akokoľvek veľkého alebo naopak malého...), možno však nastal čas k ešte radikálnejšiemu vykročeniu za  jeho hranice. Dúfajme, že nám súčasná, tak trochu zvláštna – uzamknutá – doba, dovolí na jeho nateraz poslednej výstave uplatniť spomínaný fokus zblízka, aj fokus z diaľky, fyzicky sa aspoň na chvíľu priblížiť k obrazu, odstúpiť od neho a pozrieť sa naň, tvárou v tvár...

Katarína Bajcurová

Juraj Kollár (nar. 1981 v Nitre) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof.  Daniel Fischer, 1999 – 2003) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof.  Zdeněk Beran, 2003 – 2005). Získal viacero domácich i medzinárodných ocenení (Cena Igora Kalného, Zlín, 2009; Celeste Prize, 3. cena, Berlín, 2009; VÚB Maľba roka, Bratislava, 2010). Mal viacero samostatných výstav: Plató, PGU, Žilina; Plsť, hvězdičky, světlezelený motouz, možná modrý, stříbrné šroubky, drát, měděné trubky. Oranžová plastová hadice, červená stuha, tenký polystyrén, Stará čistírna Bubeneč, Zahorian & Van Espen, Praha; Buoy, Zahorian & Van Espen, Bratislava (2020); Strávený čas, Galéria 19, Bratislava; Prízemie, Galéria J. Koniarka, Trnava (2019); Obytná zóna, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica; Zázemie, Zahorian & Van Espen Gallery, Bratislava (2017), Reportovaná maľba, Galéria E. Zmetáka, Nové Zámky (2015); Luxurious Desert under the Sky of Paris, Zahorian & co Gallery, Bratislava; Thoughtful, Victoria ́s Gallery, Paríž (2014) a ďalšie. Spolupracuje so Zahorian & Van Espen Gallery (Bratislava, Praha) a Kubik Gallery (Porto, São Paulo). Jeho práce sú zastúpené vo verejných a súkromných zbierkach doma i v zahraničí, v Slovenskej národnej galérii, v Galérii mesta Bratislavy, v Národnej galérii v Prahe atď. Dlhší čas žil a maľoval v Paríži, v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. V roku 2020 mu vyšla knižná monografia Square One s úvodnou štúdiou Kataríny Bajcurovej a rozhovorom, ktorý viedla Eva Skopalová, autorom grafického dizajnu je Jan Šiller.