Artalk.cz

TS: Jonáš Strouhal

Jonáš Strouhal / Bistro Affluenza / galéria ± 0,0  / Žilina / 11. 5. – 15. 6. 2018 

Galéria Plusmínusnula Vás pozýva na otvorenie výstavy

Jonáš Strouhal:

BISTRO AFFLUENZA

V temných časoch

Bude sa tiež spievať?

Áno, bude sa spievať.

O temných časoch.

– Bertolt Brecht

 

Alegória affluenzy

Alegória ako umelecký prostriedok zobrazuje prostredníctvom symbolických a prípadne fiktívnych postáv, miest a udalostí problémy a javy reálneho sveta či všeobecné fakty o ľudskej existencii. Na druhej strane, alegorézia je akt chápania umeleckého vyjadrenia ako alegórie v rozpore so zámerom autora. Možnosť vztiahnuť niečo ako paralelu k niečomu inému a alegória sú totiž ľahko zameniteľné, napriek zásadnému rozdielu: jedna z nich je založená na slobode vnímateľa, zatiaľ čo druhá je pod nadvládou autora.

Inštalácia Jonáša Strouhala Bistro Affluenza sa v prvej rovine prezentuje ako priamočiara alegória zvráteností kapitalizmu.  Ako alegória pozoruhodnej schopnosti kapitalizmu zmeniť aj našu bolesť, utrpenie, nedostatky – skrátka dôsledky vykorisťovania – na niečo potenciálne trhovo atraktívne tak, že z nich urobí niečo nielen žiadúce, ale aj zdravé, priateľské k životnému prostrediu. Ale, tak ako v mnohých prípadoch, problém nespočíva v tom, že by sme si ho neboli teoreticky vedomí, ale v tom, že vždy potrebujeme reálny zážitok na to, aby sme zistili, čo naozaj cítime a možno aj to, kým naozaj sme. Strouhalova ponuka na stole je priamočiara, ale prináša množstvo možných interpretácií. Výjav sa odohráva niekde na pomedzí výstrahy, výzvy zásadného významu a zradného testu osobnosti – sme konfrontovaní s intímnou avšak grotesknou scénou zasadenej do trojuholníka troch zásadných ľudských prvkov: intimity, výživy a oddychu. Trik spočíva v tom, že scéna nezostáva vizuálnym a intelektuálnym cvičením, v rámci ktorého spochybňujeme neustále sa rozširujúce hranice novej normality a sociálnych noriem, ktoré schvaľujú spoločnosť vyživovanú výparmi, ale volá nás k činu, k tomu, aby sme ju sami prežili, alebo sa rozhodli ju odmietnuť.

Paraván ukazuje umelo lákavú prázdninovú destináciu – bežná dovolenka s upokojujúco stereotypným vizuálom, ktorú tak potrebujeme, aby otupila naše prepracované telá a mysle. Hladká pokožka, bujné syntetické krivky a zaručene navždy mladá erotická figurína je potrebná na to, aby vzbudila sexualitu, intimitu, senzualitu a možno lásku – lebo kto už má čas a nervy na novú priateľku? Jej prsia, ktoré pretekajú mliekom – symbol večne vyživujúcej matky – sú teraz upgradované, takže nám ponúkajú Manu, lahodný a nutrične vyvážený pokrm vhodný pre zdravých dospelých jedincov, ktorí chcú šetriť peniaze, čas a životné prostredie. Bez námahy, jedným mávnutím karty pri bezkontaktnom terminále môžete doslova ochutnať to, čo treba na to, aby ste mohli vzdorovať dravej oblude kapitalizmu. Za čo však neplatíte a čo možno ani nechcete, je zistenie, kde sa v tejto celej situácii nachádzate vy, áno, vy sami. Ako sa cítite? Ste vzrušení? Nie ste zvedaví? Alebo sa cítite trochu nepríjemne? Ale prečo?

Aké nefunkčné sú vaše vzťahy k bohatstvu a snahe získať ho?

Čo povie alegória vchádzania ktorá sa mení na barometer Affluenza úrovne?


Mana je navrhnutá ako nutrične vyvážená náhrada jedla, vhodná pre zdravých dospelých jedincov, ktorí nechcú premrhať priveľa času, peňazí a vytvárať odpad pri príprave jedla. Mana o sebe tvrdí, že je priateľská k životnému prostrediu, čo sa týka výroby, skladovania a konzumácie. Je dostupná vo forme nápoja či prášku a dokáže plne uspokojiť váš nutričný príjem. Má životnosť jeden rok, neobsahuje laktózu, žiadne živočíšne produkty a je vhodná pre vegánov.

Affluenza je termín, ktorým sa označujú nezdravé a nežiadúce psychologické a sociálne efekty materiálneho dostatku, vnímané ako rozšírený spoločenský problém, obzvlášť pocity viny, straty motivácie a sociálnej izolácie, ktoré zažívajú bohatí ľudia. Spája sa s extrémnym materializmom a konzumným životným štýlom spojenými so snahou získať bohatstvo a úspech, za následok má život v chronickej nespokojnosti, dlhoch, prepracovaní, strese a poškodené vzťahy. Affluenza je obzvlášť častá v spoločnostiach, kde sa kladie veľký dôraz na finančný úspech a materiálne vlastníctvo.

Teória dievčaťa identifikuje Dievča v každom z nás v konzumnej spoločnosti ako koncept bez genderovej identity, pričom prehlasuje naše prežívanie seba samých ako komodity, ktorá sa neustále oceňuje a ponúka na trhu. Dievča je totálne posadnuté vlastným obrazom. Na tvári má masku. Dievča je posadnuté autenticitou, lebo je to lož. Keď sa Dievča chichoce, pracuje. Dievča nie je nikdy jednoducho smutné, je smutné aj z toho, že je smutné. Dievča je optimistické, nadšené, pozitívne, šťastné, entuziastické, plné radosti; inými slovami, trpí.

Blog Doktora Johna

Čo človek potrebuje

Český umelec sa nám snaží ukázať „ako žijeme“

Nie som veľký milovník umenia, raz za čas s manželkou zájdem do múzea, zväčša zo spoločenských dôvodov. Tentoraz ma priatelia vzali do priestoru pre alternatívne umenie v malom slovenskom meste a tvrdili, že sa mi to určite bude páčiť. No, nie som si tým až taký istý. Skúsenosť ale každopádne stála za to.

Priestor bol úplne prázdny – povedali mi, že umelci dnes preferujú minimalistický prístup k prezentácii svojich diel – dominovala mu jedna skupina predmetov a dekorácií. Bola tam krásne tvarovaná erotická figurína, s prsníkmi v jednej ruke a bezkontaktným terminálom v druhej, na hliníkovom kuchynskom stole, pričom na pozadí bola obrazovka s výjavom z dovolenky snov, opustený ostrov s bielym pieskom a tropickými palmami. Naokolo boli rozmiestnené malé balíky s nápojmi, o ktorých som sa neskôr dozvedel, že ide o český produkt Mana, plnohodnotnú náhradu jedla. Keď som to zbadal, nevedel som najprv, čo si mám myslieť, vyzeralo to ako na natáčaní nejakého divného porna, alebo možno reklamy. Keď som sa pozrel bližšie, našiel som pokyny, podľa ktorých som mal najprv použiť kreditnú kartu a potom sa napiť z prsníka figuríny.

Fíha, povedal som, títo umelci! Zo srandy som to skúsil a bol som prekvapený, ako prirodzene pôsobila na dotyk jej pokožka. Ak by som niekedy bol až taký zúfalý, určite si jednu kúpim.

Potom som sa vonku zoznámil so samotným umelcom, a čo vám poviem, vtedy sa všetko posralo. Snažil sa mi niečo vysvetľovať, rozprával o neskorom štádiu kapitalizmu, neoliberalizme a používal všetky tie ľavicové formulky, ktorými títo ľudia kritizujú to, ako sa v skutočnosti majú dobre. Povedal mi, že chcel ukázať, ako strácame kontakt s realitou kvôli našej všadeprítomnej pracovnej rutine. No, jasné, že musím pracovať 24 hodín denne, ak nechcem skončiť ako on. Tvrdil, že systém nás núti (ďalšia debilná ľavičiarska fráza) aby sme boli takí produktívni, že nedokážeme uspokojiť svoje prirodzené potreby a tak namiesto toho, aby sme súložili so všetkými ženami naokolo, potrebujeme porno a bábky ako tá jeho, hovoril, že spoločnosti, pre ktoré pracujeme, nás nútia chodiť na drahé dovolenky pri mori, ktoré nevyžadujú žiadnu mentálnu pozornosť, len aby sme vypli a nepremýšľali o tom, ako veľmi je naša práca v skutočnosti na hovno. Nakoniec začal rozprávať niečo o gastronómii, ale vtedy som už bol taký nasratý, že som už veľmi nepočúval a rýchlo šiel na ďalší pohár lacného vína, čo tam mali.

Chlapci, ak je toto umenie, tak ja neviem. Kde berie drzosť kritizovať moju prácu a realitu, hovoriť, že je niečo lepšie, keď sa pozriem naňho a jeho kumpánov, zrejme tiež umelcov, ako mrmlú niečo o blížiacom sa konci kapitalizmu. Jebať naňho.

Našťastie tam bol aspoň vedľa bar, kam sme potom šli a dali si pár celkom slušných whisky koktejlov s nevysloviteľnými menami. Bože, to bolo rozhodne naposledy, čo som šiel do nejakého umeleckého priestoru! Tony

Felix

Priateľ jedného priateľa zdieľal tento post na facebooku a ja som sa neovládol a musel som to okomentovať. Väčšinou mi nevadí, keď sa ľudia sťažujú na to, že nechápu súčasné umenie, ale toto je ďaleko za hranicou. Je to celá sada pomýlených interpretácií tohto zážitku, ako aj samotnej umeleckej inštalácie (aj keď som ju teda sám nevidel, len na obrázkoch). Zobrazovať sex biznis prostredníctvom tejto masturbačnej pomôcky je jedna vec. To, že tam chýba akékoľvek vysvetlenie, je druhá. Je to zasa o posilňovaní pozície mužmi ovládanej spoločnosti, kde neexistujú zábrany. Na druhej strane, keď vidíte ako v Španielsku ľudia protestujú proti tomu absurdne miernemu rozsudku, kde nejakí chlapíci dostali len pár rokov väzenia za skupinové znásilnenie, vzbudzuje to nádej, že konečne začínajú chápať, že takýto systém nie je udržateľný a že musíme zmeniť určité základné pravidlá správania sa, ako aj naše vnímanie. Aby sme sa ale vrátili k tomu českému umelcovi: chápem, že kritizuje nové priemyselné odvetvie a snaží sa nás presvedčiť, že máme jesť normálne, a že nutričné nápoje sú odpoveď. Chápem aj to s štandardnými dovolenkami, ktoré nás udržiavajú produktívnych. Ale čo tá figurína?! Sorry, ale toto je totálna urážka všetkých žien a aj mňa ako pomerne úspešného bieleho muža v strednom veku. Problém vnímania žien ako objektov sa nevyrieši tak, že nám niekto ukáže ďalšiu figurínu s umelými tvarmi a znakmi pornopriemyslu. A už vôbec nie, ak chcete, aby jej ľudia pili zo silikónových pŕs. Ja osobne by som hlavne niečo také neurobil. Hnusí sa mi už len pomyslenie na to. Myslím si, že tento mladý umelec musí mať aj veľmi dobré nápady, ale že sa snaží nájsť odpoveď, ktorú sám ešte nedokáže pochopiť. Toto nie je téma, s ktorou sa má človek zahrávať. Či už v doslovnom alebo prenesenom zmysle. Prajem mu všetko najlepšie, ale aj poriadnu dávku zdravého rozumu a citu pre to, čo kritizuje. Obzvlášť s prihliadnutím na to, že jeho dielo vidia aj ľudia ako autor pôvodného príspevku nad týmto komentárom.

Bernard

Mrzí ma to, ale nemôžem súhlasiť. To, čo robí tento umelec, Jonáš Strouhal, nie je v žiadnom prípade posilňovanie pozície stereotypov a pálčivých problémov našej spoločnosti, ale naopak poukazovanie na ne a ich kritika. V podstate ukazuje na niekoľko prvkov, ktoré reprezentujú našu neoliberálnu existenciu a pornopriemysel je bez pochyby jedným z nich. Len sa pozrite okolo seba. Ak dáme do takéhoto kontextu figurínu ženy, nie je to sexizmus, ani jeho propagácia, ale jeho ostré odmietnutie. Jeme, spíme, súložíme a kedysi bolo našou výsadou rozhodnúť, kedy a kde to robíme. To už je ale minulosť, dnes, keď musíte vstať o piatej ráno, dopraviť sa do práce a domov prídete o polnoci. Žijeme vo fyzicky neudržateľnom systéme. Keď ukazujete takúto bábku a nútite publikum, aby sa z nej „napilo“, musí to byť nechutné, lebo umelec chce, aby to také bolo, aby ste si uvedomili, čo znamená vaša každodenná porno rutina, keďže už nemáte čas na normálne vzťahy. Je to všetko o ekonomike času a jeho distribúcii v našej každodennej realite. Výborný projekt, Jonáš! Teším sa na ďalšie!

 

Spolupráca a kurátorský text: Significant Other (Laura Amann, Jen Kratochvil)

Otvorenie výstavy: piatok 11. máj 2018 – 18:00 / galéria ± 0,0 , Hurbanova 11, 010 01 Žilina

Výstava potrvá do ± 15. jún 2018 / vstup voľný

Výstava je prístupná od 18 rokov!

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Projekt je financovaný z  Nadácie Orange

Edukačný program je financovaný z Nadácie KIA

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *