Lorem ipsum dolor

Skúmanie (ne)násilia

13. 3. 2024Ivana HrončekováRecenze

Výstavný projekt Nature Red in Tooth and Claw v tranzit.sk rozoberá militarizované myslenie o zdraví a prírode. Ivana Hrončeková sa pýta, či sa projektu podarilo dosiahnuť deklarované ciele, ako je komunitné zdieľanie a prepojenie lokálneho a translokálneho kontextu.

Bratislavský tranzit.sk momentálne hostí kolektívnu výstavu Nature Red in Tooth and Claw (Príroda, skrvavené zuby, pazúry) v kurátorskej koncepcii Hany Janečkovej, ktorá vychádza z jej dlhodobého záujmu o biopolitiku tela a ekológiu skúmanú z feministických perspektív. Mnoho svojich nedávnych výskumných projektov realizovala aj ako členka kolektívu Display – Sdružení pro výzkum a kolektivní praxi v Prahe, kde spoločne so Zuzanou Jakalovou pripravili sériu výstav a rovnomennú publikáciu Multilogues on the Now: O žlázách, membránách a dutinách. Táto kniha-objekt alebo výstava vo forme publikácie, ako ju editorky nazývajú, vyšla v období pandémie a skúsenosť tejto globálnej krízy spôsobenej mutujúcim vírusom zvýraznila a podčiarkla posthumanistické prístupy k zdraviu, liečeniu, telesnosti a sexualite, na ktoré sa projekt dlhodobo zameriaval. Výskumnú sériu Multilogues on Now nespomínam tak úplne náhodou, výstava Nature Red in Tooth and Claw je, zdá sa, akýmsi voľným pokračovaním. Predstavuje hustú významovú sieť úzko súvisiacich tém, ktoré sú pojednané rôznymi jazykmi na škále od neoromantického symbolizmu až po svojpomocný medicínsky výskum. 

Aj napriek nelineárnemu usporiadaniu jednotlivých diel považujem za úvod do výstavy video Lycaeon Mariny Hendrychovej, ktoré lyricky opisuje vysporiadavanie sa s autoimunitným ochorením. Očakávaný finálny boj hostiteľky so svojím škodcom – symbolickým monštrom v podobe bytosti medzi človekom a vlkom však nahrádza vzájomné spolužitie. Leitmotívom celej výstavy je totiž premisa odmietnutia násilia, skrz metaforu odmietnutia darwinovskej teórie prirodzeného výberu, kde je prežitie odmenou za vyhratý boj, ktorý sa nezaobíde bez skrvavených zubov a pazúrov. Obrazy násilia, krv, koža, srsť, šupiny a citeľne existenciálny strach zvierat hnaných na smrť na bitúnkoch alebo zabíjaných či zaživa sťahovaných z kože na trhoviskách alebo v laboratóriách sú silne koncentrované vo filme Na Venuši umelca*kyne P. Staff. Obrazy priemyselného usmrcovania zvierat alebo súvisiace medicínsko-poľnohospodárske koncerny sa stávajú zástupným symbolom inštitucionalizovaného násilia, na ktoré P. Staff nahliada z pozície queer, trans a nebinárnych ľudí. Z dnešnej perspektívy je na filme pozoruhodné aj to, ako presne dokázal predznamenať vznik a dôvody šírenia vírusu covid-19. Spochybňovanie modernistickej predstavy o sterilite a hygiene ako najúčinnejšom spôsobe prevencie chorôb a liečby môžeme vidieť v precíznych materiálových objektoch Šimona Chovana. Citujú tvaroslovie rôznych filtračných zariadení, ktoré sú zámerne kontaminované časťami dátových káblov, prírodných alergénov a plesní. 

Diela Lucie Rosenfeldovej a umelca*kyne Seriny Tarkhanian zhodne kritizujú praktiky inštitucionalizovanej gynekologickej starostlivosti. Rosenfeldovej digitálne koláže baktérií prítomných vo vaginálnych tekutinách a spôsobujúcich ochorenia obsahovo dopľňajú v priestore veľkoryso prezentovaný umelecko-výskumný projekt Tarkhanian. Projekt Buričské dotyky: proti komodifikácii vaginálnej flóry pritom predstavuje skutočne obdivuhodný príklad bio-hackingu, kombinujúceho dizajn a vedecké poznatky pri samoliečbe opakujúcej sa vaginálnej dysbiózy. Praktiky bio-hackingu tak výstava predstavuje ako jednu z možností aktivistického vzdoru a jednu z možných ciest, akými sa vymedziť voči kapitalizácii našich telesných tekutín, na ktoré de iure nemáme právo, len čo opustia naše telo. Ako nadväzujúcu kritiku kapitalizmu a určitý epilóg výstavy vnímam video Alicje Rogalskej Temné vlákna, kde je chudoba najzraniteľnejších obyvateľov*iek vnímaná ako parazit dobre namazaného stroja globálneho toku dát, a teda obchodu i pretrvávajúceho mocenského zápasu.

Výstavný projekt Nature Red in Tooth and Claw je ďalším stupňom vyargumentovaného a obsiahlo ozdrojovaného akademicko-kurátorského výskumu s jasnými východiskami, ktoré napĺňa prostredníctvom diel výrazných osobností medzinárodnej umeleckej scény. Otázkou ale zostáva, či sa mu skutočne podarilo aspoň čiastočne realizovať niektoré z deklarovaných riešení v podobe komunitného zdieľania, starostlivosti, pozornosti a prepájania lokálneho a translokálneho kontextu, alebo do akej miery sa o to vôbec projekt usiloval. Nemôžem sa totiž „ubrániť“ dojmu, že sa pozerám na slonovinovú vežu, v projekte také kritizované aseptické laboratórium (aj keď tentoraz laboratórium myslenia), bez hlbšieho napojenia na miestny kontext a komunitu. Výstava pritom priamo nadväzuje na idey odmietnutia binárneho delenia, ktoré vedie k mocenským dynamikám založeným na dominancii a menejcennosti, hostiteľstve a parazitizme alebo kontraste centra a periférie.

Tento dojem určite ešte umocnil aj fakt, že som z tranzit.sk zamierila rovno na dernisáž (zatiaľ) poslednej výstavy …and they lived… pod hlavičkou samostatnej Kunsthalle Bratislava, ktorá bola akousi queer smútočnou oslavou spolupatričnosti. Predmetom mojej kritiky nie je porovnávanie diametrálne odlišnej metodiky medzi akademickým výskumom a vogue performativitou, skôr chcem poukázať na skutočne alarmujúce dianie a okázalú demonštráciu politickej moci, ktorá sa momentálne na Slovensku deje v miere, na ktorú nie sme zvyknutí*é a ani pripravení*é. Na „stránkach“ Artalku asi nie je nutné vyčerpávajúco vysvetľovať súvislosti, pre úplnosť len dodám, že queer ľudia, ktorí stoja v centre aktuálnej vlny feministickej emancipácie, sú momentálne používaní ako hlavná návnada kultúrnych vojen, prípadne nástroj politickej pomsty. A to aj napriek vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, ktorá pred rokom a pol otriasla nielen slovenskou spoločnosťou. Moja úvaha preto smeruje skôr k rečníckej otázke, či by sa v rámci sprievodného programu výstavy nehodilo reflektovať napríklad aj tieto špecifické kontexty a vo vzájomnom dialógu s miestnymi odborníčkami*mi viac rozvinúť ponúkané sociologické aspekty a problematické situácie a dopriať si tak vzájomné liečenie (napríklad aj) spolupatričnosťou a pozornosťou. 

V rámci dramaturgie sprievodného programu sa do konca marca uskutočnili tri zo štyroch plánovaných prednášok alebo debát, pričom len jedna z nich vychádzala z lokálnych skúseností. Predmetom debaty Zuzany Jakalovej so sociálnym antropológom Andrejom Belákom a ľudsko-právnym aktivistom Stanom Danielom bolo hodnotenie priebehu a dopadov karanténnych opatrení vo vylúčených, predovšetkým rómskych komunitách na Slovensku a načrtnutie ich pretrvávajúcich problémov v oblasti zdravia. Obaja majú pritom dlhoročné skúsenosti z terénu a s charizmou, vecne a bez diskriminácie akéhokoľvek druhu dokázali vyvrátiť hneď niekoľko stereotypov a priblížiť súvislosti a najproblematickejšie situácie, ktorým slovenskí Rómovia a Rómky denne čelia napríklad aj v kontakte s inštitucionalizovanou starostlivosťou. 

Avizovaným bodom sprievodného programu nateraz zostáva artist talk P. Staff. Prednášky Seriny Tarkhanian a Sophie Lewis zase predstavili nedávne výskumné projekty: Tarkhanian hovorila o svojej ceste k bio-hackingu a Lewis o tézach zo svojej knihy Full Surrogacy Now: Feminism Against Family, pričomzáver prednášky venovala americkej interupčnej politike a rôznym aspektom pro-choice a pro-life feministického aktivizmu. Na tomto mieste Lewis vyslovila pomerne kontroverzne znejúcu, ale trefnú pripomienku, ktorú si dovolím parafrázovať: Náš boj proti násiliu by nikdy nemal mať formu sentimentálnej fantázie nenásilia. Nemôžeme predstierať, že interrupcia nie je násilím. Vytvoriť akúsi sterilnú definíciu násilia je problematické rovnako ako trvať na dodržiavaní pro-life morálneho imperatívu. Škoda, že tento priestor nebol využitý skôr na diskusiu a možno aj porovnanie rôznych stratégií – napríklad so spomínanými Magdalenou Duškovou a Eliškou Koldovou, ktoré zmapovali českú pro-life lobby. Záznamy všetkých prednášok sú dostupné online a určite stoja za pozretie.

Nature Red in Tooth and Claw reflektuje programové zameranie galérie tranzit.sk, ktorým je vytváranie priestoru pre realizáciu alebo prezentáciu ambicióznych výskumných projektov z medzinárodného i slovenského prostredia, čo je určite vítané. Do Bratislavy priniesol kontakt s témami, prístupmi a myslením, ktoré zdieľame globálne a sú nesmierne potrebné. Obzvlášť v situácii oprávnených obáv z cenzúry, v ktorej sa momentálne nachádzame. O to viac do popredia vystupuje, že komplexnosť prezentovaných tém i potenciál súvisiacich diskusií zostali nevyčerpané.

Šimon Chovan, Marina Hendrychová, Alicja Rogalska, Lucie Rosenfeldová, P. Staff, Serina Tarkhanian Սերինա Թարխանյան / Nature Red in Tooth and Claw / Kurátorka: Hana Janečková / Architektúra výstavy: Matej Gavula / tranzit.sk / Bratislava / 23. 11. 2023 – 15. 3. 2024

Foto: FB tranzit.sk

Ivana Hrončeková | Vystudovala slovenský jazyk a literaturu na Fakultě humanitních věd UMB v Banské Bystrici a konceptuálně orientovaný Ateliér environmentu brněnské FaVU. V roce 2022 na FaVU obhájila disertační práci na téma průniků literatury a pohyblivého obrazu. Od roku 2015 působí jako dramaturgyně a kurátorka v rámci nezávislé i zřizované umělecké scény, aktuálně je kurátorkou brněnské Galerie TIC.