HK: Reakcia Ivana Jančára

3. 9. 2015Artalk Komentář

Článok na margo Galérie mesta Bratislavy (GMB) bol vo svojej podstate zvláštny, uznávam pritom, že kritika je potrebným nástrojom určovania kvality a vážim si, že neostáva v anonymnej rovine ako sa s tým v poslednom období často stretávame. Už začiatok recenzie v podaní „hosťujúceho“ kritika Martina Vaněka na mňa však pôsobil zarážajúco. Spomína na svoje pocity z výstavy z roku 2008, ktorá bola podľa neho „chronologicky uspořádaná, co do počtu exponátů mírně naddimenzovaná, podfinancovaná a prostorově hůře zvládnutá.“ Keďže o nej viac nehovorí, tak upresníme, že sa jednalo o výstavný projekt České umenie 1900-1939 a boli v ňom prezentovaní autori ako Josef Čapek, Emil Filla, Rudolf Kremlička, František Muzika, Josef Šíma, Toyen, Ján Zrzavý a mnohí ďalší. Celú výstavu pre GMB pripravila a nainštalovala Alšova galéria. Čo je na tom teda zvláštne? Martin Vaněk bol vtedy pracovníkom práve tejto renomovanej juhočeskej zbierkotvornej inštitúcie, takže predpokladáme, že v úvode začína (nevedomky?) kritikou svojich bývalých kolegov a najmä kurátora tejto výstavy Hyneka Ruliska.

Autor si ďalej, okrem starého závesu, všíma aj absenciu vzduchotechniky, v čom mu žiaľ musím dať za pravdu a kladie si otázku, „jak vypadá tato instituce po sedmi letech?“ Je len škoda, že sme mu po vzájomnej interakcii nemohli na túto otázku aj primerane odpovedať, tak by som si dovolil tento priestor využiť a uviesť, čo sa všetko podarilo a čo sa nepodarilo na budovách GMB za toto obdobie zrealizovať. Za približne spomínané obdobie sme po dlhom niekoľkoročnom súdnom procese vyhrali spor o vlastníctvo suterénu Mirbachovho paláca, kde už prebehla čiastočná rekonštrukcia. Na nádvorí sme objavili a zrekonstruovali stredovekú studňu. Vďaka zriaďovateľovi sme zrekonštruovali strechy v oboch palácoch (v Mirbachovom paláci sme v podkroví vytvořili aj nový výstavný prostor) ich sociálne zariadenia, výstavné priestory na druhom poschodí Pálffyho paláca a samozrejme nespočet drobných opráv, ktoré s expozičnou a prevádzkovou funkciou súvisia. Všetci „galerijníci“ či „múzejníci“ samozrejme dobre vedia, aké obrovské úsilie si vyžaduje takýto druh opravy národných kultúrnych pamiatok, s akými ťažkosťami sa na ne získavajú od finančne poddimenzovaného mesta zdroje. To všetko sa robí za plnej prevádzky s minimálnymi obmedzeniami čo sa týka výstav, či výpožičiek diel. Dokázali sme to, aj keď tu po uplynulé tri roky paralelne prebiehala digitalizácia 22 tisícov zbierkových predmetov. A ostáva toho ešte veľa. Dobudovať spomínanú vzduchotechniku (čo znamená aj kompletnú výmenu elektroinštalácie, ktorá teraz funguje na pokraji svojich hraníc) a predovšetkým vytvorenie kvalitných depozitárov, čo vidím ako najväčší súčasný problém našej galérie a naliehavo o tom presviedčam vedenie mesta.

Celá recenzia pôsobí chaoticky a povrchne, má mnoho protirečivých tvrdení, takže je aj ťažko reagovať na niektoré pripomienky. Je napríklad zvláštne, že spomína aj vedenie galérie, uvádza aj vedúcu ekonomického úseku, ale už vôbec nespomína manažérku. Čo je však dôležitejšie. Nehodnotí celkovú výstavú činnosť, okrem spomínaného českého umenia uvádza len dve premenné výstavy (hoci prvotná myšlienka sa týka analýzy obdobia siedmych rokov), za velmi závažné považuje rozpor medzi prezentáciou inštitúcie a skutočnosťou. Podľa jeho názoru naša prezentácia zveličuje skutočnosť, tak sa skúsme pozrieť na dve výstavy, ktoré Martin Vaněk vybral ako ukážky našej výstavnej činnosti. Ako prvú spomína výstavu Pabla Picassa zo zbierok jedného z najvýznamnejších svetových múzeí Kráľovnej Sofie v Madride. Ak naozaj zveličujeme skutočnosť, prezentácia tejto výstavy by mala byť daleko lepšia ako samotná výstava. Alebo ďalšia výstava svetovej fotografickej ikony Davida LaChapella. Podľa jeho vyjadrenia by tak aj tu bola naša prezentácia oveľa lepšia ako samotná výstava. Možno nám poradí, ako máme prezentovať našu ďalšiu výstavy Gyulu Kosice, na ktorú budeme mať zapožičané diela zo zbierok Centra G. Pompidou, aby propagácia opätovne nebola výrazne lepšia, ako samotná výstava.

Čo ma však úplne zarazilo, bolo hodnotenie odbornej práce galérie, v súvislosti s (na naše pomery ikonickou) Pasážou od Mateja Kréna, ktorej fotografia bola napríklad použitá na obálke významnej publikácie amerického autora Garretta Stewarta Book work a publikovaná v mnohých prestížnych svetových časopisoch o umení. Martin Vaněk (v jeho profile na arttalk.cz sa píše, že autor sa dlhodobo zaoberá stredovekým umením) píše, že „…po odborné stránce lze místy polemizovat o výběru děl nebo o významu, jenž je jim přisuzován.“ Spomína Romana Ondáka (!), Mareka Kvetána a Mateja Kréna. Pokračuje: „Nejvíce patrné to je v site specific díle Mateje Kréna s názvem Pasáž (2004). „….Po jedenácti letech však umění udělalo krok dopředu a Krénova instalace jednoduše zestárla.“ Možno si autor neuvedomil, že ide o súčasť stálej expozície slovenského výtvarného umenia a teda posudzovať akékoľvek dielo z hľadiska súčasného stavu umenia by komukoľvek prakticky znemožnilo prezentáciu takmer všetkých diel starších ako pár rokov. Mimochodom, „hojné a nesmyselně“ používanie nadpisov v stálej expozícii neslúži k zaškatuľkovaniu rôznych izmov, ako to interpretoval M. Vaněk, ale v súlade s názvom Fenomény k pripomenutiu rôznych umeleckých javov, ktorých diela sme nemohli zaradiť do expozície hlavne kvôli nedostatku priestoru.

A ešte k poznámke o financovaní či podfinancovaní inštitúcie. Dlhodobejšie sme mali približne rovnaké príjmy zo vstupného ako Slovenská národná galéria, pričom príspevok sme napr. v roku 2014 mali 633 455 eur. Slovenská národná galéria mala príspevok 2. 819 760 eur. Mimochodom Moravská galéria, kde recenzent pracuje ako asistent v jej Metodickom centre (CENS) dostala 64 038 541 Kč, t.j. (zaokrúhlene 2. 366 000 eur). Uvedomujeme si, že máme aj rezervy a určite sú veci, ktoré môžeme robiť lepšie, ale pri takto neskutočne poddimenzovanom rozpočte sme realizovali každý rok množstvo projektov, ktoré výrazne presahujú ambície podobných galérií, ako je Galéria mesta Bratislavy.

Ivan Jančár

Podľa recenzenta „usměvavé a šťastné“ vedenie galérie: