Grand Dehors a Grand Finiš

Kde je začiatok projektu? Končí vyúčtovaním? Alebo začína kalkuláciou? Ivana Rumanová v komentári reflektuje výstavu v bratislavskom tranzite, ktorú kurátorsky pripravila Judit Angel v spolupráci s Petrou Balíkovou a Eliškou Mazalanovou pod názvom Start and Finish. Výstava sa zamýšľa nad ekonómiou súčasnej kultúry založenej na grantovom systéme projektov, ktoré pre nezávislé galérie a iné kultúrne priestory predstavujú povinnú jazdu pre prežitie.

pohľad do výstavy Start and Finish v tranzit.sk

Grand Dehors a Grand Finiš

Môcť začať odznova je za určitých okolností veľká úľava a luxusná pozícia. Výstava Start and Finish v bratislavskom tranzite.sk sa zaujíma o situáciu v umení a kultúre, kedy začínať odznova musíme stále donekonečna.

Kolobeh grantového systému a jeho uzávierok, rezidenčných deadlinov, bienále a festivalov, vernisáží, na ktoré sa viac ako za umením chodí udržiavať spoločenské rituály, formuláre vecného a finančného vyhodnotenia, nutnosť vysporiadať sa s materiálovými pozostatkami projektov, s katalógmi, ktoré sa nerozobrali, s architektúrou výstavy alebo so zvyškami procesuálnych diel, ktoré sa po konci výstavy menia na zberné suroviny alebo odpad. To všetko nás v pravidelných cykloch vracia vždy do východiskového bodu nula. Do vyprázdneného čistého priestoru umeleckej inštitúcie, ktorý sa už na papieri alebo v hlavách plní sériou ďalších jednorazových vpádov. Pracujeme v malých mierkach, v prevažne ročných cykloch a horror vacui z hroziaceho nedostatku práce zaplátavame množstvom nesúvisiacich projektov, ktoré sa nepredvídateľne prelínajú. V tomto systéme krach ani úspech nič prevratné neznamenajú, sú vždy čiastkové, dočasné, rozptyľované množstvom paralelných hroziacich úspechov alebo zlyhaní. Odcudzenie už nespočíva v bezmocnosti vyplývajúcej z toho, že monotónne opakujeme tú istú činnosť ako vo fordistickej továrni a nedovidíme na jej výsledok a zmysel. Skôr je tu nepríjemné podozrenie, či procesy, ktoré tvrdohlavo opakujeme a ktorých súčasťou sme od začiatku do konca, nejaký zmysel vôbec majú. Len skúsme z formulárov vyúčtovaných projektov vyskladať nejaký horizont.

Od komunitného umenia po commoning, spoločné čítanie a diskusia v rámci výstavy Start and Finish, tranzit.sk, 2. 7. 2018

Výstava Start and Finish má niekoľko častí, ktoré kopírujú architektúru výstavného priestoru – v prvej miestnosti sú vystavené projekty, ktoré pomenúvajú problematické aspekty práce založenej na projektoch, druhá miestnosť je knižnicou, čitárňou a pracovňou, ktorú môže využiť ktokoľvek, tretia miestnosť predstavuje projekty založené na komunitnej praxi a kolaborácii. V nultej miestnosti sedí a pracuje kustód a zrejme aj organizačný tím galérie. Okrem vystavených diel tvoria dôležitú líniu projektu performance, prednášky a spoločné čítania textov zameraných na témy nového inštitucionalizmu, prekarizácie práce a budúcnosti. Tieto eventy sú poňaté ako rovnocenná súčasť výstavy, ich protagonisti nie sú v bulletine výstavy nijako odlíšení od autorov vystavených diel. Start and Finish sa okrem pomenovania problémov práce v umení a kultúre (neistota, nízke finančné aj morálne ohodnotenie práce, nemožnosť oddeliť osobné od pracovného, komodifikácia medziľudských vzťahov) sústredí na načrtnutie možných východísk. Vidí ich v kritickej reflexii, kolaboratívnych prístupoch a v otváraní umeleckých inštitúcii výskumu a ne-umeleckým činnostiam. Galéria tu figuruje ako miesto, odkiaľ je možné na systém nazrieť z kritického odstupu, kde je možné spomaliť, skúmať, stretávať sa bez toho, že by sme striehli na správnych ľudí a od stretnutí si sľubovali zvýšenie šancí na grant alebo spoluprácu. Výstava je v tomto smere dôsledná a jasná, hoci je škoda, že do reflexie nezahŕňa tiež ďalšie prekarizované oblasti mimo kultúry a umenia. Start and finish je rovnako limitujúcim faktorom pre robotníkov, ktorí z týždňa na týždeň nevyspytateľne prechádzajú zo stavby diaľnic na ukladanie zámkovej dlažby pred domom šéfovho suseda, pre IT manažérov, ktorí nikdy nevedia, kedy bude chronické nestíhanie projektov vinou podzamestnanosti, pripísané na ich osobnú zodpovednosť spolu s odstupným, pre novinára, ktorý netuší, kedy jeho periodikum kúpi nová skupina oligarchov a tak podobne.

Súčasnosť vs. budúcnosť. Umenie, práca a život v dnešnej kapitalistickej spoločnosti, spoločné čítanie a diskusia v rámci výstavy Start and Finish, 23. 5. 2018

Čo sa ale stane po finisáži výstavy, skončení performance, alebo po dočítaní textu, keď opustíme dočasnú autonómnu zónu a vpadneme do toho istého tempa nekonečných začiatkov? Pravdepodobne uvidíme, že sa sme ani na chvíľu neboli mimo systému, ale celý čas priamo v ňom. Že kritika posilňuje skôr imunitu systému, ako alternatívy voči nemu. Určitou možnosťou, ako prevrátiť perspektívu by potom bolo pýtať sa, či start-and-finish projektová kultúra neobsahuje aj emancipačné možnosti, ktoré prehliadame, či ju nemôžeme ju použiť ako survival stratégiu.

V eseji Postcapitalist Futures rozlišuje Nich Srnicek medzi časom vo fenomenologickom a historickom zmysle. Súčasnosť podľa neho charakterizuje napätie medzi týmito dvoma rovinami: Naše prežívanie času nabralo na obrátkach až do tej miery, že nad ním strácame kontrolu. Táto chronická intenzita sa ale odohráva v kontexte nulových očakávaní – čas ako historická dimenzia sa zastavil v nekonečnom teraz. Úlohou akceleracionizmu je pohnúť práve s touto druhou rovinou, znovuobjaviť budúcnosť, ale nezaťaženú víziami lineárneho pokroku. To je možné pomocou hyperstition a navigačných stratégií. Srnicek uvádza ako príklad tradičný systém navigácie, využívaný v Mikronézii pri plavbe medzi ostrovmi. Táto stratégia sa neopiera a absolútny referenčný bod ani o systém súradníc, ale je situačná a flexibilná. Vychádza z toho, že moreplavci presne poznajú svoju predchádzajúcu polohu, čas a smer plavby. Ich trajektória však nie je dopredu daná, mení sa v závislosti od ročného obdobia, dennej doby, či momentálnych poveternostných podmienok. Orientačnými prvkami na otvorenom mori sú pre námorníkov dynamické a premenlivé faktory, napr. morské prúdy, pohyb vetra, horizont, hviezdy, či dokonca imaginárne ostrovy, od ktorých odvodzujú preplavenú vzdialenosť.

pohľad do výstavy Start and Finish v tranzit.sk

Pri dosahovaní postkapitalistickej budúcnosti Srnicek čerpá z predkapitalistických ne-západných praktík, siaha po nich ako po prvku z mýtického Grand Dehors, ktoré nás má navigovať správnym smerom. Neustále lavírovanie, nutnosť situačne improvizovať a v každom okamihu sa meniace, neisté súradnice ale sedia pomerne presne takisto so start-and-finish kultúrou. Poveternostné podmienky sa môžu zmeniť rovnako rýchlo a nepredvídateľne, ako politická situácia a zloženie grantových komisií. Imaginárne ostrovy sú referenčnými bodmi umožňujúcimi postup podobne ako ocenenia a méty v umení a kultúre a budú aj rovnako arbitrárne. Na túto navigačnú stratégiu by sme teda mali byť dostatočne pripravení a schopní aplikovať ju pri dosahovaní budúcnosti. Je tu však zásadný rozdiel. Mikronézski moreplavci vedeli presne, kam sa chcú dostať. Akceleracionizmus ponúka jedinú nejasnú odpoveď – von a naše večne nové začiatky sú skôr prešľapovaním na mieste. Mohli by sme sa ešte skúsiť utešiť Ezopovou bájkou o myši, ktorá svojím nezmyselným ale odhodlaným snažením nakoniec ušľahá smotanu v nádobe na maslo, vďaka čomu sa neutopí. Akurát tá smotana je čím ďalej toxickejšia, takže na horizonte sa nám skôr rysuje Grand Finiš ako Grand Dehors. Neustále chronické začínanie je možno podvedomým príznakom tejto úzkosti.

Start and Finish / Uvažovanie o kultúre založenej na projektoch / Účastníci: Dominika Belanská & Mads Floor Andersen, Claudiu Cobilanschi, Lucia Gavulová, Jana Kapelová, Mira Keratová, kpD (kleines postfordistisches Drama / small postfordist Drama – Brigitta Kuster, Isabell Lorey, Marion von Osten, Katja Reichard), Jaroslav Kyša, Petr Mezihorák, Adam Novota, Kristína Országhová, Zuzana Révészová, Péter Szabó & Teri Szűcs, Jeff Warren & Caroline Woolard a ďalší / Koncepcia: Judit Angel / tranzit.sk / Bratislava / trvanie výstavy: 5. 4. – 14. 7. 2018

Výstava je predĺžená do 17. júla 2018.

Foto: Adam Šakový