Artalk.cz

Evolúcia, kapitalizmus a nádej

Peter Megyeši recenzuje výstavu Darwiniana: koncept súťaže v prírode a jeho pôvod v jazyku kapitalizmu, ktorá práve prebieha vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Autorom výstavy je András Cséfalvay, ktorý apeluje na to, aby sme konečne začali uvažovať na základe pozorovania zvierat a hľadali a používali aj iné modely ekonomiky než len tie, ktoré aktuálne považujeme za prirodzené a nevyhnutne dané.

Evolúcia, kapitalizmus a nádej

Výstava Andrása Cséfalvaya Darwiniana: koncept súťaže v prírode a jeho pôvod v jazyku kapitalizmu vo Východoslovenskej galérii v Košiciach je sofistikovanou a sugestívnou inštaláciou. Pre autora je už charakteristickým rysom, že jeho predstavenia sú koncipované ako hĺbavé vizuálne eseje, kde sú jednotlivé média a ich formy vždy v symbióze s naliehavosťou a presvedčivosťou vyjadrenia myšlienok a emócií, pričom veľmi citlivo dávkuje audiovizuálnu manieru, pracuje s vážnosťou, ale dokonca aj istou mierou pátosu.  

Pozdĺžne priestory galérie sú traktom, ktorým postupujeme po časovej osi s vyznačenými evolučnými skokmi: vynález peria; cicavce, predchodcovia automatizovanej práce; vynález letu; odtlačok nádeje v mozgu cicavcov; pôvod súťaže z jazyka kapitalizmu; prerušovaná rovnováha (evolučná teória). Kombinácie slov pochádzajúcich z jazyka evolučnej biológie a ekonómie a prelínanie týchto dvoch vedeckých diskurzov je – obdobne ako popisný a výstižný názov – kľúčom k vnímaniu výstavy. A tiež slovo nádej. Autor v sprievodnom texte sugeruje, že naša predstava o evolučnom súťažení a konkurencii má svoj pôvod v ekonomických teóriách 18. storočia, keďže evolučný výskum bol inšpirovaný a formovaný napríklad aj prostredníctvom textov anglického ekonóma Thomasa Malthusa (1766 – 1834). Súťaženie a konkurenčný boj, ktoré považujeme za prirodzené a spájame si ich so správaním zvierat, sú tak pre nás prirodzenými a biologicky podmienenými kategóriami a takto definované evolučné princípy sú potom premietané späť do ekonómie. K autorovým úvahám dodajme, že z týchto zväzkov, často zvulgarizovaných, vzišiel aj sociálny darwinizmus, rasizmus a eugenika. 

Autor nás prostredníctvom inštalácie a aj v texte priamo vyzýva, aby sme na základe pozorovania zvierat začali uvažovať aj o iných modeloch ekonomiky, než považujeme za prirodzené a nevyhnutne dané: „Ako by mohla fungovať ekonomika, ak by v skutočnosti nebola modelovaná v kruhovom argumente? Ako by vyzeral ekvilibristický ekonomický model?“ Cséfalvay sa pokúša rozpliesť tieto siete vzťahov a prirodzene neponúka jednoduché otázky ani odpovede. Napokon, už demaskovanie zdanlivej prirodzenosti usporiadania ekonomického systému a kladenie si otázok o jeho alternatívach je prekročením istých zažitých rámcov. Pregnantne túto skúsenosť vyjadruje myšlienka prisudzovaná Fredericovi Jamesonovi i Slavojovi Žižekovi, že je pre nás ľahšie predstaviť si koniec sveta než koniec kapitalizmu. András Cséfalvay si v tomto zmysle vybral ťažšiu cestu a na pomoc si prizval modely evolúcie. Evolúcia je metanaratívom, naším najkomplexnejším kolektívne zdieľaným príbehom, ktorý sa pokúšame rekonštruovať, pochopiť a nájsť si v ňom svoju pozíciu. Jeho životaschopnosť zrejme spočíva i v skutočnosti, že nás ľudstvo situuje na doterajší evolučný vrchol ako „pánov tvorstva“ a život rámcuje zmyslom, keďže mu dáva minulosť, vývoj aj vyhliadky na budúcnosť. Autor do lineárnej časovej osi evolúcie vstupuje svojimi fiktívnymi príbehmi, rozprávanými formou pseudodokumentov, prostredníctvom ktorých komentuje nielen minulosť, ale aj súčasnú pozíciu človeka, tvorenú sieťou vzťahov. Cséfalvay sa prihovára divákom z rôznych situácií, vyzýva, apeluje, pýta sa, necháva zaznieť hlas pravekých tvorov. Rozliční rozprávači ponúkajú v rôznych časoch odlišné perspektívy a alternatívne príbehy, ktoré sú pokusmi o vymanenie sa z limitovaného antropocentrického bodu nazerania, definovaného dĺžkou života ľudského jedinca.

Vyústením výstavy je video o Dropovi veľkom (Otis Tarda). Autor neskrýva svoju fascináciu týmto tvorom, jedným z najťažších lietajúcich vtákov sveta, ktorý sa môže javiť buď ako slepá ulička evolúcie, alebo ako príklad jej alternatívneho výkladu, kde – ako uvádza autor – sexuálne prejavy zvierat nie sú len túžbou po pozornosti, konaním sebeckého génu, ale nadhodnotou, výkonom, umením, na ktoré by sa ostatné druhy mohli pozerať. Biodiverzita nie ako efektívnosť, ale práve naopak: ako opulentná neefektívnosť. Cséfalvay je výnimočne vnímavý pozorovateľ a kombináciou poetického a vedeckého jazyka nám ponúka svoje úvahy a realizuje to tak obratne, že expozícia má emocionálny a myšlienkový potenciál sprostredkovať transformatívny zážitok. Andrásovi Csefalvaiovi sa podarilo niečo výnimočné: vytvoril presvedčivé umelecké dielo, ktoré môže zmeniť naše nazeranie na realitu a snáď aj pohnúť vedomím a motivovať k premýšľaniu o faktoch a procesoch, ktoré sme považovali za dané, prirodzené a nemenné.


András Cséfalvay: Darwiniana: koncept súťaže v prírode a jeho pôvod v jazyku kapitalizmu / Východoslovenská galéria, Košice / 3. 6. 2022 – 28. 8. 2022

Foto: archív galérie

Komentáře

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *