Vtipná vizuálna apokalypsa, ktorá tne do hĺbky

Výstava UGLY BRNO: GHOST IDEOLOGY II sa zameriava na reklamný svet Brna v 90. rokoch a jeho postupnú transformáciu. Je satirickou kritikou manuálu, ktorým sa Brno snaží usmerniť outdoorovú reklamu v špecifickej lokalite Brno-stred. Dáša Oršuliaková vo svojej recenzii upozorňuje na autorskú skupinu, ktorú tvorí Risto Ilič, Jakub Polách a Johannes Christian Trostler, reagujúcu na tento manuál a jeho neblahé dôsledky.

Vtipná vizuálna apokalypsa, ktorá tne do hĺbky

S rešpektom k divokej estetike brnenských reklamných bannerov analyzujú Risto Iljič a Johannes Christian Tröstler v spolupráci s Jakubom Poláchom aktuálne prebiehajúci boj proti vizuálnemu smogu v uliciach Brna. Umelecky spracovaná prípadová štúdia UGLY BRNO: GHOST IDEOLOGY II je súčasťou tematickej dvojvýstavy, prebiehajúcej v galérii Medium, pričom zároveň nadväzuje na predošlú výstavu s názvom UGLY BRNO: GHOST IDEOLOGY, ktorá prebehla v New Yorku v roku 2019. V rámci nej sa kolektív Ugly Brno (tvorený Iličom a Tröstlerom) zaoberal problematikou súvisiacou s vtedy ešte čerstvo zavedenými reguláciami, ktoré vstúpili do platnosti s prijatím Manuálu dobrej praxe reklám a označovania prevádzok pre mestskú časť Brno-stred ako legislatívne záväzného dokumentu. Jeho autorka dizajnérka Veronika Rút Fullerová ho vytvorila v záujme vizuálneho zjednotenia a skrášlenia prostredia v centre Brna.

Aktuálna výstava je satirickou kritikou týchto regulácii, pričom sa usiluje zviditeľniť niektoré konkrétne neblahé dôsledky, ktoré postupom času vyplávali na povrch. Možno sa na nej stretnúť so zábavno-bizarným zostrihom sprevádzaným energickou párty hudbou, fiktívnou televíznou reláciou, ale aj dvoma dokumentárnejšie ladenými videami, pri sledovaní ktorých návštevníkom a návštevníčkam robia spoločnosť pestré, satiricky ladené plagáty, „pankáčska“ kresba či eklektická statická projekcia. Ugly Brno si v rámci tohto „protipohybu“ sebavedomo osvojujú všetko to, čo spomínaný manuál zakazuje – medzi mnohým iným napríklad familiárne známy svietiaci nápis OTVORENÉ, ktorý víta návštevníkov hneď pri vstupe.

Základné teoretické východiská výstavného projektu prehľadne a zrozumiteľne komunikuje kurátorský text. Navnímanie problematiky aj so všetkými jej pestrými nuansami však umožnia publiku predovšetkým audiovizuálne materiály. V jednom z dvojice dokumentárne ladených videí sa napríklad dozvedáme, že v prípade nerešpektovania manuálu hrozí majiteľom prevádzok s „nevkusným“ vizuálom postih, čo samo osebe otvára viacero otázok ohľadom možných dopadov takýchto sankcii i celkovej etiky ich zavedenia.

V prípade, že by sa dostavilo prvotné podozrenie, že celý výstavný počin je iba naivnou nostalgiou a pohŕdaním akýmkoľvek pokrokom (čo sa iste môže stať), čaká tu na vzhliadnutie ďalšie video, tentoraz s audio komentárom, vytvorenom na základe výskumu dizajnéra a umeleckého výskumníka Jakuba Polácha. Ten objasňuje i kontextualizuje reálie zavedenia spomínaných regulácii skutočne do hĺbky. Postupne, prostredníctvom viacerých konkrétnych príkladov, sa usiluje zviditeľniť niektoré problematické body, ktoré nie sú v manuáli dostatočne reflektované, a miestami sa s ním dostáva i do ostrej polemiky. Polách uznáva, že postupná premena urbánneho priestoru je v istom zmysle potrebná a túžba zveľaďovať a skrášľovať ho je pochopiteľná i žiaduca. Problematizuje však to, že k tomu dochádza prostredníctvom zhora diktovaných noriem a sankcionovania každého, kto sa previní voči „čistému“ dizajnu pre náročného diváka – bez rozlišovania, či ide o maloobchodníka alebo nadnárodnú firmu. Pôvodne dobre mienený obsah manuálu tak napríklad výrazne skomplikoval situáciu niektorým maloobchodníkom, ktorí na zmenu vizuálu svojej prevádzky podľa vysokých a veľmi úzko vymedzených štandardov jednoducho nemali finančné prostriedky. Nákladmi, ktoré majiteľom prevádzok nespĺňajúcich nové normy náhle vznikajú, sa totiž dokument nezaoberá. A tak, hoci jeho zámerom bolo dosiahnuť pre obyvateľstvo dôstojnejšie životné podmienky, v niektorých prípadoch sa situácia otočila skôr v pravý opak.

Prechádzajúc do miestnosti s projekciami sa možno pokochať farebnými samolepkami potravinových stálic postsocialistických regálov, zdobiacimi deliaci pilier. Koberček umelého trávnika priam pozýva sledovať satirické video zobrazujúce fiktívnu televíznu reláciu zameranú na súčasný dizajn. Risto a Barbora Iljič v hlavných úlohách hrajú spoločne tvoriacu dvojicu (taktiež fiktívnych) „najžiadanejších dizajnérov na celej planéte“, ktorí sami seba nazývajú pseudonymami „Bílá“ a „Černá“, čo možno vnímať (okrem iného) ako narážku na extrémne obmedzenú „povolenú“ farebnú paletu (nielen) v manuáli. Zároveň predstavujú persóny, ktoré sú v mnohom protikladné, no zdieľajú vieru v maximálnu efektivitu, pokrok a elimináciu všetkého, čo by sa previnilo podozrením z plebejského rozmaru. Iličovci sa do svojich rolí vžívajú so všetkým, čo k tomu patrí, a je veľmi zábavné sledovať ich presvedčivú inscenovanú obhajobu „vizuálneho fašizmu“.

Hoci si Ugly Brno, podľa môjho názoru, mohli vzhľadom na preberanú tematiku dovoliť byť ku galerijnému priestoru Media aj „drzejší“, nemôžem povedať, že by to môj celkový dojem nejak významne narušilo. Oceňujem, že hoci sa projekt snaží komunikovať zložité peripetie spojené so „zraniteľným dedičstvom postsocialistickej transformácie“, činí tak veľmi prístupným spôsobom, ktorému v žiadnom bode nechýba humor. A to vnímam v tomto prípade ako zásadné.


Risto Ilič, Jakub Polách, Johannes Christian Tröstler / UGLY BRNO: GHOST IDEOLOGY II / kurátorka: Barbora Ilič / Galéria Medium, Bratislava / 9. 3. – 16. 4. 2023

Dáša Oršuliaková | V súčasnosti študuje magisterský odbor zameraný na dejiny a prax súčasného umenia na Vysokej škole výtvarných umení a je tiež absolventkou odboru Estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zaoberá predovšetkým súčasným vizuálnym umením a jeho prienikmi s humanitárnymi i prírodnými vedami. Od roku 2022 sa venuje nezávislej kurátorskej činnosti, zameranej najmä na kolaboratívne projekty.