Artalk.cz

HK: Reakcia Ivana Jančára

 

Článok na margo Galérie mesta Bratislavy (GMB) bol vo svojej podstate zvláštny, uznávam pritom, že kritika je potrebným nástrojom určovania kvality a vážim si, že neostáva v anonymnej rovine ako sa s tým v poslednom období často stretávame. Už začiatok recenzie v podaní „hosťujúceho“ kritika Martina Vaněka na mňa však pôsobil zarážajúco. Spomína  na svoje pocity z výstavy z roku 2008, ktorá bola podľa neho „chronologicky uspořádaná, co do počtu exponátů mírně naddimenzovaná, podfinancovaná a prostorově hůře zvládnutá.“ Keďže o nej viac nehovorí, tak upresníme, že sa jednalo o výstavný projekt České umenie 1900-1939 a boli v ňom  prezentovaní autori ako Josef Čapek, Emil Filla,  Rudolf Kremlička, František Muzika, Josef Šíma, Toyen, Ján Zrzavý a mnohí ďalší. Celú výstavu pre GMB  pripravila a nainštalovala Alšova galéria. Čo je na tom teda zvláštne? Martin Vaněk bol vtedy pracovníkom práve tejto renomovanej juhočeskej zbierkotvornej inštitúcie, takže predpokladáme, že v úvode začína (nevedomky?) kritikou svojich bývalých kolegov a najmä kurátora tejto výstavy Hyneka Ruliska.

Autor si ďalej, okrem starého závesu, všíma aj absenciu vzduchotechniky, v čom mu žiaľ musím dať za pravdu a kladie si otázku, „jak vypadá tato instituce po sedmi letech?“ Je len škoda, že sme mu po vzájomnej interakcii nemohli na túto otázku aj primerane odpovedať, tak by som si dovolil tento priestor využiť a uviesť, čo sa všetko podarilo a čo sa nepodarilo  na budovách GMB za toto obdobie zrealizovať. Za približne spomínané obdobie sme po dlhom niekoľkoročnom súdnom procese vyhrali spor o vlastníctvo suterénu Mirbachovho paláca, kde už prebehla čiastočná rekonštrukcia. Na nádvorí sme objavili a zrekonstruovali stredovekú studňu. Vďaka zriaďovateľovi sme zrekonštruovali strechy v oboch palácoch (v Mirbachovom paláci sme v podkroví vytvořili aj nový výstavný prostor) ich sociálne zariadenia, výstavné priestory na druhom poschodí Pálffyho paláca a samozrejme nespočet drobných opráv, ktoré s expozičnou a prevádzkovou funkciou súvisia. Všetci „galerijníci“ či „múzejníci“ samozrejme dobre vedia, aké obrovské úsilie si vyžaduje takýto druh opravy národných kultúrnych pamiatok, s akými ťažkosťami sa na ne získavajú od finančne poddimenzovaného mesta zdroje. To všetko sa robí za plnej prevádzky s minimálnymi obmedzeniami čo sa týka výstav, či výpožičiek diel. Dokázali sme to, aj keď tu po uplynulé tri roky paralelne prebiehala digitalizácia 22 tisícov zbierkových predmetov.  A ostáva toho ešte veľa. Dobudovať spomínanú vzduchotechniku (čo  znamená aj kompletnú výmenu elektroinštalácie, ktorá teraz funguje na pokraji svojich hraníc) a predovšetkým vytvorenie kvalitných depozitárov, čo vidím ako najväčší súčasný problém našej galérie a naliehavo o tom presviedčam vedenie mesta.

Celá recenzia pôsobí chaoticky a povrchne, má mnoho protirečivých tvrdení, takže je aj ťažko reagovať na niektoré  pripomienky. Je napríklad zvláštne, že spomína aj vedenie galérie, uvádza aj vedúcu ekonomického úseku, ale už vôbec nespomína  manažérku. Čo je však dôležitejšie. Nehodnotí  celkovú výstavú činnosť,  okrem  spomínaného českého umenia uvádza len dve premenné výstavy (hoci prvotná myšlienka sa týka analýzy obdobia siedmych rokov), za velmi závažné považuje rozpor medzi  prezentáciou inštitúcie a skutočnosťou. Podľa jeho názoru naša prezentácia zveličuje skutočnosť, tak sa skúsme pozrieť na dve výstavy, ktoré Martin Vaněk vybral ako ukážky našej výstavnej činnosti. Ako prvú spomína výstavu Pabla Picassa zo zbierok jedného z najvýznamnejších svetových múzeí Kráľovnej Sofie v Madride. Ak naozaj zveličujeme skutočnosť, prezentácia tejto výstavy by mala byť daleko lepšia ako samotná výstava. Alebo ďalšia výstava svetovej fotografickej ikony Davida LaChapella. Podľa jeho vyjadrenia by tak aj tu bola naša prezentácia oveľa lepšia ako samotná výstava. Možno nám poradí, ako máme prezentovať našu ďalšiu výstavy Gyulu Kosice, na ktorú budeme mať zapožičané diela zo zbierok Centra G. Pompidou, aby propagácia opätovne nebola výrazne lepšia, ako samotná výstava.

Čo ma však úplne zarazilo, bolo hodnotenie odbornej práce galérie, v súvislosti s (na naše pomery ikonickou) Pasážou  od Mateja Kréna, ktorej fotografia bola napríklad použitá  na obálke významnej publikácie amerického autora Garretta Stewarta Book work a publikovaná v mnohých prestížnych svetových časopisoch o umení.  Martin Vaněk (v jeho profile na arttalk.cz sa píše, že autor sa dlhodobo zaoberá stredovekým umením) píše, že  „…po odborné stránce lze místy polemizovat o výběru děl nebo o významu, jenž je jim přisuzován.“ Spomína Romana Ondáka (!), Mareka Kvetána a Mateja Kréna. Pokračuje: „Nejvíce patrné to je v site specific díle Mateje Kréna s názvem Pasáž (2004). „….Po jedenácti letech však umění udělalo krok dopředu a Krénova instalace jednoduše zestárla.“  Možno si autor neuvedomil, že ide o súčasť stálej expozície slovenského výtvarného umenia a teda posudzovať akékoľvek dielo z hľadiska súčasného stavu umenia by komukoľvek prakticky znemožnilo prezentáciu takmer všetkých diel starších ako pár rokov. Mimochodom, „hojné a nesmyselně“ používanie nadpisov v stálej expozícii neslúži k zaškatuľkovaniu rôznych izmov, ako to interpretoval M. Vaněk, ale v súlade s názvom Fenomény k pripomenutiu rôznych umeleckých javov, ktorých diela sme nemohli zaradiť do expozície hlavne kvôli nedostatku priestoru.

A ešte k poznámke o financovaní či podfinancovaní inštitúcie. Dlhodobejšie sme mali približne rovnaké príjmy zo vstupného ako Slovenská národná galéria, pričom príspevok sme napr. v roku 2014 mali 633 455 eur.  Slovenská národná galéria mala príspevok  2. 819 760 eur.  Mimochodom Moravská galéria, kde recenzent pracuje ako asistent v jej Metodickom centre (CENS)  dostala 64 038 541 Kč, t.j. (zaokrúhlene 2. 366 000 eur).  Uvedomujeme si, že máme aj  rezervy a určite sú veci, ktoré môžeme robiť lepšie, ale pri takto neskutočne poddimenzovanom rozpočte sme realizovali každý rok množstvo projektov, ktoré výrazne presahujú ambície podobných galérií, ako je Galéria mesta Bratislavy.

Ivan Jančár

Podľa recenzenta „usměvavé a šťastné“ vedenie galérie:

ivan jancar

riaditeľ GMB PhDr. Ivan Jančár

zuzana jakabova

Mgr. Zuzana Jakabová, akad.mal. zástupkyňa riaditeľa, reštaurátorka

zuzana novotna

Mgr. Zuzana Novotná, manažérka galérie/PR

Zsófia Kiss-Szemán

Mgr. Zsófia Kiss-Szemán, hlavná kurátorka

klara feherviziova

Klára Fehervíziová, vedúca ekonomického oddelenia

Helena Blesakova

Ing. Helena Blesáková, vedúca oddelenia správy budov

Komentáře

    • Alexandra Kusa

    Nezvyknem reagovať na drobné „láskyplné“ štuchance od kolegov, aj keď sa už dlhšie stretávam na našej scéne s hrubým zjednodušovaním, podivnými komplexmi a neadekvátnymi reakciami na adresu SNG. Tentoraz ma však k reakcii vedie obava, kam by mohlo zjednodušené porovnávanie neporovnateľného zájsť v tomto svete stále technokratickejších kritérií. Aby sa inštitúciám nestalo to, čo humanitným vedám pri prideľovaní prostriedkov v školstve a vede. Aj preto svoje zvyky na chvíľu zmením a budem reagovať na konkrétnu časť príspevku pána doktora Jančára : „A ešte k poznámke o financovaní či podfinancovaní inštitúcie. Dlhodobejšie sme mali približne rovnaké príjmy zo vstupného ako Slovenská národná galéria, pričom príspevok sme napr. v roku 2014 mali 633 455 eur. Slovenská národná galéria mala príspevok 2. 819 760 eur“.
    Takže všeobecne – chcela by som poznať galériu v česko-slovenskom merítku, ktorá nie je podfinancovaná, aj keď dúfam, že taká niekde existuje. Myslím, že to je aj východisko“ ARTalkového tour de galleries“ – ukázať nadšenie a snahu inštitúcií, pracujúcich veľmi často v neštandardných podmienkach.
    A teraz k meritu veci: je skutočne tržba tým ukazovateľom dobrej inštitúcie? Alebo inak, ako porovnávať jednu galéria s druhou – je to program? zahraničné výpožičky? počet odborných monografii? pomer cena a výkon? Nemyslím si, že je namieste porovnávať rozpočet mestskej galérie s inštitúciou, ktorá spravuje štyri vysunuté pracoviská (z toho jeden renesančný hrad a jeden kaštieľ s rozsiahlym parkom), má hlavný depozitár umiestnený 200 km od sídla, spravuje dva veľké areály v Bratislave, má 173 zamestnancov a – v neposlednom rade – mnohé strešné a metodické úlohy vyplývajúce zo zákona . Takže by som v rámci zachovania objektivity poprosila korektnejší a kolegiálnejší prístup.
    Ďakujem_AK
    ps: pre dokreslenie obrazu: SNG zrušila pred dvomi rokmi vstupné do svojich expozícií…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *