Artalk.cz

Príprava stálej expozície je najkolektívnejší galerijný šport

Diela, ktoré uvidíme v dlhodobej expozícii úžitkového umenia a dizajnu, vyberala kurátorka Viera Kleinová. Koncepcia, ktorú pripravili s Janou Švantnerovou, je založená na dialógu, nie chronológii či kunsthistorických témach. Priestor, kde bude expozícia umiestnená, je síce malý, ale do budúcnosti umožňuje jednotlivé celky optimálne vymieňať, aktualizovať a inovovať, hovorí Viera Kleinová, s ktorou sa rozprávala Ľubica Hustá.

Kurátorka Viera Kleinová (vľavo) počas inštalácia výstavy Ó, šaty! v SNG. Foto: SNG – Juraj Starovecký

Súčasťou (po)otvorenia Slovenskej národnej galérie (SNG) boli aj výstavy. Okrem Prológu. 12 farieb reality v kurátorskej koncepcii Lucie Gregorovej Stach a Dušana Burana to bol aj projekt Monumentálky, v ktorom sa predstavili aj autori*ky zvučných mien zo zbierky dizajnu a úžitkového umenia a v ktorom si participovala na výbere. Ako bol koncipovaný? 

V projekte Monumentálky išlo o dotvorenie architektúry výtvarnými dielami a koncepčne ho zastrešovala Alexandra Kusá. Diela zo zbierok SNG tak stretnete v interiéri aj exteriéri galerijného komplexu. Na nádvorí, čo je priestor otvorený pre všetkých, nielen pre návštevníkov*čky galérie, je nainštalovaný väčší výber plastiky a váz/objektov keramika a sochára Jozefa Sušienku. Na prízemí Vodných kasární sú umiestnené kolekcie aj solitéry úžitkového a voľného skla, keramiky, kovu a dreva 18 autorov a autoriek. Je to vlastne taký schodík k pripravovanej stálej expozícii a bola to aj príležitosť vystaviť rozmernejšie diela. Napríklad svetelnú plastiku Petra Lehockého alebo keramický reliéf Miloša Balgavého st. Máme aj vitrínku s „rodinným striebrom“, čo je výber drobnejších diel, ako napr. keramické dózy Márie Bartuszovej, sklo dizajnérov z Rony alebo voľné a úžitkové práce Václava Kautmana a Viktora Holešťáka-Holubára. Je to stále živý projekt. Spolu s Vladimírou Büngerovou, ktorá spolupracovala už na sochárskom výbere Monumentálok, v ňom naďalej pokračujeme a pripravujeme ďalšie diela.

Avizuješ stálu expozíciu. Ako ju chceš/chcete nastaviť? Čo sú tvoje/vaše priority? A aký dostanete priestor? Pýtam sa aj preto, lebo dlhodobo sa na dizajn a úžitkové umenie hľadí trochu cez prsty. Vo „veľkých dejinách umenia“ ich skôr ako umenie často označujú ako hmotnú kultúru. 

Stálu expozíciu chystáme. Na jej koncepcii a realizácii pracujeme už dlhšie s kolegyňou Janou Švantnerovou – my dve sme v galérii kurátorkami zbierok úžitkového umenia, dizajnu a umeleckého remesla. Priestor, v ktorom bude expozícia umiestnená, je pomerne komorný, galerijní pragmatici mu pracovne hovoria Kumbál, optimisti zasa Klenotnica. 

Komentovaná prehliadka Viery Kleinovej v rámci projektu Monumentálky. Dotvorenie architektúry výtvarnými dielami, pohľad do expozície Jozefa Sušienku. Foto: SNG – Šimon Lupták

My sme si s Janou povedali, že je to pre nás príležitosť uviesť naše rôznobežné a heterogénne zbierky vo viacerých, rozmanitých kontextoch, bez stereotypov a predsudkov. Diela sme nevyberali na základe chronológie, kunsthistorickej témy, nie je to ani prezentácia výlučne „hajlajtov“ fondu. Vyberali sme ich na princípe dialógu, schopnosti vyvolať napätie, obsahové alebo vizuálne, prostredníctvom vzťahu dvojice/trojice diel. Výber je určený na čítanie vo viacerých vrstvách a zachytáva moderný a súčasný autorský dizajn, úžitkové umenie a historické umelecké remeslo z našich zbierok.

Mnohé z vybraných diel sme ešte nikdy neprezentovali, niektoré majú celkom kontroverznú príchuť a iné sú čerstvým výsledkom ambície „omladiť“ naše kolekcie. Ku každému dielu bude pripnutá hutná digitálna stopa, prostredníctvom ktorej si návštevník*čka priamo v expozícii bude môcť dohľadať veľa ďalších informácií a obsahu z interných či externých zdrojov. Expozíciu sme, vzhľadom na to, že rozsahom nie je veľká, koncipovali tak, aby sa skupiny diel dali po niekoľkých rokoch vymieňať. Bude to pre nás aj možnosť ju aktualizovať alebo inovovať. 

Áno, hmotná kultúra bola obľúbenou „prezývkou“ pre dizajn a úžitkové umenie najmä za socializmu, faktom však zostáva, že definovanie a situovanie dizajnu a úžitkového umenia prebieha permanentne v progresívnych aj retrográdnych dráhach.

A čo priebežné výstavy? Aké plánujete? Budú aj interdisciplinárne či medzinárodné projekty? Výstavy zo súčasnosti? 

Tento rok sa budú otvárať hlavne viaceré stále expozície a na to bude nasmerovaná veľká časť našej tohtoročnej energie. Plán dočasných výstav máme do veľkej miery pripravený na viac rokov, zatiaľ ide o internú, pracovnú verziu. Ale áno, všetky formáty, ktoré spomínaš, sa v ňom objavujú.

Výstava Z kruhu von / moderná a súčasná slovenská keramika v SNG – Schaubmarov mlyn v Pezinku. Foto: SNG – Juraj Starovecký

Kto navrhuje inštaláciu stálej expozície? 

Pracujeme na tom s Ateliérom BKPŠ. Aktuálne sme vo fáze, keď s architektmi*kami konzultujeme inštalačné verzie expozície vrátane možností mobiliáru, osvetlenia, informačnej, digitálnej vrstvy. Čo znamená, že paralelne s nami do toho vstupujú ďalší kolegovia*yne. Napríklad ľudia z oddelenia digitálnych zbierok nám pomáhajú komunikovať s architektmi*kami preklopenie digitálneho obsahu do expozície, lebo je zreteľnou súčasťou konceptu našej expozície a návštevníka*čku k nemu chceme nasmerovať zrozumiteľne a priateľsky. A viacerí ďalší, grafickí*é dizajnéri*ky, galerijní*é pedagógovia*čky, tvorcovia*kyne programov… Príprava stálej expozície je najkolektívnejší galerijný šport.

V tomto športe ide aj o diváka*čku. Ako ste sa na neho*ňu pripravili?

Vyzerá to tak, že k našim stálym aj nestálym priaznivcom pribudnú prvonávštevníci*čky. To bolo zjavné už na (po)otváraní galérie. Takým prvým háčikom, ktorý sme (aj) im hodili, je vzdelávacia a interaktívna výstava Prečo (ume)nie?. Je zostavená ako kolekcia elementárnych otázok o vizuálnom umení a odpovede na ne ponúka cez komentáre k umeleckých dielam. 

O prvonávštevníkov*čky, ale aj o rôzne ďalšie divácke skupiny (deti, študentov, seniorov, odborné, online, zahraničné publikum a pod.) sa primárne starajú kolegovia a kolegyne, ktorí*é majú pod palcom sprievodné programy, ďalej tvorcovia*yne nášho digitálneho obsahu a galerijní*é pedagógovia*čky. Určite však budeme spektrum našich programov a aktivít pre publikum adaptovať a šiť pre nové priestory a nové publikum. 

Výstava Anton Cepka: Kinetický šperk v SNG. Foto: SNG – Martin Deko

Je známe, že prostriedky od štátu na nákup akvizícii v inštitúciách sú dlhodobo veľmi poddimenzované. A pri arogantnom prístupe tejto spoločnosti k „hmotnej kultúre“ minulých dekád vo verejnom priestore nenávratne mizne kopec nádherných realizácii a objektov. Samozrejme, postupne odchádza generácia tvorcov zakladateľov*liek. Čo s tým? Ako je v tejto situácii získavate akvizície do zbierok a na čo sa hlavne sústreďujete? A čo nové v zbierke ťa najviac potešilo? 

Minulý rok sme diela do zbierok nadobudli len vo forme darov. Tento rok zrejme bude štandardnejší a na nákup diel budeme môcť, hoci vo veľmi diétnom režime, použiť finančné prostriedky zo štátnych zdrojov.

Čo sa týka nastavenia zbierkotvornej činnosti – základnou stratégiou je v zbierkach úžitkového umenia a dizajnu kompletizovanie jednotlivých zbierkových súborov, najmä tých, ktoré pokladáme za naše erbové – kolekcie sklárskeho dizajnu a sklenenej plastiky, autorskej keramiky a šperku. Trochu viac sa nám to v súčasnosti darí s keramikou. Okrem exteriérovej plastiky Jozefa Sušienku, ktorú sme kupovali s perspektívou umiestnenia do nových priestorov, sme v roku 2022 získali výber z tvorby keramika Martina Bu. To ma veľmi teší a jeho rodine som za tento veľkorysý dar veľmi vďačná. V ostatnom čas sme posilnili akvizície zamerané na dizajnérsku kresbu, módnu fotografiu, odevný dizajn a dúfame, že budeme môcť zrealizovať aj naše akvizičné plány týkajúce sa lepšieho zastúpenia mladšej a strednej generácie v zbierkach autorského šperku, skla, keramiky a grafického dizajnu. A pochopiteľne, keďže zakladateľská generácia tvorí gro našich zbierok, snažíme sa zachytiť jej tvorbu. V ostatnom čase to boli napr. veľké konvolúty diel Ladislava Vychodila, Teodora Lugsa a Eugénie Lugsovej.

Ako pracujete s pôvodným autorským mobiliárom z Dedečkovej galérie v súčasnosti? 

Ak myslíš pôvodný nábytok z výstavných a prevádzkových priestorov, tak ten je späť. Zasa raz sme ho zapojili do galerijného života. Lebo tak sme s ním pracovali vždy. Len sme ho, ak to bolo potrebné, zreštaurovali alebo zrepasovali. Napr. na pôvodných galerijných lavičkách si môžete posedieť na viacerých miestach areálu, rovnako aj na sedadlách a taburetkách z bývalej galerijnej reštaurácie Triton. Mojím obľúbeným je aj riešenie novej kinosály, kde architekti rekonštrukcie reinštalovali autentické prvky dizajnu starej kinosály – geometrický stropný podhľad a drevenú dekoratívnu mrežu.

Uroboros: Archeologická fikcia – inštalácia Sylvie Jokelovej na výstave Straty a nálezy, Expedícia do minulosti a budúcnosti Schaubmarovho mlyna v Pezinku. Foto: SNG – Šimon Parec

Už si načrtla, ktoré sú vaše erbové témy aj priority v akvizíciách. Koľko máte predmetov v zbierkach úžitkového umenia, dizajnu a umeleckého remesla? A ešte otázka za bádateľov*ky – bude možné ich navštevovať a skúmať priamo v depozitári? 

Podľa nášho múdreho centrálneho registra diel výtvarného umenia evidujeme v zbierkach úžitkového umenia, dizajnu a umeleckého remesla 11 025 zbierkových predmetov. Bádateľské návštevy a výskum sa u nás realizovali aj v provizórnych depozitárnych priestoroch. Takže myslím, že v parametroch nastavených podmienkam nového depozitárneho domu budú pokračovať. 


Viera Kleinová absolvovala odbor veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobila v Slovenskom centre dizajnu, ako kurátorka galérií Dizajn štúdio ÚĽUV, Art Design Project, spolupracovala na príprave festivalu Bratislava Design Week. Od roku 2013 je kurátorkou Zbierok úžitkového umenia a dizajnu SNG v Bratislave. Venuje sa súčasnému slovenskému úžitkovému umeniu a dizajnu, v intermitentnom nastavení dejinám úžitkového umenia a scénografie 20. storočia a kurátorstvu výstav (napr.: Anton Cepka. Kinetický šperk, Nech šije! Móda na Slovensku 1945 – 1989, Z kruhu von – moderná a súčasná slovenská keramika, Straty a nálezy). Je spoluautorkou publikácií Design. Art dizajn – František Burian a študenti, Tibor Uhrín / Forma spríjemňuje funkciu, ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939 a i.

Komentáře

    • Tomáš Fassati

    Tento text přesvědčivě ukazuje, že používání pochybných žensko-mužských složenin slov s hvězdičkou nevede k funkčnosti ani kvalitě stylu komunikace:
    …kolegovia a kolegyne, ktorí*é majú pod palcom sprievodné programy, ďalej tvorcovia*yne nášho digitálneho obsahu a galerijní*é pedagógovia*čky…
    Spíše než rodovou korektností je motivován problematickou „ekonomikou“ komunikace, o které je známo, že většinou snižuje sdílnost. Lidé s citem pro jazyk a přiměřenou výší jazykové inteligence budou vždy používat detailně rozepsané formy slov, jak je v úvodu citovaného textu (kolegovia a kolegyně). Pro lenivé možná bude nutné připravit softwarové úpravy textových editorů, které čtivé formy nabídnou automaticky.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *