Rektorka VŠVU sa ospravedlnila za neetické správanie pedagóga

Rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunka Koklesová sa ospravedlnila za neetické správanie pedagóga Ivana Csudaia voči študentom a študentkám. V roku 2022 požiadala etickú radu, aby preskúmala správanie pedagóga. Po oboznámení sa s obsahom všetkých svedectiev rektorka skonštatovala nasledovné: pedagóg sa dopúšťal psychického násilia a navodzovania fyzického násilia, ponižovania, zosmiešňovania a šikany voči študentom a študentkám, nerešpektoval slobodu slova a kritického myslenia, vytváral zastrašujúce prostredie na Katedre maliarstva VŠVU. Bohunka Koklesová sa touto cestou ospravedlňuje menovite Ivane Šátekovej, Kataríne Sido a Év van Hettmer, ako aj ich rodinám a blízkym.

Stanovisko rektorky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave k výsledkom šetrenia podnetu na prof. Ivana Csudaia, akad. mal. na Katedre maliarstva VŠVU 

Dňa 26. 4. 2022 som požiadala listom Etickú radu VŠVU o otvorenie konania v prípade podozrenia z neetického správania sa prof. Ivana Csudaia, akad. mal., ktoré bolo viackrát medializované v dennej tlači a na sociálnych sieťach. Ustanovila som Etickú radu a zostavu expertov a expertiek – pozorovateľov a pozorovateliek z interného a externého prostredia školy, aby posúdili konanie pedagóga. Etická rada získala svedectvá obetí, vypočula 15 svedkov a svedkýň z radov absolventov a absolventiek, súčasných i bývalých kolegov a kolegýň, ktorí a ktoré podali svedectvo o správaní sa pedagóga voči študentom a študentkám v rokoch 2008 - 2012.

Po oboznámení sa s obsahom všetkých svedectiev a so spísanými závermi Etickej rady VŠVU konštatujem nasledovné. Prof. Ivan Csudai, akad. mal. – vedúci 4. ateliéru na Katedre maliarstva porušoval zásadu rovnakého zaobchádzania tak, ako ju definuje antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z., dopúšťal sa psychického násilia a navodzovania fyzického násilia, ponižovania, zosmiešňovania a šikany voči študentom a študentkám, nerešpektoval slobodu slova a kritického myslenia, vytváral zastrašujúce prostredie na Katedre maliarstva. 

Uznávam podnet obetí ako oprávnený. Ako rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa ospravedlňujem v mene svojom a v mene celej školy menovite Mgr. art. Ivane Šátekovej, Mgr. art. Kataríne Sido a Mag. art. Év van Hettmer, ako aj ich rodinám a blízkym. Ospravedlňujem sa aj ich spolužiakom a spolužiačkam z Katedry maliarstva, ktorí a ktoré zažívali incidenty pedagóga voči šikanovaným študentkám, študentom a tým aj napätú klímu na katedre.

Uvedomujem si súčasne, že uznanie a ospravedlnenie nie sú dostačujúce, pretože životy mladých ľudí ostanú navždy poznačené. Otvorenie a preverenie podnetu chápem ako začiatok procesu inštitucionálnej politiky prevencie neetického konania na akademickej pôde VŠVU. Zviditeľnil zásadný nedostatok nástrojov, ktoré by dovoľovali škole takéto závažné konanie postihovať. Nakoľko išlo v prípade prof. Ivana Csudaia, akad. mal. o konanie v rokoch 2008 - 2012, z pohľadu antidiskriminačného zákona je už podnet premlčaný. Vďaka verejným sťažnostiam obetí sme ako škola začali podnikať kroky smerujúce k vytvoreniu bezpečného a spravodlivého priestoru, k zavádzaniu nástrojov na vyvodzovanie dôsledkov za neetické a diskriminačné správanie, napríklad aj rozviazaním pracovnej zmluvy. Bol prijatý Etický kódex, ustanovená Etická rada, školský ombudsman, na webovej stránke školy a v informačných študijných materiáloch bol zverejnený postup ako a komu podať podnet. Začala sa spolupráca s expertmi a expertkami v oblasti antidiskriminačného práva, psychológie, rodovej rovnosti a problematiky sexuálneho obťažovania. Momentálne sa dokončuje Pracovný poriadok školy, ktorý sa bude v prípade závažných porušení pracovnej disciplíny zamestnancov a zamestnankýň vzťahovať aj k Etickému kódexu. Dôležité budú študentské ankety zamerané na “prieskum školskej klímy”, ale aj školenia pre pedagógov, pedagogičky, študentov a študentky, ktoré by mali smerovať k budovaniu kolegiálneho a bezpečného prostredia a posilnenia úcty a zodpovednosti na akademickej pôde VŠVU. Vnímam, že pre formovanie školy ako etického a spravodlivého priestoru je nevyhnutné, aby študenti a študentky, zamestnanci i zamestnankyne mali dôveru voči škole a inštitúcii Etickej rady VŠVU, aby boli vytvorené adekvátne podmienky, v ktorých by mohli pomenovať bez strachu a obáv porušenia Etického kódexu. 

Ide o proces na niekoľko najbližších rokov, nebude jednoduchý a ani bezbolestný. Verím, že spoločne vytvoríme na akademickej pôde jasné pravidlá s vymedzenými hranicami, na ktorej sa môže rozvíjať sloboda, kreativita, kritické myslenie a osobnosť každého jedného študenta a študentky školy.

V Bratislave, dňa 24. 2. 2023 doc. Mgr. Bohunka Koklesová, PhD.

rektorka VŠVU

Niekoľko poznámok k ateliérovej výučbe na umeleckých vysokých školách. 

Pojmy ako Škola toho ktorého pedagóga alebo majstrovské ateliéry, prípadne ateliéry, ktoré reprezentuje charizma jedného kantora patria svojej minulosti. Úlohou pedagóga nie je tvrdo a nekompromisne vyžadovať výsledky v hierarchicky postavenom ateliéri alebo naopak blahosklonne konštatovať, že zmyslom pedagogickej praxe je sprevádzanie študentov na ceste stať sa umelcom.  Vzdelávanie v oblasti umenia je poctivá a zodpovedná práca, ktorá ma byť viac civilná, než adorujúca umenie ako fenomén postavený nad všetkým „prízemným“ a každodenným.  Som presvedčená o tom, že ateliéry na umeleckých školách majú viesť významné umelecké osobnosti medzinárodného významu. Zmeny by však mali nastať v spôsobe vedenia jednotlivých ateliérov. Na starých princípoch postavené ateliéry vytvárajú autonómne, uzavreté priestory, v ktorých sa presadzuje jeden možný pohľad na umenie.  Súčasne uzavretosť takýchto ateliérov oslabuje nielen kritický spôsob uvažovania, ale je to zároveň priestor, v ktorom sa len veľmi ťažko sleduje etickosť vzájomných vzťahov.  Škola nesie zodpovednosť za jej spravodlivé prostredie a preto musí nevyhnutne otvárať otázky o nových aktualizovaných podobách pedagogickej praxe na umeleckých školách. Viac než jeden hlas vedúceho ateliéru sa javí ako dôležité uvažovanie o širšom pléne diskutujúcich nad prácou študenta. Nielen s pomocou asistenta a doktorandov, ktorých zameranie na klasické asistentské práce sa už dávno vyprázdnilo, ale dôležité je aj aktívne prepájanie tvorivej práce v ateliéroch s hlbším teoretickým uvažovaním. Som presvedčená o tom, že školy, ktoré pochopia potrebu aktívneho prepájania praktickej výučby s teoretickým uvažovaním priamo v ateliéroch, nájdu východisko pre ďalší progres. Teoretická výučba a ateliérová prax nemajú byť dve na sebe nezávislé situácie.  V spoločnom slobodnom priestore má prebiehať aktívna debata nad prácami študentov, kde sa prepájajú viaceré názorové alebo odborné profily. Spôsoby uvažovania jednotlivých profesií môžu byť vzájomne nesmierne inšpiratívne a môžu vniesť do dynamiky výučby veľa pozitívneho. Neexistuje jeden meter na to ako učiť umenie. Ale som presvedčená o tom, že je potrebné nanovo premýšľať to, čo chápeme pod akademickými právami a slobodami. Nemajú byť len gloriolou nedotknuteľnosti akademického prostredia, práve naopak, majú byť priamo integrované do každodenného vyučovacieho procesu a doplnené o nové výklady ich významov. Akademické práva a slobody musia byť nanovo premýšľané pre potreby 21.storočia.