TS: Martin Lukáč
9. 6. 2015Infoservis
VISVA.CO / Martin Lukáč / Galerie Kabinet / Brno / Radnická 4 / 13.05 – 20.06.2015
VISVA.CO / Martin Lukáč
Základným východiskom výstavy Martina Lukáča VISVA.CO je vizuálna reprezentácia morskej panny (formosa superne), konkrétne zmeny obsahov a asociácií, s ktorými sa obrazový motív bájneho stvorenia v dvetisícročnej histórii spájal. Inštalácia vytvára enviroment, v ktorom je nová sémantická skutočnosť definovaná pohybom medzi troma základnými referenčnými bodmi na časovej osi.
- bod: Úvod svojho spisu Ars poetica (O básnickom umení, 1. st. pr. Kr.) formuluje Horácius ako varovný signál umelcom- vystríha ich pred zobrazovaním hybridných kombinácií, ktoré nezodpovedajú pravde prírody či logického skúmania. Ako príklad použil morskú pannu- hybridné stvorenie, ktoré je od pása nahor krásnou ženou a zvyšok tela je rybí:
na konskej šiji a telo vytvoriť z rozličných údov
hýriacich farebným perím a krásna žena by mala
naspodu podobu odpornej ryby, premohli by ste,
priatelia, smiech, keby ste prišli si pozrieť ten výtvor?“
- bod: V stredoveku sa mytologická postava z Homérovej Odysey stáva predmetom moralizátorských výkladov. Morská panna (ochechule) je symbolom márnivosti a nebezpečnosti mámivej ženskej krásy, reprezentuje pokušenia striehnuce na kresťana pri jeho „plavbe“ životom. Morská panna je synonymom pre pokušiteľku: „Naše milá sestra Jana / do školy jest dána, / tá nevěrná rána / ta jie provrtána. / Ve školejest známa, / tam nelehne sama, / (...) Když prídeš po chvíle, / žák, tebe pochuchle. / Ó předrahá ochochule, / svrbíť li tě karkule?“ (Naše sestra Jana, pol. 14. stor.).
- bod: Terry Heckler, autor loga firmy Starbucks - najväčšieho obchodného reťazca kaviarní na svete - o svojom výtvore povedal: „It’s a metaphor for the allure of caffeine, the sirens who drew sailors into the rocks.“
Výstava svojim názvom, i celkovou koncepciou (forma estetizovaného a štylizovaného priestorového hypertextu), odkazuje na špecializované blogy, v ktorých ustavične vznikajú nové obrazové svety a tým i premenlivé siete významov, splietané z privlastňovaných obsahov z najrôznejších zdrojov. Na súčasnú postinternetovú situáciu reaguje i spôsob vytvárania fotografického záznamu výstavy, ktorý sa osamostatňuje a žije si vlastným virtuálnym životom, nezávislým na fyzickej existencii samotnej expozíce. Snímky tak nepredstavujú dokumentáciu výstavy, v zmysle zaznamenania jej „reálnej“ podoby, ale produkciu nových obrazov v sfére digitálneho zdieľania.
Peter Megyeši