Artalk.cz

TS: COČ 2022 – Michal Mitro

Medzi piatimi vizuálnymi umelcami/umelkyňami, ktorí/é sa pripravujú na spoločnú výstavu Ceny Oskára Čepana 2022 je aj Michal Mitro. Jeho umelecký záber je veľmi široký, siaha od reflexie ekologických, sociálno-politických a ekonomických procesov po farmáciu, etnicko-náboženské konvencie, kryptomeny, sezónne afektívne poruchy, digitálne záhradkárstvo a spoločenský aktivizmus. Výtvarník, ktorý má za sebou štúdiá v zahraničí a aktuálne pôsobí v Brne, skúma optimálne možnosti pre realizáciu a prezentáciu diela na výstavu a pre daný fyzický, inštitucionálny a personálny kontext.

„Umenie oslovuje príbehom, pocitom a skúsenosťou“

MICHAL MITRO

Cena Oskára Čepana 202

Výstava sa otvorí 23. februára a potrvá do 15. mája 2023 v Kunsthalle Bratislava. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.

Ak sa ma niekto spýta, čo za umenie robím, poviem, že vytváram imerzívne prostredia, zážitky a skúsenosti. Pomáham si pritom metaforou galérie ako divadla bez hercov, no so sugestívnou scénografiou a časovým priebehom. Dnes sa už nesnažím definovať svoju tvorbu mediálne. Pre dosiahnutie účelu diela som ochotný použiť akýkoľvek nástroj, ktorý som schopný dostatočne dobre ovládať alebo sa to v krátkodobom horizonte naučiť. Sú ale výrazové trópy, ktoré používam pravidelne. Väčšinou ide o prácu so zvukom a svetlom, ktoré sú pre atmosféru mojich diel často dôležité. Využívam taktiež programovateľné mikro-ovládače, zväčša na vytvorenie časových slučiek či ako spúštače scén,“ povedal Michal Mitro, ktorý hovorieva, že rozsah práce ho núti uvažovať aj o vlastných limitoch.

Odborná porota, ktorá v apríli tohto roku posudzovala portfóliá 57 prihlásených umelcov/umelkýň o výbere Michala Mitra: „Autorská prax Michala Mitru prekladá mnohostranné ekologické, sociopolitické a ekonomické procesy do pozoruhodných metafor. Jeho posledné projekty vizualizujú spojenia medzi farmaceutickým priemyslom a etno-religióznymi konvenciami, prekvitaním kryptomien a históriou ťažby uhlia; a usilujú o priame zapojenie skúseností so sezónnymi afektívnymi poruchami, digitálnym záhradníctvom a sociálnym aktivizmom. V tvorbe jeho hyperobjektov a participatívnych nastavení dokáže Mitro obsiahnuť signály, fotóny, sonické vibrácie, umelú inteligenciu, silikón a karbónové chipy ako materiály jeho umeleckého arzenálu, ktorý sa rozprestiera na osi od 3D tlačí a zvukového inžinierstva po špekulatívnu archeológiu a docufiction. Technológia, fauna a flóra zohrávajú v jeho diele signifikantnú úlohu, komplikujúcu činnosť človeka.“

Podľa Michala Mitra umenie má potenciál osloviť publikum príbehom, pocitom a skúsenosťou; a to bez použitia textu či prehnanej intelektualizácie, čo vníma ako jeho jedinečné privilégium. Je presvedčený, že umenie v sebe nesie transformačný a demystifikačný potenciál. „Samotná snaha čosi meniť, alebo na možnú zmenu poukázať predpokladá vystúpenie zo zažitého smerom k neznámemu. Perspektíva z ktorej zážitok umenia pramení sa nemusí nutne vzťahovať ku každodennosti, či byť ľahko rozkľúčovateľná. Zároveň by však mala byť, ak uvažujem o mojom spôsobe práce, mentálne i emočne prístupná, aj keď by to malo byť len implicitné a parciálne. Náznak, metafora a tušenie môže byť niekedy viac ako fakt a vedomosť,“ doplnil Michal Mitro.

Väčšinu svojho vzdelania získal Michal Mitro v zahraničí, pričom nešlo len o umelecké smerovanie, ale aj štúdiá psychológie a sociológie (oboje na Masarykovej univerzite v Brne), práve tie ho údajne formovali najviac. „Umenie ako disciplínu som “objavil” v Istanbule na Erasme, kde ma inšpiroval prednášajúci predmetu Special Topics In Contemporary Art – umelec Genco Gülan. Veľa som sa naučil a odskúšal si i v Indonézii v Yogyakarte, kde je nesmierne živá kultúrna scéna. V Tasmánií na School of Arts of UTAS som zas začal pracovať s elektronikou – kúpil som si svoju prvú pájku a postavil prvý jednoduchý obvod. Na FaVU v Brne som sa oboznámil primárne s teóriou a aktuálnymi paradigmami súčasného umenia, prakticky ma v tomto období obohatila len magisterská stáž v Hágu,“ hovorí o svojich štúdiách Michal Mitro s tým, že keby necestoval, jeho život a teda i umenie by boli dnes úplne iné. „Spoznávanie rôznych mentalít, prenikanie do nich a “stávanie sa lokálnym” mi pomohli pochopiť kultúrnu a sociálnu podmienenosť nášho prežívania a umožnili mi byť otvorenejším, vnímavejším a zdráhať sa prirýchlych a jednoduchých hodnotiacich súdov.“ Kreatívny umelec v súčasnosti k svojim záujmom pridáva aj fyziku, elektrotechniku a spôsoby, ako ich prekladať do politiky.

Zo všetkých miest, kde Michal Mitro pôsobil, si pre život vybral Brno, kde aj absolvoval na Masarykovej univerzite a kde sa mu podarilo vytvoriť zázemie aké nemá nikde inde. „Trávim tam tretinu až polovicu roka. Jedným z miest, ktorým sa v Brne dlhodobo venujem, je bývala komunálna záhrada na strmom svahu nad riekou Svratkou v mestskej časti Jundrov. Pred ôsmimi rokmi som si na tomto mieste kúpil maličkú záhradnú chatu a od tej doby ju neustále rekonštruujem. Môj vzťah k tomuto miestu sa časom mení, no zostáva pre mňa dôležité a naďalej ma inšpiruje.“

Michal Mitro ukončil odbor intermédiá na Vysokom učení technickom na Fakulte výtvarných umení v Brne. V rokoch 2018 a 2019 sa zúčastnil stáže na Royal College of Arts so špecifikáciou artScience v holandskom Hágu, v 2013 a 2014 študoval na University of Tasmania sochu a zvuk a v 2012 na American University of Beirut psychológiu a výtvarné umenie. Okrem toho má za sebou aj vzdelanie v oblasti sociológie (Bosphorus University Istanbul, Masarykova Univerzita Brno). Vystavoval na rade výstav doma i v zahraničí. Popri umeleckej praxi sa venuje aj kurátorskej činnosti v interdisciplinárnom spolku sessi.space (Safe Space for Exploring S- Ideas) a je členom výskumného telesa STELLA (Somatic Tech Live Lab), mapujúceho prieniky performatívneho umenia a technológií v regióne V4.

Na konci apríla tohto roku vybrala odborná porota Ceny Oskára Čepana 2022 spomedzi 57 prihlásených piatich umelcov/umelkyne: LENKU ADAMCOVÚ, PETRA KAŠPARA, MONIKU PASCOE MIKYŠKOVÚ, MICHALA MITRA, JÁNA SKALIČANA. Vo svojom vyhlásení zdôraznila rozmanitosť autorských prístupov, ktoré prezentujú súčasné slovenské vizuálne umenie aj smerom k medzinárodnému publiku. Pätica aktuálne pripravuje autorské projekty na spoločnú výstavu; jej kurátorkou je Ema Hesterová.

Medzinárodná porota pracuje aj tohto roku v zložení zo špičkových odborníčok a odborníka v oblasti súčasného vizuálneho umenia: Aaron Cezar (USA/UK; zakladateľ a riaditeľ Delfina Foundation v Londýne; v roku 2021 člen poroty Turner Prize; ex-kurátor Hayward Gallery Project Space v Londýne; kurátor programov pre verejnosť na 58. Bienále v Benátkach), Amira Gad (EG/FR; riaditeľka Light Art Space Berlín; v 2014-2019 kurátorka Serpentine Galleries v Londýne; s Hansom Ulrichom Obristom spolukurátorka skupinovej výstavy Hack Space  v K11 Art Foundation v Honk Kongu), Edith Jeřábková (CZ; hlavná kurátorka PLATO Ostrava; zakladateľka iniciatív Institut úzkosti a Are I are-events.org) a Lilia Kudelia (UA/USA; hosťujúca kurátorka v Residency Unlimited v New Yorku; ex-kurátorka Dallas Contemporary v Texase, Corcoran Gallery of Art vo Washingtone a Art Arsenal v Kyjeve; v roku 2017 ko-kurátorka Národného ukrajinského pavilónu na 57. Bienále v Benátkach).

www.oskarcepan.sk

www.facebook.com/CenaOskaraCepana/

@oskarcepan

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *