Artalk.cz

TS: Katarína Hládeková v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa

Katarína Hládeková – Pustatina / kurátorka: Zuzana Janečková / Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa / Liptovský Mikuláš / 30. 9. 2022 – 21. 1. 2023

KATARÍNA HLÁDEKOVÁ – PUSTATINA

Miesto: Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Kurátorka výstavy: Zuzana Janečková

Trvanie výstavy: 30. 9. 2022 – 21. 1. 2023

Životný príbeh Matreny Makovickej, ktorý bol formovaný vzťahom s Dušanom Makovickým a vplyvmi Leva Nikolajeviča Tolstého bol silný, pozoruhodný a plný rozporov. V literatúre nebolo o nej veľa zmienok, aj keď príbeh Makovického bol spracovaný celkom podrobne a dodnes sa veľmi adoruje. Prvýkrát poodhalil v stati Matrena Makovická na pozadí kultúrnohistorických súvislostí viac aj z jej života Vladimír Majerčiak. Aj dnes je v mnohom jej život symbolický v rámci tém týkajúcich sa rolí a práv žien, či ich postavenia v spoločnosti. Matrenin osud ukazuje témy súvisiace s otázkami národnej identity, emigráciou a aj s intelektuálnym sporom medzi Tolstého anarchistickým názorom na zriadenie štátu a Makovického nacionalizmom a antisemitizmom. Obidvaja sa snažili skĺbiť osobné ideály spojené s vierou v tolstojizmus a každodenný život, a to najmä po príchode na Slovensko. Jej život bol doteraz popisovaný viac cez mužskú optiku. Kto ale bola alebo mohla byť Matrena Makovická? Ako je videná na tejto výstave? Katarína Hládeková sa niekoľko rokov zaoberá príbehom Dušana a Matreny a snaží sa narúšať stereotypné pohľady na jedného aj druhého. Výstava Pustatina ukazuje ironicky a kriticky Makovického slabé miesta a zároveň neheroizuje ani Matrenu. Technika akvarelu, ktorá je na výstave použitá, dokresľuje vedome použitú ilustratívnosť príbehu či už po faktickej alebo ideovej stránke a dostáva ho až do špekulatívnej a revizionistickej roviny. Vyberá si z histórie fakty, ktoré reinterpretuje a dotvára tak, aby ukázali iné polohy známeho či menej známeho naratívu, čím poskytuje divákovi ďalšie možnosti uvažovania.

Výstava Pustatina je akýmsi zavŕšením skúmania života Matreny a Dušana a prináša na pozadí štyroch triptychov príbeh podobný rozprávke plnej ideálov zo smutným koncom. Je o životnej predurčenosti a bezmocnosti Matreny, ktorej život bol vystavaný na heroických ideáloch mužov, ktorí ich síce hlásali, ale nevedeli naplniť. Možno v nej nájsť viacero odkazov na aktuálnu situáciu vo svete a aj postavenie žien. Matrena s Makovickým boli ľavicovo orientovaní vegetariáni, ktorí uznávali v podstate rovnaké hodnoty ako veľa dnešných umelcov. Akvarely zobrazujú život Matreny a Dušana v rôznych symbolických situáciách a pomenúvajú vždy inú vybranú tému, podľa čoho aj triptychy nesú názvy (prístupný jazyk, starostlivosť, vzťah túžob a morálky, rovnostárske ideály vs. triedne, genderové a etnické rozdiely atď.). Obsahovo je prítomná ich intimita, ktorá však zároveň odráža celospoločenskú vtedajšiu ale aj dnešnú situáciu. Farebnosť je plná vínovej červenej a temnej modrej. Vidíme motív opakujúceho sa urobora, ktorý symbolicky požiera sám seba, podobne ako premrštené ideály a nároky na seba samých vedia zabiť aj najenergickejšieho človeka. Cyklus malieb symptomaticky ukazuje aj vtedajšie nielen ideologické (tolstojizmus) ale aj telesné nákazy (škvrnitý týfus, syfilis). Jedným z najsilnejších výjavov je tehotná Matrena sediaca pri hrobke. Melancholické texty plné nádeje, lásky, ale aj nešťastia, smútku a beznádeje na akvareloch umocňuje intímny ženský spev piesne “Kto za pravdu horí” naspievaný v ruskom jazyku a položený do molovej tóniny. Vo výsledku je pieseň najmä ironická a interpretuje Makovického život z inej perspektívy. Hovorí o tom, o čom sa mlčí. Interpretačný rámec príbehu nie je rigidne nastavený a umožňuje viaceré varianty čítania príbehu, kto bola Matrena Makovická a kto bol Dušan Petrovič Makovický.

-zj-

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *