Tanečné výboje nútiace k zmene

Predstavenie s názvom Komplementarita od Petry Fornayovej sa inšpiruje inštaláciou RETROOQS.F.12 farieb reality od Stana Filka. Tanečníčky sa odovzdávajú pohybu a riadia sa vlastnými princípmi, pričom objekty od Filka slúžia len ako východiskový bod, píše Lucia Galdíková.

Tanečné výboje nútiace k zmene

Festival Nu Dance Fest tento rok zavítal aj do priestorov vynovenej Slovenskej národnej galérie (SNG). Tanečné vystúpenie Komplemenarita v choreografii Petry Fornayovej vzniklo z podnetu byť komunikačným partnerom k dielu Stana Filka RETROOQS.F.12 farieb reality. Ide pritom o samostatný a doplňujúci pohybový element, ktorý ponúka ďalšiu interpretačnú rovinu k výtvarnej stránke. 

Týchto 12 nadrozmerných balónov, z ktorých každý sa pohybuje na inej škále farebnej palety, je súčasťou čakier Filkovho kozmologického systému, ako píše v kurátorskom texte Lucia Gregorová Stach. Inštalácia je súčasťou projektu 12 farieb skutočnosti – RETRQ =HAPPSOCSF, ktorý nadväzuje na autorove staršie diela z cyklu HAPPSOC – (happen society, happening sociologique). V rámci viacerých konceptuálnych diel zo 60. rokov 20. storočia Filko vnímal ako umelecké diela aj všedné predmety. Išlo pritom o vyjadrenie odporu voči totalite, ako aj o rozšírenie toho, čo je možné považovať za umenie. 

Filkovo dielo je v SNG vystavené od vlaňajšieho decembra, keď mala premiéru aj samotná tanečné dielo šestice tanečníčok (Soňa Ferienčíková, Barbora Janáková, Soňa Kúdelová, Eva Priečková, Renáta Ptačin a Silvia Sviteková). Okrem obrovských balónov je potrebné spomenúť, že v miestnosti sa nachádza aj barokový reliéf Poslednej večere spišského rezbára Pavla Grossa staršieho zo 17. storočia. Toto majestátne dielo je však inštalované za balónmi a do istej miery ukryté. Podľa kurátorského textu spája vystavené diela „motív lásky – ako princípu, významu a životnej energie človeka“. Nakoľko je táto interpretácia výstižná a čitateľná, si musí každý*á návštevník*čka zhodnotiť sám. Čo sa týka tanečnej a výtvarnej stránky, nesledujeme pokojný a súladný vzťah, ale sme skôr svedkami otvorenej komunikácie, ktorá zahŕňa aj vymedzovanie sa či prekračovanie hraníc.

Celá tanečná akcia Komplementarita sa odohráva v zúženom obdĺžnikovitom priestore Premostenia SNG, pričom tanečníčky oblečené uniformne v priliehavých čiernych nátelníkoch a legínach sa pohybujú v priestore evokujúcom koridor. Z jednej strany ich totiž ohraničuje inštalácia Filkových objektov a z druhej stena, po ktorej okrajoch stoja niektorí diváci a diváčky. Pre vnímanie je smerodajné i to, z ktorého uhla sa prizerajúci díva. Ako jedna z možností sa ponúka pohľad zhora z balkóna. Účastníci a účastníčky sa musia rozhodnúť, či dajú prednosť komplexnejšej perspektíve a sústredia sa na celok alebo si vyberú stret zblízka, pri ktorom sa nevyhnú priamemu kontaktu s tanečníčkami. Jednotlivé pohybové sekvencie sa väčšinou dejú na horizontálnej osi, keď sa skupina šiestich žien ako jedno teleso v istom geometrickom obrazci presúva krokom, poskokom, behom či cez rôzne až športové pohyby z jednej strany miestnosti na druhú.

V úvodnej fáze pohybov je zreteľná snaha o akési zameranie sa na partnera v umeleckom dialógu, ktorým sú Filkove obrovské balóny. Tanečníčky pomaly rozpínajú ruky široko do strán, pričom sa ich telá akoby nadúvajú, evokujúc podobnosť s výtvarnou stránkou. Tú však nechcú napodobňovať, práve naopak, po chvíli sa začínajú v rytme klubovej hypnotizujúcej techno hudby (Ambróz Šulej) oslobodzovať od diktátu iného umeleckého druhu a snažia sa vykročiť vlastnou cestou. Ich pohyby sú rýchle, dynamické a úsečné. Vyznievajú takmer ako ohrozujúce údery rúk smerujúce zvonka priamo k telu tanečníčok. Táto časť vytvára asociatívny obraz možnosti zranenia, avšak tým, že ide o presné a kontrolované pohyby, je zdôraznená skôr rovina moci a sily. Tanečníčky prostredníctvom dostredivej sily akoby do seba vháňali rozličné impulzy.

Istou reakciou na monumentalitu výtvarnej stránky je gesto ľahnutia si na zem, kde chvíľu ostávajú nehybne na mieste. Podčiarkujú tak kontrast „veľkosti“ verzus „malosti“. Snažia sa dosiahnuť svojbytnosť v telesnej komunikácii s obrovskými statickými objektmi aj tým, že ukážu svoju slabosť či zraniteľnosť. Situácie, keď si tanečníčky sústredenejšie všímajú Filkove objekty, však nie sú rozhodujúcou časťou performancie. Záverečné obiehanie okolo balónov či postavenie sa im tvárou v tvár sa zdá byť príliš jednoduchým a viac-menej nepodnetným nápadom. Tanečníčky sa zameriavajú predovšetkým na koncentrované prevedenie pohybov, no okrem toho sú do ich prejavu zakomponované aj momenty, keď svoj zrak upierajú na divákov a diváčky. Pre niektorých možno vytvárajú dokonca značne nepríjemnú situáciu, keď zrazu zastanú tesne tvárou v tvárou k určitému členovi či členke publika. Takéto nie celkom jasne dekódovateľné pokusy o interakciu badať aj v pohľadoch tanečníčok namierených na divákov na balkóne, ku ktorým občas uprene otočia zrak. Premeriavajú si ich pohľadom a pomaly ustupujú dozadu, akoby im celkom neverili.

Komplementaritu charakterizuje akési prúdenie a tok energie, ktorou sa tanečníčky navzájom „nabíjajú“. Hypnoticky vyznievajú prvky, keď každá z nich vykonáva naoko spontánny pohyb pripomínajúci oddávanie sa rytmom párty či šialené knísanie sa a trasenie hornou časťou tela zo strany na stranu. Podobne, ako sú zoradené za sebou Filkove balóny jeden vedľa druhého, aj tanečníčky v istom okamihu vytvoria šík, pričom sa navzájom chytajú a dotýkajú vlasov a hlavy. Zdá sa ale, že medzi nimi platia úplne odlišné vnútorné väzby a pravidlá, než aké spájajú výtvarné prvky. Zatiaľ čo balóny pôsobia harmonicky a nehybne, akoby ich nič nedokázalo vytrhnúť z rovnováhy, prejav tanečníčok je založený na výbojoch, ktoré ich telá neustále nútia k zmene.

Tanečné predstavenie je tak hlavne svojbytným dielom, ktoré samostatne a autonómne reaguje na ponúkaný výtvarný objekt. Od počiatočného nalaďovania sa na jeho atmosféru sa však tanečníčky najmä cez súznenie s dunivou hudbou odovzdávajú nespútanému víru pohybov a riadia sa vlastnými princípmi, zabúdajú na ostatné prvky prítomné v miestnosti.

---

Petra Fornayová: Komplementarita / performerky: Soňa Ferienčíková, Barbora Janáková, Soňa Kúdelová, Eva Priečková, Renáta Ptačin, Silvia Sviteková / Hudba: Ambróz Šulej / Nu Dance Fest / Slovenská národná galéria / Bratislava / 15. 4. 2023

Foto: Nu Dance Fest/Marek Jančúch (Fotoreport k predstaveniu nájdete tu).